Dnes je 15.08.2022    meniny má: Marcela Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Naše realizácie "Evangelii Gaudium"

Autor: Karol Moravčík

Úvod

Odkedy sme sa začali zaoberať exhortáciou pápeža Františka, myslím na to, ako prejsť od uvažovania k uskutočneniu. Text Evangelii Gaudium (EG) je programový dokument. Ak si niečo z neho osvoja predstavitelia našej cirkvi na úrovni biskupov, budeme vďační, ale nemožno na nich čakať. V dejinách to zväčša fungovalo tak, že vznikol nejaký pohyb dolu medzi ľuďmi a následne sa čakalo od biskupov, že nové hnutie, nový štýl života z kresťanskej viery nejako odobria a požehnajú. To by mala byť napokon úloha biskupov – pomáhať rozlíšiť pravé od nepravého, evanjeliové od ľudsky povrchného. Takto sa to udialo aj pri zrode františkánskeho hnutia na začiatku 13. storočia. Uprostred množstva hnutí usilujúcich sa o zmenu spoločnosti a cirkvi sa zrodilo hnutie iniciované Františkom Assiským, ktorý na rozdiel od ostatných nespokojencov či horlivcov pokladal za potrebné aj pápeža a biskupov zatiahnuť do obrodného procesu. Nikdy však nepovedal, že to, čo robí, robí na podnet či príkaz nejakého pápeža alebo biskupa, ale dôsledne opakoval: Zjavil mi to Boh sám.

Keď chceme rozmýšľať, ako môžeme v našich podmienkach realizovať pápežovu exhortáciu, tiež nechceme niečo robiť len preto, že to hovorí pápež, ale vďačne vítame, že dnes môžeme spolupracovať aj s pápežom na tom, ako (nábožne povedané) odpovedať na oslovenia, ktoré nám Boh adresuje v našej dobe.

Františkánske inšpirácie

Vo svete snaha o realizáciu EG prebieha. Napr. z františkánskeho prostredia vyšli príspevky teológov i laikov v knihe pod názvom: Prorocký protest (Andreas Müller, Prophetischer Protest, Würzburg 2014), kde je František predstavený ako „utajený“ inšpirátor II. vatikánskeho koncilu. Tým sa snažia opätovne pripomenúť, o čo išlo na II. VK a prispieť k poznaniu toho, ako vízie sv. Františka a vízie koncilu uskutočniť dnes, keď pápež František sám podnecuje k takémuto konaniu. V závere knihy autor zdôrazňuje hlavné motívy, ktoré viedli sv. Františka a ktoré by v súčasnosti mali inšpirovať aj nás.

„Konám len to, čo mi sám Boh vnukol.“ Tak píše sv. František vo svojom testamente a dodáva: „Ani pápež, ani biskupi, ani opát alebo niekto iný, len Boh sám mi to zjavil. Na Božie oslovenie som opustil tento svet.“ Takto začal František vnímať Božie oslovenie od stretnutia s malomocným. Uvedomil si, že aby sa obrátil k Bohu a bral vážne jeho oslovenie, musí sa jasne postaviť na stranu ľudí, ktorí boli v spoločnosti chudobní a odstrčení. Toto miesto na strane chudobných stalo sa pre neho aj uhlom pohľadu či kritériom pre čítanie, vysvetľovanie a žitie evanjelia.

Naozaj stretneme Boha len vtedy, keď sa staneme malými, ako sa stal Boh malým pre nás, a keď ho objavíme v trpiacom bratovi a trpiacej sestre. (V tej súvislosti František začal uctievať Ježiša „ľudsky slabého“ – nie na tróne, ale chudobného v jasliach a chudobného a trpiaceho na kríži.) Životný štýl Františkov sa zároveň stal zásadnou kritikou podoby cirkvi, v ktorej vtedy cirkev existovala.

Sen o bratsko-sesterskej cirkvi chudobných bol tou víziou, ktorá dávala krídla aj horliteľom za reformu na II. VK a z Františka učinila „skrytou“ témou koncilu. Táto vízia sa dá uskutočniť, ak ako sv. František dospejeme k vnútornej istote, že aj my máme duchovné poslanie, ktoré pochádza priamo od Boha. Presne k tomu nás povzbudzuje pápež František, ktorého zažívame priam ako dar z neba. On takisto ako kedysi sv. František hovorí, že musíme vyjsť z doktrinálnej veže zo slonoviny a ísť až na hranice ľudskej existencie – tam, kde dnes ľudia trpia.

