Dnes je 22.07.2017    meniny má: Magdaléna Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Od konfliktu k spoločenstvu

Autor: Karol Moravčík, 23.4.2017.
I. Dokument Od konfliktu k spoločenstvu

S blížiacim sa 500. výročím Reformácie v roku 2017 sa v katolíckej ako aj evanjelickej cirkvi nástojčivo kládla otázka, či je správne oslavovať udalosti, ktoré nadlho rozdelili až znepriatelili kresťanov v západnej a strednej Európe. Za základné dátum Reformácie sa tradične považuje 31. október 1517. Niektorí historici pochybujú o tom, či Martin Luther v ten deň skutočne zverejnil svojich 95 téz proti odpustkom takým dramatickým spôsobom, ako sa traduje – že ich pribil na dvere zámockého kostola vo Wittenbergu. Isté je, že tézy sa rýchlo rozšírili a dostali na verejnosť. Za skutočný deň zlomu sa považuje rok 1520, keď Luther spálil kópiu pápežskej buly a následne bol exkomunikovaný. Postupne sa spustil celý reťazec ďalších udalostí, sporov, obnovy i rozdelenia kresťanstva v Európe.

Výsledkom uvažovania evanjelikov a katolíkov po 500 rokoch sa stal dokument: Od konfliktu k spoločenstvu: Spoločná evanjelicko-rímskokatolícka pamiatka reformácie v roku 2017. Tento text, ktorý bol zverejnený ešte v roku 2013, sa odlišuje od iných textov venovaných ekuméne tým, že sa usiluje jednoducho a stručne sprostredkovať najdôležitejšie výsledky evanjelicko-katolíckeho dialógu. V prvej kapitole dokumentu sa spomínajú tri základné výzvy, ktoré by mali ovplyvniť reformačné jubileum: skúsenosť ekumenického hnutia; existencia kresťanstva v globalizovanom svete; potreba novej evanjelizácie v čase sekularizmu.

II. Deklarácia z Lundu

Dokument Od konfliktu k spoločenstvu z júna 2013 bol potvrdený deklaráciou, ktorú podpísali pápež František a biskup Mounib Younan, predseda Svetového luteránskeho zväzu, dňa 31. 10. 2016 vo švédskom Lunde (oficiálny názov deklarácie: Spoločné vyhlásenie pri príležitosti spoločnej katolícko-luteránskej pripomienky reformácie). Text má 5 častí. V prvom bode sa vyjadruje vďačnosť Bohu za cestu dialógu a zbližovania medzi katolíkmi a evanjelikmi: Vďaka dialógu a zdieľanému svedectvu nie sme si viac cudzími. Skôr sme sa naučili, že to, čo nás spája, je väčšie než to, čo nás rozdeľuje. Druhý bod prináša prosbu za uzdravenie rán: Hoci minulosť zmeniť nemožno, to, na čo sa spomína, a spôsob, akým sa to pripomína, zmeniť možno. Tretí najrozsiahlejší bod hovorí o úsilí o spoločné svedectvo a obsahuje túžbu po spoločnom eucharistickom stole. Na záver katolíci a luteráni pozývajú na spoločnú cestu k jednote aj ďalších ekumenických partnerov.[1]

Niektorí komentátori napriek optimizmu, ktorý vzbudila návšteva pápeža Františka vo Švédsku, poukazujú na pretrvávajúce resp. nové problémy. Katolícka cirkev získala v roku 2000 vo Švédsku plnú náboženskú slobodu. Odvtedy pribudli konverzie ku katolíckej cirkvi. Od roku 1998 je katolíckym biskupom Štokholmu Anders Arborelius, prvý rodený Švéd od čias reformácie, konvertita z luteranismu. Veľkým problémom v ekumenickom dialógu zostáva téma pápežského primátu a pribudla otázka biskupského svätenia žien. V niektorých krajinách s problematické rozdielne postoje k takým etickým otázkam, ako sú homosexuálne manželstvá (vo Švédsku od roku 2009 zrovnoprávnené s tradičným manželstvom) a interrupcie. Nedoriešené zostávajú vzťahy v interkonfesijných manželstvách. Práve tieto rodiny najťažšie znášajú dôsledky doterajšej neschopnosti cirkví dohodnúť sa na realizácii spoločného eucharistického slávenia alebo aspoň vzájomnej eucharistickej pohostinnosti.

