Dnes je 22.09.2020    meniny má: Móric Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 24. 5. 2009

7. veľkonočná nedeľa (B)
Jn 17, 11 - 19
Autor: Viliam Arbet
Nedeľné liturgia nás po oslave Ježišovho nanebovstúpenia vedie k pozemskej realite božieho kráľovstva, ktorú predstavuje cirkev. Pripomína spoločenstvo veriacich, ktoré sa usiluje kráčať dejinami ako putujúci boží ľud. Jeden z mysliteľov s istou dávkou irónie raz poznamenal, že prví kresťania očakávali príchod božieho kráľovstva a namiesto toho prišla cirkev. Je pravdou, že dlhé obdobia cirkev seba chápala ako stvárnenie božieho kráľovstva na zemi. Dnes už vieme, že cirkev popri tejto svojej božskej úlohe má aj ľudské stránky, je poznačená aj chybami a omylmi. Dnes v mediálnej ére si to uvedomujeme viac a bolestnejšie, ako kedykoľvek predtým.

Všetky dnešné čítania upriamujú našu pozornosť na cirkev. V prvom zo Skutkov apoštolov sme počuli o voľbe nového apoštola, náhradníka za Judáša. Počet 12 apoštolov symbolicky pripomínal 12 kmeňov Izraela, dvanásť apoštolov naznačovalo základ nového všeobecného ľudu božieho zloženého zo všetkých národov. Druhé čítanie z Jánovho listu pripomínalo potrebu lásky ako tmelu, ktorý udržiava spoločenstvo pohromade. Tieto slová sú platné osobitne aj dnes, keď o cirkvi počúvame aj menej pekné veci. Aj pri zlyhaniach cirkvi by sme si mali uvedomiť určitú spolupatričnosť, ktorá sa prejaví v tom, že zlyhania prijmeme s pokorou ako zlyhania našej cirkvi vo vedomí, že snáď tie chyby popri bolesti, ktorú spôsobili iným, nakoniec môžu trochu poslúžiť aj na niečo dobré. Asi by nebolo dobré sa vyčleniť, povedať si ja s tým nič nemám. Minimálne nás takáto bolestná solidarita môže viesť k určitej pokore v hľadaní pravdy a k pokore voči iným.

No a dnešné evanjelium vzaté z Ježišovej rozlúčkovej reči pripomína potrebu jednoty cirkvi, potrebu odolávania prekážkam a pripomína aj potrebu hľadania pravdy. Pravda pritom nie je niečo dané, je to určitý proces. Ježiš sa modli posväť ich pravdou. Pravda nie je niečo, čo možno vlastniť. Dnes si uvedomujeme, že takáto automatická pravda by nás nakoniec len vytrhla živého spoločenstva s ostatnými. Ani Kristus si nepotrpel na takýto autoritatívny druh pravdy, on pravdu nikomu nediktoval z pozície moci a sily, ale ju vždy nanovo hľadal pri každom konkrétnom človeku a súčasne zohľadňoval jeho slabosti a hriešnosť.

Tak ako nám sviatok Nanebovstúpenia naznačil, že pravdu nemáme hľadať len vysoko nad nami, ale aj okolo nás - spolu s inými ľuďmi, dnešné evanjelium nám pripomína, že dôležité je spoločenstvo s ostatnými veriacimi a ostatnými ľuďmi. Napriek všetkým chybám a zlyhaniam. Dôležitá je vzájomná komunikácia, snaha, aby sme hľadali aj pohľad, tvár toho druhého. Aby sme hľadali aj jeho spätnú väzbu. Pretože cirkev to nie je len riadenie, to nie je len úloha prostredníka medzi Kristom a človekom, cirkev je aj priestor pre komunikáciu.

V živote sa stretáme s rôznymi druhmi pravdy. Okrem pravdy, ktorá nás presahuje je aj pravda individuálna, o ktorú sa snažíme, a rovnako aj pravda spoločná, ktorá nás aj spája. Tá sa hľadá v dialógu, v rozhovore s tými druhými. Pri všetkej bolesti za to, čím sme ublížili iným, nám môžu aj omyly bolestne pripomenúť, že pravda nespočíva v nadradenosti nad ostatnými, ani v izolovaní sa od ostatných, ale v jej spoločnom hľadaní v rozhovore, v dialógu s inými. Je to určite ťažká úloha, no zároveň z dnešného evanjelia vysvitá, že nás táto úloha aj povznáša. Snažme sa preto túto našu kresťanskú úlohu napĺňať zo všetkých svojich síl.

Pred nedávnom bol vo Viedni kardinál Walter Kasper, ktorý v cirkvi zodpovedá za ekuménu, dialóg s inými vierovyznaniami a inými náboženstvami. Povedal, že ekuména je naša povinnosť, že sme na ňu istým spôsobom odsúdení. Určite nemal na mysli, že musíme ostatných presvedčiť o našej pravde, ale ide skôr o to, hľadať v dialógu s ostatnými to, čo nás spája, to čo máme spoločné. Získavať rešpekt pred tými druhými a tým si zároveň lepšie uvedomíme svoje špecifiká.

To je aj naša úloha v medziľudskom spolužití. Aby sme aj tam, kde sme rozdielni vedeli nájsť to podstatné, čo nás spája. Aby sme vedeli uskutočňovať Ježišovu výzvu k jednote, ktorá bude vedieť preklenovať aj všetky rôznosti.
arbet.viliam@orangemail.sk

Homília - 12. 9. 2010

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

Homília - 5. 9. 2010

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

Homília - 29. 8. 2010

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

Homília - 8. 8. 2010

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

Homília - 1. 8. 2010

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

Homília - 18. 7. 2010

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

Homília - 11. 7. 2010

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Homília - 5. 7. 2010

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

Homília - 4. 7. 2010

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

Homília - 27. 6. 2010

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7