K poslaniu byť svedkom radostnej zvesti evanjelia nestačí len cirkevné poverenie a svätenie. Kto v sebe nepočuje Božie oslovenie, ktoré ho rozohrieva a oduševňuje, nemôže nikoho osloviť a rozohriať pre evanjelium. Úloha laikov v cirkvi nie je vypĺňať medzery v práci kňazov, keď nestíhajú. Laici sú bratia a sestry v cirkvi (spolu s kňazmi) a majú rovnakú starosť o Božie kráľovstvo ako kňazi (aj keď každý iným spôsobom). Kto sa bude merať príkladom Františka Assiského a Františka z Ríma stane sa sám znamením nádeje pre tých, čo sú v dnešnom svete „zaťažení a utrápení“.

Hľadanie odpovedí na podnety pápeža Františka

Viacerí nemeckí teológovia, ale aj ľudia z praxe, vydali knihu: Chudobná cirkev? Posolstvo pápeža v diskusii (Thomas Laubach/ Stefanie A. Wahl, Arme Kirche? Die Botschaft des Papstes in der Diskussion, Freiburg im Br. 2014). V jednom z príspevkov píše kňaz a robotník v sklade Thomas Schmidt, že pápež nás vyzýva k prelomu, vyjdeniu von. Po nemecky píše, že nás vyzýva „zum Aufbruch“, pričom autor kladie dôraz na Bruch (zlom, rozchod). Bližšie vysvetľuje, že on program pápeža pochopil tak, že potrebujeme rozchod s dogmou o (ekonomickom) raste, rozchod (nemeckej) cirkvi so štátom a rozchod s povrchným konzumným spôsobom života.

Podľa autora je vyjdenie cirkvi do sveta a k trpiacim neuskutočniteľné bez dvoch podmienok. Jedna je osobné obrátenie, a to zasa vyžaduje reálny kontakt s chudobnými a utláčanými, starými, deťmi, utečencami, spoločensky vylúčenými, obeťami systému, nezamestnanými a pod. Biskup Franz Kamphaus sa pýtaval mladých kňazov a teológov: „Máte aspoň jedného priateľa medzi chudobnými?“ (Práve jeho nástupcom stal sa v Limburgu nedávno odvolaný biskup Franz-Peter Tebarz –van Elst, známy ako biskup luxusu...) Ďalšou podmienkou je živý trvalý vzťah k Ježišovi evanjelií (nielen k Ježišovi, prezentovaného rečou dogiem).

Na záver Thomas Schmidt pripomína výzvy pápeža Františka z exhortácie: Nedajme si vziať misionárske nadšenie! Nedajme si vziať radosť evanjelia! Nedajme si vziať nádej! Nedajme si vziať spoločenstvo! Nedajme si vziať evanjelium! Nedajme si vziať ideál bratsko-sesterskej lásky! Nedajme si vziať silu pre naše poslanie!

Tieto výzvy dopĺňa piatimi upozorneniami Hansa Künga: Dôverujme moci slova. Dôverujme moci činov – konajme sami, nečakajme na pokyny zhora. Dôverujme moci spoločenstva – jeden sa neráta, piatich si všimnú, päťdesiati sú neporaziteľní. Dôverujme moci odporovania – musíme ukázať, že to, o čo nám ide, myslíme vážne. Dôverujme moci nádeje – ako veriaci, ktorí vydržia a sa nevzdávajú.

Naše možnosti na Slovensku

V našom prostredí mnohí úprimní katolícki kresťania ťažko nesú, že napriek silným svedectvám a obohacujúcim skúsenostiam veriacich kresťanov z totalitného obdobia sa slovenská katolícka cirkev po roku 1990 uzavrela v obavách a neporozumení pred výzvami súčasnosti a namiesto reagovania na tieto výzvy (a výzvy Ducha Sv. pre dnešok) udržiava zvyšky tradičného slovenského katolicizmu a podporuje temer fundamentalistické aktivity na ochranu určitých predstáv o morálke v spoločnosti. O vyzdvihnutí ústredných tém II. vatikánskeho koncilu a stotožnení sa s jeho duchom a o podpore obrodného úsilia pápeža Františka však na Slovensku temer nepočuť.

