Dnes je 27.05.2020    meniny má: Iveta Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 13. 11. 2005

33. nedeľa cez rok
Mt 25, 14 – 30
Autor: Viliam Arbet

Milí priatelia

Niekedy si kladiem otázku, či kresťanstvo zasahuje to, čo človek (nielen ten mladý) prežíva vo svojom všednom živote. Zdá sa, že skôr ako božie kráľovstvo vnímame zápas o každodenné potreby, lásku, priateľstvo druhých ľudí, o svoj život, sebarealizáciu, o svoju vlastnú tvár. Dnešné evanjelium nám ale dáva nádej, že niekedy aj to, čo na prvý pohľad nesúvisí s kresťanstvom môže byť nakoniec pre vec kresťanstva dôležité. Dôležité je, aby sme to všedné, každodenné vedeli dať do súvisu s tým čo je náboženské. Práve tu sa totiž rozhoduje o tom, či idey kresťanstva uskutočníme, alebo nie.

Dnešné evanjelium hovorí o troch podriadených, ktorí od svojho pána dostali peniaze - kapitál, s ktorým mali nakladať tak, aby ho nezašatročili. Kapitálom je náš život, ktorý sme od Boha dostali. Na prekvapenie Boh nedáva presný návod, nepopisuje ako máme s jeho kapitálom naložiť. Necháva to na nás, na našu iniciatívu. Nespráva sa ako diktátor, ale prejavuje dôveru a ráta s našou ľudskou aktivitou. Boh prichádza až po dlhom čase, dá sa to porozumieť tak, že prichádza až na konci - vo finále nášho života, v čase zúčtovania. A tak sme akýsi spoločníci božej firmy na tomto svete, v tomto čase, v tomto živote. Na nás záleží, ako s božím kapitálom naložíme. My rozhodujeme o tom, či ten kapitál, ktorý nám bol zverený prinesie úžitok a bude rásť alebo nie. kresťanstvo to nie je len svet modlitieb a už vôbec nie strachu z Boha, skôr je to svet, v ktorom žijeme, v ktorom investujeme talenty svojho života.

Dnešné evanjelium predpokladá dve formy vzťahu kresťana k životu a k Bohu. Jedna je vedená strachom – možno aj tak trochu pochopiteľným, no predsa spútavajúcim strachom z toho, aby nás Boh raz nepotrestal. Ten tretí sluha z podobenstva vlastne nekonal zle, podľa všetkých pravidiel ani nemal byť odsúdený. Veď on zo strachu „hral na istotu“, svojou opatrnosťou sa chcel poistiť aj pred krachom bankového subjektu. Jednoducho strach mu velil konať tak, aby mal čo najväčšiu istotu. V Kristovom podobenstve ale bol odsúdený. Z toho vyplýva, že Bohu viac záleží na príspevku, ktorý svojim životom napíšeme do diela stvorenia. On nám (na rozdiel od rabínov a ich nespočetných kresťanských nasledovníkov) dáva voľný priestor, v istom zmysle voľnú ruku.

Kristus týmto evanjeliom narovnáva mnohých zhrbených úzkostlivých kresťanov, ktorých nábožnosť je ovládaná strachom z Boha. Dvíha z prachu zeme tých, ktorí síce zo strachu pred Bohom dodržiavajú všetky prikázania, ale na druhej strane sami nežijú, netvoria, nič nové nezískavajú. Zabúdajú, že Boh nás nestvoril ako otrokov, ale ako partnerov. Dnes by sme ich označili za náboženských puntičkárov, škrupulantov. JE známe, že Kristus mal dobrý vzťah k hriešnikom. Možno aj tým chcel naznačiť, že Bohu sú asi milší tí, ktorí si tak trochu zašpinia životom ruky, ale hrajú so životom skutočnú hru, ako tí, ktorí so sterilne čistými rukami len dbajú o to, aby sa nepoškvrnili. Pritom je známe, že aj mnohí veľkí kresťania mali sklon k škrupulozite a dlho im trvalo, kým sa toho zväzujúceho strachu pred Bohom zbavili. Takým bol napr. veľký cirkevný reformátor Martin Luther, ktorý trpel náboženskou úzkostlivosťou, až pokým nespoznal, že spása je v prvom rade milosťou, nie ovocím našich úzkostlivých dobrých skutkov.

