Homília - 15. 9. 2008

K nášmu životu patrí aj utrpenie, bolesť. Bolesť potrebujeme, aby nás chránila. Bez pocitu bolesti by sme ľahkovážne vystavovali svoj život rizikám. Bolesť je potrebná preto, aby sme sa naučili správať zodpovedne. Rovnako ako fyzická bolesť, nás v živote chráni aj bolesť duchovná. Tá nám pomáha pri našej socializácii, v spolužití s inými ľuďmi, pri zaujímaní správneho miesta v spoločnosti. Duchovná bolesť nás núti pracovať na sebe, učí nás lepšie zvládať jednotlivé situácie života.

Vieme, že bolesť sa dá aj zneužívať, s bolesťou je možné manipulovať druhých, získavať pre seba rôzne drobné výhody. Poznáme to z detstva, kedy sme sa tešili z toho, že sme ochoreli: Choroba, znamenala oslobodenie od povinností a zároveň zvýšenú starostlivosť nášho okolia. Správne sa vyrovnať s duchovnou bolesťou, vyžaduje určitú zrelosť a prácu na sebe samom. Tu nie sú možné nejaké univerzálne recepty, pretože každý sme iní, inak založení.

Bolesť nám súčasne pomáha objavovať aj určité rezervoáre schopností, síl a stratégií, na riešenie týchto situácií. Keď situáciu bolesti vidíme v správnych proporciách, potom nezabudneme na ostatné stránky života, na to pozitívne a vďaka určitému odstupu ľahšie objavíme riešenie problému. Akonáhle získame od problémov určitý odstup, nachádzame aj určitú duchovnú víziu pre ich riešenie.

Milí priatelia, obraz Panny Márie, ako ho dnes poznáme, sa vyvinul v priebehu minulých storočí. V mnohom sa pravdepodobne odlišuje od historickej Márie. Pravdepodobne si aj Cirkev vo svojich začiatkoch uctievala Ježišovu matku inak. K historickej úcte ale vždy patril obdiv pre statočné znášanie bolestí, ktoré jej život priniesol.

Čo pomáhalo Márii niesť jej bolesti? Ako veriaca Izraelitka určite poznala príbehy prorokov, trpiaceho Jeremiáša, predpoveď trpiaceho služobníka božieho. Vedela, že cez utrpenie sa vchádza k novému životu, každý zrod nového prináša so sebou aj bolesť. Mária vedela byť otvorená pre to nové, aj keď to znamenal konflikt s tým zabehnutým. Z Márie sa nestal nejaký bolestínsky trpiteľ, ona situácie života vždy aj riešila. Napríklad keď sa dvanásťročný Ježiš stratil v chráme, či keď na svadbe v Káne sa minulo víno. Aj pod krížom vedela, kde je jej miesto, a aká je jej úloha.

Niekedy premýšľam nad tým, prečo v súčasnom umení je také silné pokušenie perzifláže náboženských obrazov. Prečo tá potreba posmešnej, svetskej citácie náboženských symbolov. Jedná sa napríklad o symbol poslednej večere, Ježišovho ukrižovania, ale aj Piety. Tí, ktorí tak robia, zväčša cítia silu a celistvosť týchto symbolov, na druhej strane ich pravdepodobne dráždi ich bezmyšlienkovité prijímanie nami veriacimi.

Snažme sa preto, aby Pieta Panny Márie, ktorú si dnes uctievame bola pre nás tým, čo nás posúva v spracúvaní našej vlastnej bolesti, aby sme si nielen uctili bolesť Ježiša či Márie, ale učili sa za pomoci bolesti v živote posúvať sa ďalej.

arbet.viliam@orangemail.sk

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet