Dnes je 09.12.2022    meniny má: Izabela Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Synodalita a výročia koncilu

Autor: Karol Moravčík, Beseda TF FK, 15.11.2022.
Pred 10 rokmi som písal o zápase o II. vatikánsky koncil (II. VK): http://www.teoforum.sk/?id=47&view_more=1159. Bol to pre slovenskú katolícku cirkev ťažký rok, keď kvôli podivnému odvolaniu Róberta Bezáka z jeho úradu trnavského arcibiskupa prišlo k veľkému poškodeniu povesti cirkvi a mnohí ľudia sa natrvalo rozlúčili s účasťou na živote cirkvi. Teologické fórum (TF) v tom roku (ešte pred Bezákovou kauzou) vydalo Výzvu na obnovu cirkvi. Nešlo o nejakú buričskú petíciu voči niekomu. Tá výzva formulovala – dnes by sme povedali, že synodálne –, ako vidíme niektoré javy a o čo sa chceme snažiť. Predsa Výzva vzbudila nevôľu u našich biskupov, na členov TF vyvíjali nátlak, aby Výzvu odvolali a dokonca aby vystúpili z TF. Časť dovtedy aktívnych ľudí z TF odišla, ďalší sa odmlčali alebo dostali strach. Niektorí sa radikalizovali. V jednom texte som vtedy citoval Matúšovo evanjelium: „Pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska“ (Mt 24,12).

Vďaka Bohu s jasnou výzvou na obnovu cirkvi prišiel v roku 2013 pápež František. Po niekoľkých rokoch predstavil tézu o zmene cirkvi z klerikálnej na cirkev synodálnu. Mnohí ľudia na Slovensku i vo svete nechápu, o čo ide, pretože sme po dlhé desaťročia tápali v akejsi hmle ohľadom podstatných otázok, ktoré sa nás týkajú.

Novinár Marco Politi, jeden z najlepších znalcov Vatikánu, cituje v úvode svojej knihy o pomeroch v cirkvi súčasného generála Spoločnosti Ježišovej P. Artura Sosu: „V cirkvi zúri politický boj. Myslím, že je to zápas o víziu cirkvi, ako si ju vysníval koncil... je to zápas o moc.“ V zásade ide o zápas medzi víziou bratskej, synodálnej cirkvi a tvrdým jadrom klerikalizmu, ktorý po stáročia poznačoval štruktúru a ideológiu katolicizmu. „Útoky“, ako sa ďalej vyslovil P. Sosa, „nesmerujú len proti Františkovi, vedia, že on svoje názory nezmení, vedia, že on už nie je najmladší a že jeho pontifikát teda nebude najdlhší v dejinách.“ Cieľom je najbližšie konkláve. Opozícii ide o to, aby zabránili voľbe nejakého Františka II. (M. Politi, Das Franziskus-Komplott, Der einsame Papst und sein Kampf um die Kirche, Herder,  Freiburg im Br. 2020, 10.)

Ak dnes chceme porozumieť, o čo ide v synodálnom procese, musíme sa vrátiť ku koncilu. Pre mnohých je koncil zabudnutá záležitosť. Predstavujú si ho ako akýsi stranícky zjazd, ako formálne zhromaždenie, kde sa reční a odhlasujú sa nejaké programové tézy. Cirkevné koncily majú aj takúto stránku, ale na konciloch ide vždy aj o duchovnú a intelektuálnu prácu. A samozrejme, vzájomné počúvanie a rozhodovanie. Kým na koncile sa podľa možností zúčastňujú všetci biskupi sveta, na synodách sa donedávna schádzali len niektorí biskupi ako zástupcovia jednotlivých krajín. František sa chce na synodách vrátiť k modelu, ktorý bol funkčný v prvom kresťanskom tisícročí, keď synody boli otvorené aj pre kňazov a laikov. Vyzerá to ako novinka, ale na II. VK bolo koncilovým účastníkom jasné, že stredoveký feudálny svet s dominanciou kléru skončil a že klerikalizmus musí skončiť aj v cirkvi.