Druhý model vzťahu človeka k životu a k Bohu predstavuje v dnešnom evanjeliu človek podnikavý. Taký nehľadá predpisy, neuteká pred zápasom života, s kapitálom ktorý mu bol zverený spontánne hrá, snaží sa ho znásobiť. Vedie ho radosť zo života, pocit zodpovednosti. Aj keď sa možno jeho zdá ostatným málo významná, predsa sa snaží byť verný aj nad málom. To je asi podnet pre každého z nás – aby sme lepšie robili to čo robíme, aby sme sa tešili z ovocia svojej práce aj keď je na prvý pohľad málo významná.

Bohu záleží na tom, aby sme s Ním vedeli spájať tie oblasti života, ktoré sa nás najviac dotýkajú. V tomto týždni som čítal rozhovor s veriacim futbalistom Artmedie Petržalka Blažejom Vaščákom, ktorého súrodenci študovali teológiu a jeden z nich je aj kňazom. Hovoril o tom, že svedectvo viere môžeme vydávať tým, čo robíme, teda v jeho prípade aj dobre hraným futbalom. Na druhej strane pochopil, že keď viac čítal a modlil sa, tak mu to nebolo na škodu vo futbale, ale naopak vtedy rástol viac aj futbalovo. Iste môžeme povedať, že sú aj iní a lepší futbalisti, (umelci a vedci), ktorí nie sú veriaci a aj tak sa im darí. Podľa dnešného evanjelia sme ale my dostali talent viery a na nás záleží, či ho zahodíme, zakopeme, alebo ho budeme rozvíjať tak, aby priniesol úrodu.

Možno sa Boh prejavuje ako rizikový podnikateľ, keď nám, zveruje ten najcennejší kapitál. Na nás záleží, či tento kapitál nevytunelujeme, nespreneveríme, či na burze života obstojíme a raz prinesieme večné dividendy. Aby sme sa naozaj raz mohli spolu s Bohom radovať z kapitálu, ktorý sme znásobili našim životom – za to prosme aj pri dnešnej sv. omši. Amen.

Homília - 26. 12. 2006

Vianoce – sviatok sv. Štefana
Mt 10, 17 – 22
Autor: Viliam Arbet

Homília - 25. 12. 2005

Narodenie Pána – cez deň
Jn 1, 1 – 5, 9 –14
Autor: Viliam Arbet

Homília - 24. 12. 2005

Narodenie pána - v noci
LK 2, 10 – 11
Autor: Viliam Arbet

Homília - 11. 12. 2005

3. adventná nedeľa
Jn 1, 6 – 8, 19 – 28
Autor: Viliam Arbet

Homília - 04. 12. 2005

2. adventná nedeľa
Mk 1, 1 – 8
Autor: Viliam Arbet

Homília - 20. 11. 2005

Slávnosť Krista Kráľa
Mt 25, 31 – 46
Autor: Viliam Arbet

Homília - 13. 11. 2005

33. nedeľa cez rok
Mt 25, 14 – 30
Autor: Viliam Arbet

Homília - 06. 11. 2005

32. nedeľa cez rok
Mt 25, 1 – 13
Autor: Viliam Arbet

Homília - 30. 10. 2005

31. nedeľa cez rok
Mt 23, 1 – 12
Autor: Viliam Arbet

Homília - 23. 10. 2005

30. nedeľa cez rok
Mt 22, 34 – 40
Autor: Viliam Arbet
1 | 2 | 3 | 4 | 5
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7