III. Katolícka informácia o ekuméne na Slovensku

Rada pre ekumenizmus Bratislavskej arcidiecézy s potvrdením arcibiskupa S. Zvolenského vydala 26. 4. 2016 informačný letáčik pod názvom: Od konfliktu k spoločenstvu. Na titulnej strane sa pripomína dátum 31. október 1517, o ktorom sa traduje, že vtedy Martin Luther zverejnil svojich 95 téz. Na úvodnej strane sa uvádza: V priebehu stáročí sa spolu s touto udalosťou oslavoval rozkol v Cirkvi, ale dnes to už tak nie je. Cirkvi sa spoločne zamysleli a vykročili, aby si v roku 2017 spoločne pripomenuli 500. výročie Reformácie.

Na druhej strane letáčika sa kladie otázka: Ako bolo možné „uzdravenie spomienok“? a pripomína sa dokument zverejnený 17. 6. 2013 pod názvom: Od konfliktu k spoločenstvu. Spoločná evanjelicko-katolícka spomienka na Reformáciu v roku 2017. Text sa krátko charakterizuje ako vyrozprávanie príbehu rozdelenia západnej Cirkvi. Na letáčiku sa cituje vyhlásenie zo záveru dokumentu: Konflikt XVI. storočia skončil. Dôvody vzájomného odsúdenia viery jedných druhými zanikli (bod 238).

Súčasne sa zdôrazňuje 5 imperatív: 1. Rozdiely sa síce vnímajú ľahšie, ale katolíci a evanjelici majú začínať z perspektívy jednoty, aby posilnili to, čo majú spoločné. 2. Musia sa nechať neustále premieňať pri vzájomnom stretávaní sa a vo svedectve viery. 3. Majú sa angažovať v hľadaní viditeľnej jednoty a tiež rozpracovať, čo znamená toto úsilie konkrétne. 4. Majú spoločne objavovať silu Ježišovho evanjelia pre naše časy. 5. Katolíci a evanjelici majú spoločne svedčiť o Božom milosrdenstve ohlasovaním evanjelia a službou svetu.

Ako jediné správne kritérium pre autentickú oslavu Reformácie je uvedené počúvanie evanjelia a ochota nechať sa osloviť Pánom:

Počiatky Reformácie budú patrične a riadne pripomenuté len vtedy, keď evanjelici a katolíci budú spoločne načúvať evanjeliu Ježiša Krista a nechajú sa opäť povolať, aby vytvorili komunitu spolu s Pánom. Potom budú zjednotení v spoločnom poslaní, ktoré Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravodlivení opisuje takto: Evanjelici aj katolíci majú spoločný cieľ: vo všetkom vyznávať Krista, ktorému treba nadovšetko dôverovať ako jedinému prostredníkovi (1 Tim 2,5n), skrze ktorého Boh v Duchu Svätom dáva samého seba a vylieva svoje obnovujúce dary (bod 245).

Za aktuálnu úlohu sa na letáčiku označuje vytváranie spoločenstva s Ježišom Kristom uprostred kresťanov. Vtedy sa rozdiely stanú navzájom sa doplňujúcimi charizmami, ktoré napomôžu napredovanie Božieho slova v dejinách. Ako kroky k spoločnej spomienke na Reformáciu sa uvádzajú tieto očakávania: Zamerať sa na radosť zdieľanú v evanjeliu, pomenovať príčiny lamentácií a bolestí, spoločne sa modliť za jednotu, doceniť minulosť vo svetle Božieho slova, a napokon z katolíckej i evanjelickej strany vyznať sa z hriechov proti jednote. Letáčik na poslednej strane uzatvára text Ježišovej modlitby za jednotu podľa 17. kapitoly Jánovho evanjelia.

IV. Walter Kasper o Lutherovi

Po česky nedávno vyšla kniha kardinála W. Kaspera: Martin Luther / Ekumenická perspektíva (Vyšehrad Praha 2017). Kniha vychádza z prednášky, ktorú Kasper predniesol 18. 1. 2016 na Humboldtovej univerzite v Berlíne. V úvode svojej knihy upozorňuje, že otázky, ktoré si Luther na začiatku 16. stor. kládol, sú dnes pre väčšinu kresťanov celkom nezrozumiteľné (odpustky, ospravedlnenie pred Bohom, úloha cirkvi).