Čo v tejto situácii môžeme urobiť? Uvedomujeme si, že nie je možné čakať na nejakú lepšiu situáciu, lepších biskupov, kňazov či laikov. Bola vari počas komunizmu lepšia situácia, keď napriek prenasledovaniu a mnohým obmedzeniam jestvovalo množstvo iniciatív a popri oficiálnej cirkevnej činnosti ponúkalo sa množstvo alternatívnej služby obetavých kňazov, rehoľníkov a laikov? Množstvo rôznej činnosti rôznych kresťanov jestvuje aj dnes. Na základe toho, ako vyzerá naša spoločnosť občianska a cirkevná, si však oprávnene kladieme otázku, či súčasné kresťanské a cirkevné aktivity nie sú príliš orientované samy na seba, a preto, žiaľ, nejdú alebo nevládzu ísť – ako hovorí pápež František – von na periférie, medzi ľudí tohto sveta.

Nájdu sa však dnes na Slovensku v našej cirkvi ľudia, ktorí pápežovi Františkovi rozumejú a dokážu využiť podnety, ktoré ponúka pre obnovu cirkvi? Sme my tými ľuďmi, ktorí nevidíme len pápeža, na ktorého sa odrazu môžeme odvolávať, ale vidíme v ňom aj dar z neba, prvého služobníka Ježišovho evanjelia, ktorý korešponduje viac a jasnejšie ako jeho predchodcovia s našou víziou bratsko-sesterskej, slúžiacej a chudobnej cirkvi? Ak áno, nájdime v sebe odvahu a schopnosť spolupracovať na realizácii Františkovho programu a nezostaňme len pritom, že si budeme sťažovať na situáciu cirkvi na Slovensku alebo sa podporovať len v úzkom kruhu svojich rodín a najbližších známych.

Podľa Františka každý kresťan má byť misionárom. Podeliť sa máme o to, čo nás obohacuje – o lásku Boha, ktorú sme zažili. Čo to znamená prakticky? Základom sú obyčajné kontakty, rozhovory, priateľstvá... Zároveň máme byť členmi spoločenstva, kde sa sami necháme evanjelizovať, kde sa radíme o vlastnej viere, vlastných starostiach a radostiach, nie o nejakej stratégii voči iným, ale o našom záujme o iných, o službe pre iných.

Môžeme aj kázať? Sv. František kázal, hoci nebol kňaz. Každý môže, nie však ten, kto si myslí, že má na to, ale kto k tomu dostal osvedčenie od spoločenstva. Vytvárajme nové podoby kázania... Od liturgických a príležitostných stretnutí (aj pri liturgii možno podať svedectvo) až po internet... Treba pomáhať kňazom; pripravovať spoločne homílie pri štúdiu Biblie a modlitbe. Na rozdiel od kazateľov odtrhnutých od reality neviesť poučujúci monológ, ale napomáhať dialóg Boha s ľuďmi. Spracovať v homílii skúsenosť so Slovom i so životom ľudu. Rozpoznávajme medzi nami našich hovorcov, prorokov a svedkov evanjelia a berme ich vážne.

Spoznávajme a vážme si aj ďalšie charizmy bratov a sestier v našich spoločenstvách. Mnohí môžu byť duchovnými radcami a sprievodcami. Môžu dopĺňať svojou službou spovede a duchovné rady kňazov. Môžeme formulovať svoje vyznanie viery a svoje videnie úloh, ku ktorým sme dnes povolaní, tiež svoje metódy, a tak vytvárať viditeľné podoby sesterskej a bratskej cirkvi.

Hľadajme ako svedectvom z viery pozitívne ovplyvňovať aj verejnú mienku v cirkvi a spoločnosti. Musí predsa jestvovať aj iná cesta, ako je neplodná až trápne agresívna konfrontácia na súčasných mediálnych sieťach alebo úplné mlčanie.

Každá skutočná obnova cirkvi a spoločnosti začína v našich túžbach, snoch a víziách. Hélder Câmara (1909-1999), bývalý arcibiskup Recife v Brazílii, aktívny účastník II. vatikánskeho koncilu a horliteľ za „chudobnú cirkev“, hovorieval: „Keď niekto sníva sám, je to len sen. Keď snívajú mnohí spoločne, je to začiatok novej skutočnosti.“ (Nástupcom Câmaru v Recife stal sa biskup veľmi konzervatívneho štýlu, ktorý negoval temer všetko, čo Câmara za dlhé roky vytvoril. Súčasný arcibiskup v Recife žiada o Câmarovo blahorečenie.)

