Dnes je 30.09.2022    meniny má: Jarolím Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 9. 11. 2008

Posviacka Lateránskej baziliky
1 Kor 3, 9 - 11, 16 - 17
Jn 2, 13 - 22

Autor: Viliam Arbet
Asi nás prekvapilo, že výročie posviacky Lateránskej baziliky dnes dostalo v liturgii prednosť pred nedeľou. Prečo oslavujeme tento kostol? Lateránska bazilika je hlavný chrám celého kresťanstva a dodnes nesie titul Matka a hlava všetkých kresťanských chrámov. Dal ju postaviť cisár Konštantín a posvätená bola v roku 324. V susediacom paláci sídlili pápeži od 4. do 14. storočia. Tento sviatok má ale väčší význam, ako je oslava hlavného chrámu. V mnohých jazykoch sa pojem chrám zhoduje s označením pre cirkev (Kirche, church, ecclesia). Lateránska bazilika symbolizuje celú cirkev. Podobne ako každý miestny chrám je symbolom farnosti, miestneho spoločenstva, miestnej cirkvi.

Každá doba používa iné prostriedky na vyjadrenie symboliky chrámu. Na začiatku baziliky boli miestom stretávania sa celého spoločenstva. Preto sa podobali na antické tržnice. Neskôr pripomínali chrámy lode, ktoré svoju posádku majú priviesť k cieľu. Každá doba používa iné architektonické prvky, ktoré nemôžu spočívať len v kopírovaní minulosti. Dnes sa ale sťažujeme, že nové chrámy nás neoslovujú, že sú postavené bez nápadu, takpovediac na jedno kopyto. No určite sme už videli aj niektoré nové, moderné chrámy, ktorým nechýba myšlienka a ktoré vo svojej jednoduchosti sú aj krásne. Aj keď vonkajšia krása nie je prvoradá, skôr má naznačiť určité duchovné skutočnosti.

To spomínal aj apoštol Pavol, ktorý hovoril o duchovnom chráme, ktorý tvoríme my veriaci. My sme stavebným materiálom duchovného chrámu cirkvi a tento chrám má jeden spoločný základ, ktorým je Kristus. Pripomína to preto, lebo veriaci v Korinte sa už v tom čase hlásili k rôznym navzájom si konkurujúcim misionárom. Pavol vybadal nebezpečenstvo, ktoré tu hrozilo - a s rozhodnosťou jemu vlastnou prehlásil, že duchovný chrám cirkvi môže mať len jeden jediný základ a tým je Kristus - ukrižovaný a vzkriesený. Pavol sa nikdy nesnažil o kvetnatú stavbu reči, skôr sa snažil liečivo zasiahnuť do chybujúcej štruktúry spoločenstva. Snažil sa naprávať deformácie. Hovoril o ukrižovanom Kristovi, lebo Kristus svojim ukrižovaním sa stotožnil s odsúdencami, zriekol sa prirodzenosti božieho Syna a stal sa sluhom. Preto ani pre Pavla nebol problém chápať svoj úrad ako službu. Pavol nám všetkým pripomína, že tam, kde sa jedná o Krista, jedná sa o novú existenciu človeka. Tam si človek nemôže zakladať ani na pôvode, ani na svojom postavení, či na svojom majetku. Kristus môže byť pre nás základom nového života, v ktorom všetko to, čo v očiach sveta má cenu, prestáva platiť, aj keď to ešte môže pretrvávať.

Preto si podľa apoštola Pavla máme dať pozor na to, ako tento živý chrám staviame. Pavol je mocnou výzvou aj pre nás. Aj my sa máme pýtať na akom základe staviame svoj život. Či na tom, ktorý platí v očiach tohto sveta, alebo na niečom inom, duchovnejšom. Aby bolo jasné, apoštol Pavol nebol revolucionár, ktorý by sa nazdával, že vonkajšou zmenou štruktúr spoločnosti sa zmení razom aj celý svet. Skôr pripomínal potrebu premeny sveta zvnútra, z ľudskej duše. Preto mohol povedať, že to vonkajšie na jednej strane nie je podstatné a na druhej strane to môžeme používať. Pavol nebol fantastom, ktorý by očakával skorý koniec sveta. No bol realistom, ktorý sa snažil riešiť aj konkrétne problémy života, z pozície Krista, kresťanstva.

Ak dnes oslavujeme chrám a cirkev, tak si uvedomujeme, že oboje - chrám aj cirkev majú v našom živote rôznu funkciu. Chrám aj cirkev nám pripomínajú, že navzájom sme na seba odkázaní. Chrám je miesto, ktoré nás na jednej strane učí vzlietnuť, na druhej strane nás ale aj drží pri realite, pri zemi. Našou úlohou je hľadať dnešnú podobu tohto chrámu. Práve v tomto úsilí nám môže pomôcť apoštol Pavol, ktorý vydal o Kristovi svoje osobné svedectvo, svedectvo v niečom ešte pôvodnejšie ako bolo svedectvo evanjelií. Od nás sa očakáva, aby sme podobné svedectvo Kristovi vydali aj my svojim životom. Veď ľudí dneška zaujíma ani nie tak to, čo o Kristovi hovorili jeho súčasníci pred 2000 rokmi, ako skôr to, či je možné Krista stretnúť aj dnes v ich vlastnom živote. A o tom by sme mohli svojim životom svedčiť aj my dnešní kresťania.

arbet.viliam@orangemail.sk

Homília - 12. 9. 2010

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

Homília - 5. 9. 2010

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

Homília - 29. 8. 2010

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

Homília - 8. 8. 2010

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

Homília - 1. 8. 2010

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

Homília - 18. 7. 2010

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

Homília - 11. 7. 2010

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Homília - 5. 7. 2010

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

Homília - 4. 7. 2010

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

Homília - 27. 6. 2010

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7