Z historického pohľadu Kasper pripomína, že Luther neprišiel prvý s požiadavkou reformy cirkvi. Táto požiadavka zaznievala dlho v celej spoločnosti. Čiastočne to bolo dôsledkom tzv. pápežskej schizmy (1378-1417), keď proti sebe stáli a vzájomne sa exkomunikovali až traja pápeži. Koncom stredoveku sa teológia tiež dostala do úpadku. V Ríme počas 15. stor. vládli pápeži renesančného Talianska, ktorí politicky a vojensky chránili svoj pápežský štát, Rím ozdobovali dielami špičkových renesančných umelcov a viedli veľmi nákladný život. Luther v tomto svete naštartoval svoju reformnú cestu obrátenia k Božiemu slovu, k Biblii, a nechal sa inšpirovať mystickou zbožnosťou, ktorá mala svoje korene v stredovekom Nemecku.

Kasper pripomína, že Luthera možno na počiatku jeho verejného vystúpenia jednoznačne hodnotiť ako reformného katolíka. Jeho základná otázka bola úplne zbožná: Ako dosiahnem spásu a Božiu milosť? Otázkou reagoval na kázne hlásateľov odpustkov, ktoré budili dojem, že spásu pred Bohom si možno kúpiť prostredníctvom odpustkov. Ako učiteľ biblickej teológie vykladal List Rimanom, kde sa zdôrazňuje: Spravodlivý žije z viery (Rim 1,17). Spravodlivosť Božiu nechápal ako narovnanie toho, čo je nespravodlivé, ale ako spravodlivosť odpúšťajúcu a utešujúcu, ktorú dostávame na základe Božieho milosrdenstva, nie na základe svojich skutkov. Kasper tu uvádza, že Luther v odpore voči ockhamizmu a v nadväznosti na Augustína porazil v sebe samom typ katolicizmu, ktorý vlastne nebol katolícky. Známych 95 téz Kasper pokladá za dokument reformy, nie reformácie, neprekračovali rámec vtedajšej teológie. Lutherovým ideálom bolo evanjelium o sláve Božej milosti, živé posolstvo, ktoré pôsobí ako pozývajúce povzbudenie. Určite z dnešného katolíckeho pohľadu sa dá povedať, že Lutherovi nešlo o vznik novej cirkvi, ale obnovu katolíckej cirkvi z ducha evanjelia. Jeho pôvodným cieľom bola vernosť evanjeliu a katolicite (s. 26).

Kasper cituje evanjelického teológa W. Pannenberga: Vznik samostatnej luteránskej cirkvi nie je úspech, ale nezdar reformácie. Vznik tejto cirkvi bol odôvodnený tým, že na výzvu k pokániu Rím a vtedajší biskupi nereagovali. Tak sa pokus o reformu stal reformáciou. Po r. 1521 Luther prepadol predstave, že pápež (vtedy Leo X.), ktorý sa vzpiera evanjeliu, je Antikrist. Tak sa z reformného katolíka stal reformátor. Keďže biskupi sa nemienili pridať k reforme, inšpirovaný čítaním 1. Petrovho listu o kňazstve všetkých pokrstených v spise Kresťanskej šľachte nemeckého národa o zlepšení stavu kresťanstva rozvinul Luther svoje učenie o všeobecnom kňazstve. V spise O babylonskom zajatí cirkvi z r. 1520 zavrhuje sviatostný poriadok katolíckej cirkvi.

