Dnes je 30.09.2022    meniny má: Jarolím Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 14. 3. 2010

4. nedeľa pôstna
Jn 9, 1 - 41
Autor: Viliam Arbet
Po prečítaní textov dnešnej liturgie som si povedal - aha dobre, to je o svetle, ktorým je pre náš život Kristus. Kristus nám umožňuje, aby sme správne videli svet okolo nás, On nám dáva duchovný zrak. Ale nie je to také jednoduché. Aj ja, podobne ako iní ohlasovatelia božieho slova, niekedy pri príprave príhovoru len ťažko hľadám svetlo správneho poznania. Niekedy nám to svetlo chýba, inokedy sa zdá byť akoby skryté. Akoby aj bolo, aj nebolo. Aj my dobre poznáme tmu hľadania Krista.

Takto je to v živote väčšiny ľudí. Nie každý prežije zážitok obrátenia tak, ako sv. Pavol pred bránami Damašku, ktorého Kristovo svetlo ožiarilo a už navždy zostalo v jeho živote. Pre väčšinu z nás Kristovo svetlo prichádza do života postupne, len postupne chápeme evanjelium, Krista a jeho posolstvo. Asi aj do nášho života prišiel Kristus postupnými krokmi, najprv v detstve, keď sme ho spoznávali najprv ako konkrétnu bytosť z mäsa a kostí, o ktorej nám rozprávali rodičia, či kňaz na hodine náboženstva. Niekto nám o ňom svedčil, niekto bol tým Jánom Krstiteľom, ktorý vydal svedectvo svetlu. Potom sme pravdepodobne pochopili, že treba kráčať k hlbšiemu porozumeniu. Takto sa postupne Kristus stal svetlom nášho života, aj keď jeho svetlo niekedy svieti v skrytosti.

O postupnosti poznávania Krista hovorí celé Jánovo Evanjelium. Sv. Ján evanjelista to naznačil už v úvode evanjelia, v známej stati, ktorú čítame na Vianoce o tom, ako sa Slovo telom stalo. (ako Kristus sa stal človekom, tak ako my), ako prišlo pravé svetlo na svet, ale svet ho nepoznal. Ako svetlo svietilo do tmy, ako potreboval aj svedectvo iných (Jána Krstiteľa), ako postupne získavalo svojich prívržencov, ktorí sa cez tmu neporozumenia dostávali ku svetlu porozumenia. A tak pochopili, že milosť a pravda, ktoré dostávame cez Krista sú rovnako veľký dar ako Zákon, ktorí Izraeliti prijali cez Mojžiša.

Hovorí sa, že Jánovo evanjelium je aj akousi ilustrovanou vieroukou. Niektoré príbehy ilustrujú vieroučné zámery svojho autora. V tomto duchu môžeme chápať aj určitú podobnosť medzi prológom, úvodom Jánovho evanjelia a dnešnou staťou o uzdravení slepého. Krista v ňom môžeme vidieť ako toho, ktorý otvára oči, aby človek správne videl. Kristus prichádza ako svetlo, ktoré osvecuje tmu človeka. Nie každému sa ale oči naozaj otvoria. Farizeji ostali vo svojej nevere zaslepení. Nepomohlo im ani svedectvo toho, ktorému Kristus vrátil zrak. Oni sa stále odvolávali na Mojžiša a na zákon - milosť a pravdu, ktorú priniesol Kristus vidieť a chápať nechceli.

Toto dnešné evanjelium nás uprostred pôstneho obdobia chce povzbudiť, aby sme očistili svoj zrak, aby sme si oči umyli v studničke viery. Aby sme si uvedomili, podobne ako Samuel v dnešnom prvom čítaní, že dôležitý nebýva vonkajšok. Zároveň nás Cirkev chce povzbudiť, aby sme sa nevzdávali, keď to svetlo do nášho života prichádza len postupne, akoby váhavo. Aby sme vedeli prekonať aj obdobia tmy a neistoty.

Je možné, že to, čo vo svojej viere prežívame je takýmto obdobím tmy. Možno niekedy v minulosti, v minulých storočiach bolo ľahšie nájsť Kristovo svetlo. Stačilo pridať sa k cirkvi, k viere aspoň navonok a ono to už išlo akoby samo od seba. V dnešnom svete, nie je ľahké nájsť Kristovo či božie svetlo. Svetlo viery sa nedá nájsť v spoločnosti tak, ako ešte pred pár storočiami, ani v cirkvi v tom zmysle, žeby stačilo stotožniť sa s cirkvou, s farnosťou a už by sme boli pri Kristovi.

Dnes to svetlo treba hľadať najprv vo svojom vlastnom živote. Musí ho nájsť každý sám za seba, dnes už nevieme byť nejakým masovým stádom. Dnes hľadáme Kristovo svetlo ako svoje vlastné svetlo, svoju vlastnú vieru, vlastné postoje. Cirkev a farnosť je miesto, v ktorom sa skúsenosti viery, ktoré do nej prinášame všetci, nielen kňazi, navzájom prepájajú. A tak sa často v dnešnej dobe stáva, že vo svojej viere či neviere, zápase o vieru, akoby sme zostávali sami. No na druhej strane je to aj preto, že aj my sme už dospelí, a očakáva sa od nás, podobne ako od vyliečeného z dnešného evanjelia, že svoju vieru, to čo nám Kristus dáva budeme vedieť dosvedčiť aj sami zo svojej vlastnej skúsenosti.

arbet.viliam@orangemail.sk

Homília - 12. 9. 2010

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

Homília - 5. 9. 2010

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

Homília - 29. 8. 2010

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

Homília - 8. 8. 2010

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

Homília - 1. 8. 2010

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

Homília - 18. 7. 2010

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

Homília - 11. 7. 2010

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Homília - 5. 7. 2010

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

Homília - 4. 7. 2010

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

Homília - 27. 6. 2010

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7