Preto, ako napísal v r. 2003 na 40. výročie II. vatikánskeho koncilu P. O' Malley SJ, koncil preferoval spoluprácu a partnerstvo a cirkev poňal ako „Boží ľud. Preto cirkev na II. VK začala hovoriť o svojej činnosti ako službe a odmietla byť akousi vrchnou dozorkyňou ľudí. Preto sa koncil rozišiel so statickým obrazom náuky, disciplíny a štýlu. Namiesto vylučovania začal koncil presadzovať začleňovanie. Namiesto vyhlásení o tom, kto k cirkvi pre svoje omyly a hriechy nepatrí, koncil hovorí o ľuďoch ako o „sestrách a bratoch”, hovorí to o všetkých, čo chcú pracovať za lepší svet, pričom nemyslí iba na ľudí vo vnútri katolíckej cirkvi. Napokon, namiesto pasívnej účasti v cirkvi koncil zdôraznil aktívnu účasť, angažovanosť, počnúc liturgiou (https://www.christnet.eu/clanky/6739/styl_druheho_vatikanskeho_koncilu.url).

Dá sa povedať, že na II. VK na rozdiel od iných koncilov išlo o samotnú cirkev, o to, ako sa má správať, aká má byť, aby mohla oslovovať dnešný svet a svet mohol spoznať, že ľudia cirkvi sú naozaj Kristovými učeníkmi, žijúcimi z evanjelia. Preto išlo o samotnú podobu cirkvi, lebo medzičasom sa dávnejšie svet zmenil, a to zásadne. Koncil chcel preto vedome ukončiť epochu cirkvi po cisárovi Konštantínovi a po Tridentskom koncile. Cirkev sa tým však nerozchádzala so svojou minulosťou, ale so „zajatím“ v minulosti.

Pred 10 rokmi som napísal, že najvážnejšie napätia v dnešnej cirkvi nie sú medzi tými, čo zostali a čo odišli, ale medzi tými, čo zostali, ale rozdelili sa na tzv. konzervatívnych a tzv. progresívnych. Až po nástup pápeža Františka trval nevyvážený vzťah medzi vedením cirkvi a bázou, učiteľským úradom a ľudom cirkvi. Čo sa na koncile pochopilo a schválilo, sa ďalej nerozvíjalo alebo sa aplikovalo len veľmi čiastočne. Pojem Božieho ľudu sa potichu vytratil a opäť sa do popredia dostalo klerikálne chápanie cirkvi.

Nejde o to, že nemáme mať medzi sebou konzervatívnejších alebo progresívnejších ľudí. Úrad v cirkvi, hierarchia, však nemá byť súčasťou jednej skupiny, ale má slúžiť prepájaniu a komunikácii medzi všetkými. Zaiste, nielen politicky, ale aj duchovne, lebo v cirkvi ide aj o rozlišovanie duchov či hlasov z Ducha Svätého. Cirkev nie je súborom nezáväzne prepojených individualistov, preto potrebujeme aj úrad, jeho charizmu, ale vedenie cirkvi nemôže zastupovať iba jednu stranu v cirkvi, ale má slúžiť dialógu a láske, a tým rozlišovaniu duchov.

Súčasný proces synodality má pomôcť zdravému prúdeniu v elipse katolicity, ku ktorej v 19. stor. prirovnal katolícku cirkev John Henry Newman. Jedným ohniskom tej elipsy je učiteľský úrad cirkvi (pápež a biskupi), ktorý sa stará o dohodu a spoločné stanoviská, druhým ohniskom je osobná viera a svedomie jednotlivca. Medzi nimi má prebiehať, ako hovorí Newman, zdravé napätie, teda život viery v cirkvi. Sloboda a poslušnosť napokon nie sú alternatívy, ale podmienky života cirkvi.

P. S.

Pri rozhovore, o čom by mala byť praktická podoba synodálneho procesu, zazneli tieto podnety:

·       Starší účastníci spomenuli, že pred rokom 1990 nemali skúsenosť klerikálnej cirkvi. Rehoľníci, ktorí sa napr. okolo r. 1968 vrátili z väzenia alebo robotníckych profesií, nemali klerikálne tendencie. Časť aj oficiálnej cirkvi bola v 60. a 70. rokoch ovplyvnená koncilom.

·       Zdá sa, že klerikalizmus sa vracia akoby vo vlnách. Na Slovensku po r. 1990 tomu napomohla aj situácia vo Vatikáne, kde vtedy panovali veľké obavy z pokoncilového vývoja, viacerí profesori teológie boli napomínaní a celkovo bol spochybňovaný i zahmlievaný odkaz koncilu.