Kasper pripomína, že Luther v neskorších rokoch chápal úrad v cirkvi ako znamenie pravej cirkvi, tiež uznával ustanovenie úradu Kristom a význam ordinácie. Po počiatočných prudkých konfliktoch prišlo k pokusu o zmierenie. Na tom pracoval aj Philipp Melanchthon, jeden z hlavných autorov Augsburgského vyznania (1530). Luther bol ochotný uznať právomoc úradu biskupa v cirkvi, ak dá priestor evanjeliu. To, že reformu Luther vložil do rúk šľachty, považoval za dočasné núdzové riešenie, ktoré sa však stalo trvalým (právo šľachty nad vierou). Pápež a cisár v novom chápaní cirkvi stratili svoju pozíciu, nastúpil partikularizmus a nacionalizmus. Rýchlo sa rozpadla aj jednota reformačného tábora. Jednotlivé cirkvi sa začali definovať na základe konfesie. Podľa Kaspera katolícku cirkev uchránilo pred nebezpečenstvom, že bude len partikulárnou cirkvou, preniknutie do Ameriky, Afriky a Ázie. Luteránske krajinské cirkvi zostali prepojené s daným štátom až do konca obdobia monarchií v Európe (do r. 1918, niekde aj naďalej). V súčasnosti konfesijné rozdiely nemajú pre ľudí veľký význam.

Lutherova osobnosť bola neskôr rôzne interpretovaná. Niektorí ho vnímali ako jedného z veľkých inšpirátorov novoveku s jeho dôrazom na autonómnu subjektivitu. Pritom sa prehliada, že Luther nechápal svedomie autonómne, ale ako zaviazané Božiemu slovu. Nikdy neobhajoval tzv. subjektívne svedomie. Erazmovi Roterdamskému, poprednému humanistickému intelektuálovi, na jeho výčitky odpovedal, že slobodu svedomia nevníma ako slobodu, ktorá sa určuje sama od seba.

Na druhej strane platí, že katolícka reforma nebola len protireformáciou. Baroková kultúra, ktorá vznikla v katolíckych krajinách, tiež vyjadrovala novovekú subjektivitu. Exercície sv. Ignáca z Loyoly bazírovali na existenciálnom rozhodnutí, subjektívna bola aj španielska mystika a zbožnosť Františka Saleského. Americká deklarácia nezávislosti  bola inšpirovaná kalvínskym poňatím Bohom daných ľudských práv. Ešte predtým (po roku 1500) však základy novovekého poňatia ľudských práv položili dominikáni na univerzite v Salamanke a biskup Bartolomeo Las Casas, keď na základe skúsenosti z Ameriky formulovali práva nekresťanov (Indiánov). V súčasnosti oproti postmodernému relativizmu by Luther určite hlásal teonómiu čiže slobodu kresťana založenú na Božom slove.

Podľa Kaspera je súčasná ekuména objavením pôvodnej katolicity. Katolícka i evanjelická cirkev sa naučili uskutočňovať svoje kresťanstvo ako misiu, ako diakóniu a zodpovednosť za svet a chápať svoju vieru ako dar. Katolíci sa naučili od evanjelikov chápať dôležitosť Božieho slova a Biblie a evanjelici od katolíkov sa učia chápať dôležitosť symboliky sviatostí a liturgie. Rozdielnosti pretrvávajú v chápaní cirkevného úradu. Zostáva otázkou, čo si presne predstavovať pod jednotou, návrat ku konfesionalizmu je však nemožný.

Pápež František rád používa obraz polyadru, mnohostenu, ktorý vo svojej rozmanitosti tvorí ako drahokam jeden celok. V Evangelii gaudium žiada obrátenie nielen jednotlivého kresťana, ale aj episkopátu (úradu biskupov) a primátu (úradu pápeža). Tým kladie do centra Lutherovu tému evanjelia milosti a milosrdenstva a výzvu na obnovu. Od evanjelikov sa čaká, že sa vrátia k pôvodnému Lutherovi, ktorý trval na realistickom chápaní Večere Pánovej, a že vyvodia dôsledky z Lutherovho výroku, že pápeža, ktorý by pripustil a uznal jeho evanjelium, nosil by na rukách a bozkával mu nohy.

Kasper za najdôležitejší príspevok M. Luthera k ekuméne pokladá to, že vychádzal z evanjelia o Božej milosti a milosrdenstve a vyzýval na obrátenie. Jednota už začala. Dnes nekráčame k rozdeleniu ako v roku 1517, ale k jednote, optimisticky konštatuje W. Kasper.

