Dnes je 04.10.2022    meniny má: František Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 9. 4. 2009

Zelený štvrtok
1 Kor 11, 23 - 26
Autor: Viliam Arbet
V dnešný deň sa viacerí pýtame čím bola Posledná večera, ktorú Ježiš slávil so svojimi učeníkmi. Aký význam mala pre prvotnú cirkev i pre generácie kresťanov, ktorí žili neskôr?

Podľa katechizmu to bola Ježišova rozlúčková večera, slávená ako veľkonočná večera, pri ktorej Kristus zanechal pamiatku svojej smrti a zmrtvychvstania a nahradil tak kultovú veľkonočnú večeru, ktorú Izraeliti slávili na pamiatku odchodu z Egypta.

Táto večera sa ale pravdepodobne odohrala ešte pred Veľkou nocou. Odohrala sa teda nie ako Paschálna večera, pri ktorej Izraeliti jedli veľkonočného baránka. Ježiš pri tejto večeri použil chlieb a víno a zanechal nám znamenie lásky. Z celej udalosti je cítiť určitý časový stres, akoby sa to celé dialo narýchlo. Z celého Ježišovho účinkovania je zrejmé, že chcel nahradiť starozákonný kult, starozákonný chrám s jeho zvieracími obetami, zdá sa ale, že tento nový kult už nestihol vybudovať a preto nám zanecháva náhradu starého a predzvesť nového kultu, nového chrámu zároveň. Je to oslava spoločenstva ľudí, ktorí nežijú len z jeho odkazu (nežijú len z niekoho iného, ako sa to často v ľudskej spoločnosti deje - často používame schopnosti iných pre náš vlastný život), ale snažia sa ho tvorivo rozvíjať. Táto večera má symbolizovať, že život je možný vtedy, keď sa učíme navzájom sa deliť. Keď sa učíme nielen samozrejme prijímať, ale aj obohacovať tých druhých. Je isté, že v tomto smere vždy zostaneme len Ježišovými žiakmi. Jeho večera je pre nás ukazovateľom do budúcnosti, pomáha nám preklenovať prítomnosť, poznačenú egoizmom s budúcnosťou Ježišovho božieho kráľovstva.

Možno si dnes ešte položíme aj otázku, prečo je potrebné, aby sme sa pravidelne stretávali pri tejto forme, prečo eucharistiu slávime opakovane, vždy znova a znova. Je to dané tým, že sme každý iný a touto formou vytvárame spoločenstvo. Práve vtedy, keď napriek svojej inakosti chceme vytvoriť jednotu, spoločenstvo, ukazuje sa potrebný duchovný - vertikálny rozmer, cez ktorý nás duchovno, Boh spájajú. Pokiaľ niekto zostane len pri jednom rozmere svojej osobnosti - napríklad futbalovým fanúšikom, či konzumentom, potom mu stačí stretať sa s ostatnými pri ihrisku, či v dnešných nákupných chrámoch. No zároveň je to zúženie nášho ja len na určité vybrané sféry života.

Ježiš a kresťanstvo nám ponúkajú úplnosť vo všetkej rôznosti. Ponúkajú nám stretanie pri duchovných hodnotách. A zároveň nás toto duchovno spája aj keď sme a zostávame rôzni. Poďakujme sa dnes za to.

arbet.viliam@orangemail.sk

Homília - 12. 9. 2010

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

Homília - 5. 9. 2010

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

Homília - 29. 8. 2010

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

Homília - 8. 8. 2010

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

Homília - 1. 8. 2010

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

Homília - 18. 7. 2010

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

Homília - 11. 7. 2010

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Homília - 5. 7. 2010

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

Homília - 4. 7. 2010

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

Homília - 27. 6. 2010

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7