Dnes je 12.07.2020    meniny má: Nina Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 9. 5. 2010

6. nedeľa veľkonočná (C)
Sk 15, 1 - 6, 22 - 29
Autor: Viliam Arbet
Veľkonočné obdobie sa bude pomaly končiť, zostávajú posledné dva týždne, a liturgia pripomína otázku, ktorá sa aj medzi nami občas objaví - nakoľko potrebujeme cirkev, nakoľko potrebujeme konkretizáciu Kristovho života v spoločenskej podobe. S Cirkvou majú mnohí naši súčasníci problémy. Napriek všetkému ale, napriek našim ľudských chybám je Cirkev miesto, na ktorom stretávame osláveného Krista, v cirkvi napriek našim zlyhaniam a omylom On aj dnes žije a je prítomný.

Novozákonné spisy hovoria o vzniku prvej cirkvi a jej rozšírení. Cirkev sa rozšírila najprv duchovne - tým, že sa otvorila aj pre neizraelitov. Ďalej sa rozšírila o Kristovu milosť, ktorá nahradila predpisy zákona, demonštrujúce vernosť Bohu. Rozšírila sa aj miestne - o nové spoločenstvá v nových mestách a nových krajinách. Cirkev sa od svojho vzniku musela tiež vymedziť oproti svojmu okoliu a to bol bolestivý proces. Musela sa vymedziť oproti synagóge, prvotnej Izraelskej cirkvi a rovnako sa musela cirkev vymedziť aj spoločensky - keď vstúpila do priestoru rímskej ríše. Cirkev vstúpila do dejín práve v období, kedy sa cisár nechal zbožštiť. Oproti tomuto kultu cisára postavila cirkev rozhodnú alternatívu Boha. Ak Rímska ríša mala svoj Rím, svojho cisára, tak kresťania hovorili o novom, duchovnom domove, ktorým je nebeský Jeruzalem, mesto živého Boha. To nám naznačuje aj dnešné čítanie z knihy Zjavenia sv. Jána. Nové nebesia, nový chrám najvyššieho, ktoré osvetľuje jas božieho svetla.

Ak sa Rimania v mene blahobytu a možno aj v mene lepšieho usporiadania spoločnosti rozhodli klaňať sa cisárovi, kresťania vedeli, že takáto úcta by bola rúhaním. Úcta cisárovi by znamenala klaňať sa človeku, zakiaľ čo Boh je Bohom práve tým, že nás ľudí presahuje a zároveň nás vedie v živote ďalej, bráni nám ustrnúť v tom obyčajnom, nízkom. Boh je Bohom tým, že nás z nášho sveta, z nášho života chce pomocou svojho svetla priviesť bližšie k sebe, k božiemu svetu. Kresťania prevzali skúsenosť Izraelských prorokov, ktorí hovorili o Bohu, vernom voči tým svojim, milujúcim svojich až do krajnosti, dokonca aj vtedy, keď už oni zlyhávali. Tento Boh tak prináša do života novú kvalitu - kvalitu lásky, odpustnia, ktoré presahujú všetko naše vypočitateľné správanie, správanie, ktoré niekedy označujeme našou ľudskou terminológiou za rozumné.

Boh nás chce obohatiť o toto svoje videnie vzťahov, sveta. Tento Boh je otvorený pre nás ľudí. Jeho vonkajšie požiadavky voči nám sa zúžili len na to nevyhnutné. Už neboli potrebné rôzne obety a starozákonné predpisy. Dnešné čítanie zo Skutkov apoštolov hovorí o dohode apoštolov neklásť na nových kresťanov nijaké zbytočné bremená. Pretože kresťania sa už „priblížili" k dokonalejšieho obrazu Boha, ako ten, o ktorom hovoril Zákon. Prvotná cirkev síce ešte žiadala zachovávanie určitých nevyhnutných predpisov, ale išlo už len o vonkajší symbol vernosti voči Bohu, ktorý zhrnuli do štyroch vonkajších predpisov.

Na druhej strane náboženstvo je aj o zachovávaní určitej vernosti, o určitom životnom štýle, ktorý sa prejavuje aj navonok. Ak veríme v Krista, prichádzame v nedeľu do chrámu, snažíme sa zachovať určité pravidlá, aj keď možno iným tieto pravidlá nič nehovoria. Možno sa nám tieto pravidlá zdajú byť niekedy príliš náročné, no ony sa z lásky k Bohu dajú zachovať.

V zjednotenej Európe sa často pripomína grécky mýtus o Európe, dcére týrskeho kráľa Agenora, ktorú Zeus premenený na býka uniesol z Palestíny na grécku pevninu, na kontinent, kde mu porodila troch navzájom sa sváriacich synov. My sme počuli, ako z rovnakej krajiny, z Palestíny prišlo do Európy cez apoštola Pavla a jeho spoločníkov kresťanstvo, náuka o milujúcom Bohu. Táto náuka nechcela ľudí rozdeľovať, ale naopak spájať. Aj keby sme chceli byť voči kresťanstvu kritickí, musíme uznať, že sa to do značnej miery podarilo. Kresťanstvo aj dnes sprítomňuje ideál, víziu Boha priťahujúceho nás do svojho vzťahu voči nám.

Prosme teda Krista, ktorý nám tento nový obraz Boha priniesol, aby nám On pomáhal jeho slová zachovávať a dostať sa tak bližšie k Bohu.

arbet.viliam@orangemail.sk

Homília - 12. 9. 2010

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

Homília - 5. 9. 2010

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

Homília - 29. 8. 2010

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

Homília - 8. 8. 2010

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

Homília - 1. 8. 2010

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

Homília - 18. 7. 2010

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

Homília - 11. 7. 2010

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Homília - 5. 7. 2010

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

Homília - 4. 7. 2010

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

Homília - 27. 6. 2010

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7