V. Hans Küng o stave ekumény

K ostatnému vývoju v ekuméne sa nedávno verejne vyslovil aj katolícky teológ Hans Küng (3. 3. 2017). Hans Küng (nar. 1928) sa od svojej dizertácie Ospravedlnenie. Učenie Karla Bartha a jeho katolická reflexia (1957) intenzívne zasadzoval za ukončenie rozdelenia cirkvi. Ako mladého teológa ho povolal za poradcu na II. vatikánsky koncil pápež Ján XXIII. Ak sa v kľúčových sporných otázkach medzi evanjelikmi a katolíkmi dosiahol momentálny konsenzus, treba to vo veľkej miere pripísať práve teologickej práci H. Künga.

Hans Küng v publikovanom texte z marca tohto roku vyslovil potešenie nad návštevou, ktorá sa 6. 2. 2017 udiala v Ríme, keď pápeža z príležitosti reformačného jubilea navštívili predseda Rady Nemeckej evanjelickej cirkvi, krajinský biskup Heinrich Bedford-Strohm, a predseda Nemeckej biskupskej konferencie, kardinál Reinhard Marx. Pápež hovoril o „zmierenej rozdielnosti“. Tiež povedal, že oceňuje duchovné a teologické dary, ktoré sme od reformácie prijali, a chce sa všetkými silami usilovať, aby sa prekonali doteraz jestvujúce prekážky.

H. Küng oceňuje, že po 500 rokoch vzájomného odmietania chcú obe veľké nemecké cirkvi osláviť pamiatku reformácie ako „sviatok Krista“. H. Küng však pripomína, že memoránd a výziev na pokánie či zmierenie bolo z rímskej strany prednesených už dosť. Ekumenicky angažovaní kresťania očakávajú činy. H. Küngovi v Spoločnom vyhlásení chýba vyjadrenie k nečinnosti oficiálnych cirkevných predstaviteľov v rozhodujúcich otázkach, pričom sa podľa neho ignoruje praktická ekuména v mnohých evanjelických a katolíckych obciach, kde vzájomné uznávanie cirkevných úradov a eucharistické spoločenstvo už dávno pre veriacich nepredstavuje problém.

Preto by mali v jubilejnom roku 2017 zodpovední cirkevní predstavitelia dôsledne uskutočňovať uzávery komisie pre ekumenický dialóg. Pre katolícku cirkev to podľa H. Künga znamená:

1) rehabilitácia Martina Luthera

2) zrušenie všetkých exkomunikácií z obdobia reformácie

3) uznanie protestantských a anglikánskych cirkevných úradov

4) vzájomná eucharistická pohostinnosť

H. Küng očakáva podobné postuláty aj z evanjelickej strany, ktoré bude sprevádzať aj žiaduca sebakritika. Oslavovať len 500 rokov reformácie bez skutočného ukončenia rozdelenia cirkvi znamená uvrhnúť na seba novú vinu. Tlak zo strany teológie a cirkevnej základne, obcí a mnohých angažovaných žien a mužov by mohol napomôcť tomu, aby často úzkostlivé a váhavé cirkevné vedenia v Ríme a inde nepremeškali historickú príležitosť a zobudili sa. Inak sa ešte viac ľudí odvráti od cirkvi a ešte viac cirkevných obcí a spoločenstiev pôjde svojou vlastnou cestou. V dnešnom globalizovanom a sekularizovanom svete bude kresťanstvo pôsobiť dôveryhodne len vtedy, ak sa bude prezentovať ako spoločenstvo v skutočne zmierenej rôznorodosti. 



[1] Spoločné vyhlásenie pri príležitosti spoločnej katolícko-luteránskej pripomienky reformácie, Lund 31. októbra 2016: „Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.“ (Jn 15,4)

S vďačným srdcom
Týmto spoločným vyhlásením vyjadrujeme Bohu radostnú vďaku za tento okamih spoločnej modlitby v Lundskej katedrále, ktorým začíname spomienkový rok päťstého výročia reformácie. Päťsto rokov nepretržitého a plodného ekumenického dialógu medzi katolíkmi a luteránmi nám pomohlo prekonať mnohé rozdiely a prehĺbilo naše vzájomné porozumenie a dôveru. Zároveň sme sa k sebe vzájomne priblížili cez spoločnú službu našim blížnym, nachádzajúcim sa často v situáciách utrpenia a perzekúcie. Vďaka dialógu a zdieľanému svedectvu nie sme si viac cudzími. Skôr sme sa naučili, že to, čo nás spája je väčšie než to, čo nás rozdeľuje.