·       Aktívni členovia cirkvi spred r. 1990 spomenuli, že z tzv. tajnej cirkvi mali zážitok, že „kňazi sú jednými z nás“.

·       V súčasnosti je žiadúce, že kresťania na základnej úrovni sa budú zaujímať o problémy každodenného (občianskeho) života. Riešením aj pre kresťanov je občianske angažovanie sa. Nie zameniť cirkevné angažovanie za občianske, ale z viery a evanjelia sa angažovať. Dnes je to veľmi oddelené (stretnutia ľudí s náboženskými záujmami za zatvorenými dverami), nie je to prepojené s realitou.

·       Biskupi po r. 1990 nevytvorili štruktúry, kde by sa radili s kňazmi a laikmi, kde by spoločne premýšľali, hovorili a podávali podnety, na základe ktorých by potom napr. biskupi hovorili s občianskymi predstaviteľmi až po vládu. Ak to, čo biskupi hovoria voči sekulárnej spoločnosti, nemajú prežité medzi ľuďmi a nimi podporené, nemôžu mať ich vyjadrenia váhu pred vládou a médiami. Nemajú to odsúhlasené s Božím ľudom, nepýtajú sa na názor ani farárov, nieto ešte obyčajných ľudí.

·       Cirkev sa nechala vytlačiť zo sveta, stala sa z nej „mimovládka“, ale II. vat. koncil pripomenul, že má iné poznanie i poslanie. 

·       V rámci synodálneho procesu treba iniciovať, aby stretnutia ľudí, čo sa zapojili do prvej fázy, neprestali, ale vznikli z nich „ohniská“ synodálnej cirkvi vo farnostiach a v ďalších priestoroch života.

Synodalita a výročia koncilu

Autor: Karol Moravčík, Beseda TF FK, 15.11.2022.

Františkova homília – komentár

Autor: Mária Syneková, Beseda TF FK, 15. 11. 2022.

Uvažovanie nad synodálnym dotazníkom

Autor: Ivan Šimko, Beseda TF FK, 15. 11. 2022.

Teológia synodality

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF FK, 11.10.2022.

Poznámky k textu: Záverečná syntéza z konzultácií synodálneho procesu na Slovensku

Autor: Karol Moravčík. Beseda TF FK, Bratislava 13.9.2022.

Pohľad na celoslovenskú syntézu synodálneho procesu

Autorky: Mária Syneková a Zuzana Vargová. Beseda TF FK, Bratislava 13.9.2022.

Hodnotenie Nietzscheho postojov vo veci sociálnych aspektov a pôvodného zdroja kresťanského náboženstva

Autor: Mgr. Matej Ferjanc, PhD.; 23. 9. 2022. 

Abstrakt: Štúdia kriticky skúma oprávnenosť Nietzscheho záverov týkajúcich sa sociálnych aspektov a pôvodného zdroja kresťanského náboženstva. Výsledkom tohto skúmania v 1. časti je odmietnutie toho, že kresťanská sociálna etika ako normatívny ideál produkuje stádovité spoločenstvo. V 2. časti je odmietnuté Nietzscheho chápanie súcitu ako praxe, ktorá oslabuje. V 3. časti sa ukazuje, že hodnoty a cnosti kresťanskej sociálnej etiky predpokladajú vnútorne silný, a nie živoriaci život. V 4. časti je akcentované, že za kresťanským náboženstvom ako jeho zdroj stojí Láska, ktorá disponuje maximom vnútornej sily. Záverom je, že za životom spoločenstva, vedeného kresťanskou sociálnou etikou, nestojí duševná slabosť nevydareného, otrockého typu človeka. 

Kľúčové slová: Kresťanská sociálna etika, stádové spoločenstvo, súcit, sila a slabosť, pôvodný zdroj kresťanského náboženstva, Nietzsche.

Hlbšie než slová

Autor: Karol Moravčík; prezentácia knihy, Rusovce - St. Vitus Kaffee, 30.6.2022.

Synoda medzi inštitúciou a ľuďmi

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF - FK, 10.5.2022.

Volanie po Veľkej noci

Usporiadal: Timotej Masár SJ; 14.4.2022.
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7