Dnes je 22.09.2019    meniny má: Móric Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 26. 12. 2006

Vianoce – sviatok sv. Štefana
Mt 10, 17 – 22
Autor: Viliam Arbet

Milí priatelia

Je trochu zvláštne, že na druhý deň vianočnej oktávy nám Cirkev predkladá postavu prvého mučeníka kresťanstva – sv. Štefana. Akoby nám chcela naznačiť, že kresťanstvo nie je len niečo romantické a nezáväzné, ale podobne ako všetko cenné v živote, aj viera v Krista niečo stojí. Od nás sa síce nežiada obeta života, no tie nároky kresťanstva aj my musíme v živote pociťovať.

Mučeníkov v dejinách kresťanstva bolo státisíce – spomeňme si len na prenasledovanie kresťanov v rímskej ríši a tiež v iných režimoch, ktoré kresťanstvo chceli vyhubiť. Je zaujímavé, že v dnešný deň si neuctievame vysoko postaveného, učeného služobníka Cirkvi, skôr jednoduchého a pokorného robotníka v službe Kristovho spoločenstva, prvotnej cirkvi. Sv. Štefan bol diakonom, to znamenalo, že mal v cirkevnom spoločenstve na starosti službu tým, ktorí to potrebovali. Na rozdiel od apoštolov, ktorí sa viac venovali ohlasovaniu Kristovo posolstvo, diakoni skôr slúžili tým členom prvo-kresťanského spoločenstva, ktorí boli na to odkázaní. Je v tom určitá symbolika. Dnešný človek nemá rád slovo služba, no na druhej strane, služba patri ku každému spoločenstvu. Ak slovo služba vymizne z nášho slovníka a z našej skúsenosti, to bude spečatenie nášho egoizmu a zánik spoločenstva.

Kresťanstvo nikdy nebola a nie je individuálna záležitosť. Ani nemôže byť. Kresťanstvo je o novom spoločenstve, o novej spravodlivosti, ktorá sa deje vždy medzi ľuďmi. Spása nemôže byť len individuálnou záležitosťou, v ktorej stačí aby sme sa vyspovedali a už nezáleží na tom, čo sa deje napravo a naľavo od nás. Kresťanstvo predstavuje oslobodenie sa, otvorenie sa pre novú spoločnosť, nový ľud boží, ktorý sa snaží svojou existenciou priblížiť božie kráľovstvo. Božie kráľovstvo je záležitosť celého božieho ľudu, nielen jednotlivca. Preto kresťanstvo potrebuje a bude potrebovať ľudí, ktorí sa vedia otvoriť aj pre potreby iných.

Ak zdôrazňujeme, že kresťanstvo je záležitosťou spoločenstva, nejedná sa len o organizovanosť cirkvi, že cirkev podobne ako každá iná organizácia potrebuje pevné štruktúry. Nie, úloha spoločenstva v cirkvi je oveľa dôležitejšia ako len organizovanie jej jednotlivých členov. Cirkev je spoločenstvo aj preto, lebo nám pripomína, že v živote nie sme len diváci, ale účastníci, priami účastníci zápasu. Cirkev ako spoločenstvo nám pripomína, že keď sa nazdávame, že teraz ide len o mňa, že teraz môžem zabudnúť na tých ostatných, práve vtedy ide o mňa najmenej. Cirkev je spoločenstvo, lebo si všíma a musí všímať tých druhých. Tých, ktorí sú iní ako sme my i tých, ktorí sú menej úspešní.

Ježiš Kristus, Slovo, ktoré sa na Vianoce stalo telom, nás jasne poučil, že u Boha má väčšiu šancu hriešnik, ktorý je otvorený zmene a životu i ostatným ľuďom, ako spravodlivý, ktorý sa uzavrel do svojej spravodlivosti a spravodlivosť mu slúži ako pancier pred ostatnými ľuďmi. Cirkev, ktorá sa odvoláva na Krista - a ktorej slúžil aj sv. Štefan - je spoločenstvo, ktoré pripomína, že vo svete sme za mnohé zodpovední my – jednotliví kresťania. Úlohou tých, ktorí cirkvi predsedajú je sprítomňovať tento ideál a pripomínať ho slovom i životom. Jedno z latinských pomení pre kňaza je slovo pontifex – doslovne preložené - ten, čo stavia mosty; ten, ktorý prepája jednotlivých členov spoločenstva. Nerobí to ale za nich, skôr sa ich snaží priviesť k tomu, aby oni všetci vytvárali spoločenstvo božieho ľudu, ktoré kráča za božím kráľovstvom. Cirkev ako organizácia nikdy nemôže nahradiť božie kráľovstvo, nemôže sa postaviť na miesto božieho kráľovstva. Skôr je miestom, ktoré tomuto kráľovstvu slúži.

Kedysi som počul o starom misionárovi, ktorý sa pri ohni rozprával s domorodcami o potrebe cirkvi, a pritom palicou presúval jednotlivé polienka v ohni. Potom povedal tým, čo namietali, že veriť je možné aj bez cirkvi – pozrite sa na toto polienko, ktoré som odsunul z pahreby, už vyhaslo, pretože zostalo samo, vzdialené od pahreby.

Milí priatelia, aj my by sme sa mali usilovať o to, aby ohník našej cirkvi horel tým najlepším plameňom, aby sme svojim životom vytvárali ozajstné spoločenstvo, v ktorom pôjde o celok, v ktorom budeme vedieť spoločne bojovať proti nevšímavosti a nezáujmu. Na tejto ceste nech nám pomáha aj príklad diakona – sv. Štefan. Amen.

Homília - 26. 12. 2006

Vianoce – sviatok sv. Štefana
Mt 10, 17 – 22
Autor: Viliam Arbet

Homília - 25. 12. 2005

Narodenie Pána – cez deň
Jn 1, 1 – 5, 9 –14
Autor: Viliam Arbet

Homília - 24. 12. 2005

Narodenie pána - v noci
LK 2, 10 – 11
Autor: Viliam Arbet

Homília - 11. 12. 2005

3. adventná nedeľa
Jn 1, 6 – 8, 19 – 28
Autor: Viliam Arbet

Homília - 04. 12. 2005

2. adventná nedeľa
Mk 1, 1 – 8
Autor: Viliam Arbet

Homília - 20. 11. 2005

Slávnosť Krista Kráľa
Mt 25, 31 – 46
Autor: Viliam Arbet

Homília - 13. 11. 2005

33. nedeľa cez rok
Mt 25, 14 – 30
Autor: Viliam Arbet

Homília - 06. 11. 2005

32. nedeľa cez rok
Mt 25, 1 – 13
Autor: Viliam Arbet

Homília - 30. 10. 2005

31. nedeľa cez rok
Mt 23, 1 – 12
Autor: Viliam Arbet

Homília - 23. 10. 2005

30. nedeľa cez rok
Mt 22, 34 – 40
Autor: Viliam Arbet
1 | 2 | 3 | 4 | 5
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7