Od konfliktu k spoločenstvu

Zatiaľ čo sme hlboko vďační za duchovné a teologické dary nadobudnuté skrze reformáciu, rovnako vyznávame a pred Kristom oplakávame to, že luteráni a katolíci zasadili ranu viditeľnej jednote Cirkvi. Teologické rozdielnosti boli sprevádzané predsudkom a konfliktami a náboženstvo bolo využívané pre politické ciele. Naša spoločná viera v Ježiša Krista a náš krst od nás žiadajú každodenné obrátenie, ktorým odvrhneme nesúlady a konflikty minulosti, ktoré bránia službe zmierenia. Hoci minulosť zmeniť nemožno, to, na čo sa spomína a spôsob, akým sa to pripomína zmeniť možno. Modlíme sa za uzdravenie našich rán a spomienok, ktoré zahmlievajú náš pohľad na seba navzájom. Dôrazne odmietame všetky prejavy nenávisti a násilia, minulé i súčasné, zvlášť tie konané v mene náboženstva. Dnes počujeme zaznievať Božie prikázanie, aby sme odložili všetky konflikty bokom. Uznávame, že sme boli oslobodení milosťou, aby sme napredovali smerom k spoločenstvu, ku ktorému nás Boh neustále volá.

Naša oddanosť spoločnému svedectvu

Ako zanechávame epizódy dejín, ktoré nás ťažia, zaväzujeme sa, že budeme spoločne vydávať svedectvo o Božej milosrdnej milosti, ktorá sa stala viditeľnou v ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi. Vedomí si toho, že spôsob akým navzájom komunikujeme ovplyvňuje naše svedectvo o Evanjeliu, zaväzujeme sa k ďalšiemu rastu v spoločenstve, ktoré má svoje korene v krste, tým, že sa budeme usilovať odstrániť zostávajúce prekážky, ktoré nám bránia dosiahnuť plnú jednotu. Kristus túži, aby sme boli jedno, aby tak svet mohol uveriť (porov. Jn 17,21).

Mnoho členov našich spoločenstiev si túžobne želá prijímať Eucharistiu pri jednom stole, ako konkrétny prejav plnej jednoty. Zažívame bolesť tých, ktorí zdieľajú svoje celé životy, ale nemôžu mať spoločnú účasť na Božej vykupiteľskej prítomnosti pri eucharistickom stole. Uznávame našu spoločnú pastoračnú zodpovednosť odpovedať na duchovný smäd a hlad nášho ľudu po jednote v Kristovi. Vrúcne túžime po tom, aby táto rana na Kristovom Tele bola uzdravená. To je cieľ našich ekumenických snažení, v ktorých si želáme pokročiť, a to aj cez obnovenie nášho záväzku k teologickému dialógu.

Modlíme sa k Bohu, aby katolíci a luteráni dokázali spoločne vydávať svedectvo Evanjelia Ježiša Krista, pozývajúc ľudstvo počúvať a prijať dobrú zvesť o Božom vykupiteľskom diele. Vyprosujeme od Boha inšpiráciu, povzbudenie a silu, aby sme mohli svorne napredovať v službe, obraňovaním ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, osobitne vzhľadom na chudobných, prácou na spravodlivosti a odmietaním všetkých foriem násilia. Boh nás povoláva k tomu, aby sme boli blízko všetkým, čo túžia po dôstojnosti, spravodlivosti, pokoji a zmierení. Obzvlášť dnes pozdvihujem náš hlas za ukončenie násilia a extrémizmu, ktoré postihujú tak mnohé krajiny a spoločenstvá a nespočetné sestry a bratov v Kristovi. Povzbudzujeme luteránov a katolíkov, aby spoločne pracovali na prijímaní cudzincov, pomáhali tým, čo sú nútení utekať kvôli vojne a prenasledovaniu a obraňovali práva utečencov a tých, čo hľadajú azyl.

