Homília - 23. 1. 2005

Milí priatelia

My ľudia máme v živote rôzne ciele a hodnoty. Keby sa nás Stvoriteľ – podobne ako kedysi kráľa Šalamúna – opýtal čo si prajeme , čo nám má dať, asi by sme pravdepodobne odpovedali, že sa chceme mať dobre, chceme, aby nám nič nechýbalo k  spokojnosti. Chceme uchrániť svoj život pred nebezpečenstvom, pred ohrozením. V rozhovoroch si tiež najviac želáme zdravie a spokojnosť. Iste, všetci máme nárok na spokojnosť, na šťastie – no na druhej strane nám hrozí, že sa do tejto túžby po šťastí príliš uzatvoríme, že budeme žiť len svojmu súkromnému svetu. Často už pritom nechceme počuť hlas svojho srdca, ktorý nás volá kráčať aj za inými hodnotami. Preto nás ohrozuje stále viac vzrastajúca izolácia našich životov a čoraz väčšie uzatváranie sa pred skutočnou drámou života.

V dnešnom evanjeliu sme v skratke počuli charakteristiku Ježišovho verejného účinkovania. Kristus chodil po krajine, ohlasoval zmenu zmýšľania, pokánie, tak, aby ľudia mohli do svojich sŕdc prijať božie kráľovstvo. Liečil neduhy medzi ľudom, povolával učeníkov, venoval sa tým, ktorí to už ani nečakali – pohanom a hriešnikom. Milí priatelia, ak dnes máme rozprávať o Ježišovi, tak naša reč sa nemôže zúžiť len na to, že budeme spomínať na to, čo on rozprával. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že budeme spomínať, ako Ježiš uzdravoval. Nemalo by nám stačiť rozprávať o tom, ako Ježiš ohlasoval božie kráľovstvo. Nemôžeme sa obmedziť len na nábožnú spomienku bez presahu do prítomnosti - to by bolo málo.

Skôr ide o to, aby táto spomienka nás aktivovala k tomu, aby sme aj my vedeli využiť svoj ľudský potenciál (ktorý v nás často drieme) a  boží potenciál, ktorý formuje náboženstvo. Práve na základe spojenia toho ľudského a božieho v nás do opravdivej spirituality, duchovnosti, by sme mali v našom živote vedieť aj my konať skutky božieho kráľovstva. Skutky, ktoré je možné označiť za božie skutky. Ozajstný - naplnený život môžeme prežiť jedine vtedy, ak sa naučíme skutočnej duchovnosti – ak sa naučíme boží i ľudský materiál ukrytý v  živote tak spájať, aby z nás, z nášho vnútra vychádzali nové skutky, ktoré v istom zmysle budú meniť svet okolo nás.

Život by sa nám nemal zúžiť len ochranou pred ohrozením, či na snahu o vytesnenie bolesti, biedy, choroby a všetkého nepríjemného z nášho života. To by bolo málo. A okrem toho sa skutočný život sa odohráva v dráme a k nej patria aj utrpenie a bolesť.

Čítal som, že pri katastrofe v Ázii sa prekvapivo zachránili zvieratá a mnohí jednoduchí vidiecki domorodci, ktorým akoby nechýbal siedmy zmysel pre čítanie znakov prírody. Je na zamyslenie, či môžeme podceňovať znalosti a skúsenosti týchto domorodcov  označovať ich za jednoduchých. Milí priatelia , myslím si, že podobne ako domorodci vedia počúvať hlas prírody, aj my by sme sa mali sa boží hlas môže mať zdeformovanú podobu, podobu, ktorú sme znetvorili my ľudia. Je na nás, aby sme sa snažili tento boží hlas lepším poznávaním očisťovať. A zároveň by sme sa mali naučiť tomuto hlasu vychádzať v ústrety svojim životom. Pretože asi nie je možné tento hlas trvalo ignorovať. Pretože on si nás asi aj tak nájde.

Milí priatelia, posolstvo dnešného evanjelia sa mi zdá byť dvojznačné - optimistické aj pesimistické zároveň. Pesimistické preto, lebo kresťanstvo, ktoré Ježiš Kristus zakladal v Galilei, už akoby v dnešnom svete strácalo svoj dych. Často si kladieme mnoho bolestných otázok najmä ohľadne jeho budúcnosti. Optimizmus zase môže prameniť zo skutočnosti, že v dejinách to už viackrát tak bolo. Nádej nám môže dávať skutočnosť, že život nikdy nejde len priamočiaro, ale skôr cez rôzne úskalia, v ktorých trpí ale zároveň sa aj očisťuje. Napokon z ľudského hľadiska Ježiš začínal v ešte beznádejnejšej situácii – kdesi v Bohom zabudnutom kúte sveta s hŕstkou tých najvernejších.

Preto sa ani my nevzdávajme nádeje na našej ceste za trochu lepším svetom. Snažme sa na nej vytrvať, a rozmnožovať dary, ktoré sme od Boha dostali. Snažme sa počúvať vo svojom vnútri boží hlas, ktorý nás volá aby sme neustrnuli, nenechali sa odradiť, naopak, aby sme kráčali v živote aj my za božím kráľovstvom. Snažme sa toto božie kráľovstvo svojim životom vytvárať. A nenechajme sa na tejto ceste odradiť ani znechutiť. Amen.