Hlbšie než slová

Autor: Karol Moravčík; prezentácia knihy, Rusovce - St. Vitus Kaffee, 30.6.2022.

Synoda medzi inštitúciou a ľuďmi

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF - FK, 10.5.2022.

Volanie po Veľkej noci

Usporiadal: Timotej Masár SJ; 14.4.2022.

Synodalita – ani demokracia, ani monarchia

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF - FK, 15.3.2022.

Referáty - Za synodálnu cirkev

Autori: Július Marián Prachár a Zuzana Vargová; Beseda TF - FK, 15.3.2022.

Ekumenický modlitebný večer

Dňa 6.3.2022, Veľký ev. kostol, Bratislava-Staré mesto.
Autor: Karol Moravčík

Spor s Nietzschem v otázke nihilizmu v intenciách kresťanskej spirituality

Autor: Mgr. Matej Ferjanc, PhD; 9.2.2022.

Pôsobí ako odborný asistent na KU v Ružomberku, na Filozofickej fakulte, na katedre filozofie. Dlhodobo sa venuje mysleniu F. Nietzscheho, fenomenologicky a existenciálne orientovanej filozofii, ako aj beletrii. V posledných štyroch rokoch sa intenzívne zameriava na premostenie úvahového, filozofického, náboženského a umeleckého (dramatického a lyrického) jazykového prejavu v rámci jedného diela. Článok je jedným z predbežných produktov tejto snahy. Tá smeruje k predstaveniu nábožensko-filozofického románu, v ktorom sa má okrem iného ukázať, nakoľko jednotlivé štýly písania sa môžu vzájomne podporovať tak, aby dielo predstavovalo jednotný celok. Treba si uvedomiť nasledovné. Na jednej strane pri umeleckom štýle písania sa nutne emocionálne, náladovo „rozvlňujú“ formulácie, čím sa môže rýchlo vytratiť precíznosť v myslení, ktoré sú dôležité pri odbornom písaní. Na druhej strane prostriedky umeleckého písania môžu naplno vyniknúť len vtedy, keď sú zasadené do intelektuálne a emocionálne nosného príbehu, dejovej linky. Predsa sú však aj súčasťou tohto článku. Nech ctený čitateľ posúdi, nakoľko sú funkčné a osožné z pohľadu danej problematiky. V článku totiž narazí na lexiku, ktorá sa nezvykne používať v odborných štúdiách, na lyrický a dramatizujúci jazykový prejav a pod.  

Abstrakt: Predmetom záujmu štúdie je fenomén nihilizmu, ako je prítomný v myslení Friedricha Nietzscheho, v súvislosti s kresťanstvom a jeho tzv. morálnym výkladom sveta. Nietzsche obviňuje z nihilizmu kresťanskú morálnu hypotézu. Cieľom je načrtnúť existenciálny rozmer stratégie, vďaka ktorej by kresťan mohol čeliť tomuto prepojeniu, odmietnuť jeho rezultát nihilizmu ako nesprávne zdôvodnený. Z kresťanskej perspektívy koncentrujem pozornosť na fenomén Zeme, v snahe iniciovať rozhodujúci zápas s Nietzschem o kvalitu pozemského života. Tomu má slúžiť tzv. existenciálny experiment, v ktorom sa má ukázať, kto je nihilista a kto nie. Tematizované sú námietky a pochybnosti, ktoré s ním súvisia. Odhalený je ako osudový vabank z kresťanského náhľadu na zmysel ľudského bytia vo svete. Do úvahy je zobraná aj eschatologická perspektíva v biblickom kontexte novej Zeme a otázna budúcnosť kresťanského náboženstva.

Kľúčové slová: kresťanstvo, nihilizmus, morálny a amorálny výklad sveta, pozemský život, Zem, existenciálny experiment, Nietzsche

Vydať sa na cestu

Autor: Michal Ďuriš; k besede TF - FK, 11.1.2022.

Úlohy a riziká

Autor: Július Marián Prachár; Beseda TF – FK, 14.12.2021.

Synoda - ako ďalej?

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF - FK, 14.12.2021.
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7