Viac ako kedykoľvek predtým si uvedomujeme, že naša spoločná služba v tomto svete sa musí rozšíriť na Božie stvorenstvo, ktoré trpí zneužívaním a následkami nenásytnej chamtivosti. Uznávame, že budúce generácie majú právo na to, aby sa mohli tešiť zo sveta, Božieho diela, so všetkými jeho možnosťami a nádherou. Modlíme sa za zmenu sŕdc a myslí, ktorá povedie k láskyplnej a zodpovednej starostlivosti o stvorenstvo. 

Jedno v Kristovi

Pri tejto priaznivej príležitosti vyjadrujeme vďaku našim bratom a sestrám reprezentujúcim rôzne kresťanské svetové spoločenstvá a spolky, ktorí sú tu prítomní a zjednotení s nami v modlitbe. Keď sme sa opätovne zaviazali prejsť od konfliktu k spoločenstvu, urobili sme tak ako súčasť jediného Kristovho Tela, do ktorého sme včlenení skrze krst. Pozývame našich ekumenických partnerov, aby nám pripomínali naše záväzky a povzbudzovali nás. Prosíme ich, aby pokračovali v modlitbe za nás, aby naďalej kráčali s nami, aby nás podporovali v uskutočňovaní nábožných záväzkov, ktoré sme dnes vyjadrili. 

Výzva ku katolíkom a luteránom celého sveta

Vyzývame všetky luteránske a katolícke farnosti a spoločenstvá, aby boli odvážne a kreatívne, radostné a naplnené nádejou v ich záväzku pokračovať na veľkej ceste, ktorá je pred nami. Namiesto konfliktov z minulosti, nech Boží dar jednoty medzi nami vedie spoluprácu a prehlbuje našu solidaritu. Primknutím sa vo viere ku Kristovi, spoločnou modlitbou, vzájomným načúvaním, životom Kristovej lásky v našich vzťahoch, my, katolíci a luteráni, otvárame sa sile Trojjediného Boha. Zakorenení v Kristovi a vydávajúci o ňom svedectvo, obnovujeme naše odhodlanie byť vernými ohlasovateľmi Božej bezhraničnej lásky k celému ľudstvu.

Prečo jedni veria a druhí nie?

Autor: Timotej Masár SJ; Slovo do ticha, streda 15. týždňa cez rok, Bratislava, 19. 07. 2017.

Slávnosť na „Růžovém paloučku“

Autor: Václav Vacek; 2. 7. 2017.

("Ružový palíček" u Litomyšle je miestom pamiatky na lúčenie exulantov - českých bratov, tiež J. A. Komenského, s vlasťou. Každoročne sa tam koná spomienková slávnosť. Pre V. Vaceka je pripomienkou našej neochoty zaujímať sa o druhého, vypočuť druhého a dožičiť mu možnosť obhajoby podľa Ježiša.)

Púť k sestre Zdenke

Autor: Timotej Masár SJ, Bratislava - Pod. Biskupice, 24. 6. 2017.

Podpora Františkovi

Václav Vacek, farář v Letohradě, ČR, Bratislava, 13. 6. 2017.

Solidarita s Františkom

Dňa 9. 3. 2017 bolo vo Viedni zverejnené vyhlásenie na podporu pápeža Františka. Vyhlásenie možno podporiť na adrese iniciatívy "Netzwerk: zeitgemäß glauben", na ktorú sa dostaneme tu. Nájdeme tam texty vyhlásenia vo viacerých jazykových verziách, aj v slovenčine. Podporu vyjadríme kliknutím na "Unterschreiben" alebo "Sign the Petition".

O čo ide v iniciatíve - "Solidarita s Františkom"?

Autor: Karol Moravčík; poznámky k besede 9. 5. 2017.

Od konfliktu k spoločenstvu

Autor: Karol Moravčík, 23.4.2017.

Pramene nádeje

Autor: Karol Moravčík; napísané pre Pravdu, uverejnené 15. 4. 2017.

Amoris laetitia – inšpirácia na prehĺbenie partnerského vzťahu a skvalitnenia atmosféry v rodine

Autori: Martina a Matej Vagačoví; poznámky k besede dňa 14. 3. 2017.

Amoris laetitia a príprava na manželstvo

Autor: Karol Moravčík; poznámky k besede, 14.3.2017.
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7