Kňazské povolanie cez pôsobenie ostatných dvoch pápežov

Nová éra?

Začína po pápežovi Františkovi s novým pápežom aj nová éra? Niekoľko postrehov a čerstvo znejúcich téz:

Posun k mladosti: Roberta Prevosta mnohí vnímajú ako mladého. Aj Ježiš bol mladý. 33 ročný začína verejne pôsobiť. Niektorí apoštoli ešte mladší. To sa dá vyčítať z ich mladíckeho dohadovania – kto bude v nebi na prvom mieste... Náboženstvo nie je len pre starých.

Posun od úzkych hraníc „náboženského“ k všeľudským hodnotám. Dôkazom je zvýšený záujem sekulárneho sveta o cirkev, lebo ide o témy, ktoré sa ho týkajú, ako napr. mier, inklúzia, spravodlivosť.  

To čo je katolícke a cirkevné, nadobúda nový rešpekt. Ide o niečo, čo je zaujímavé, radostné, pekné a čo poteší. Prispela k tomu aj nová reč. Gregor z Nyssy bol biskupom v 4. stor., v časoch problémov s heretikmi, s ktorými sa viedli rozsiahle teologické dišputy. Sťažoval sa, že kvôli samej teológii už nie je možné normálne debatovať. Na každú otázku dostal aj na ulici náboženskú odpoveď. Niečo podobné, ako dnešné sťažnosti na našu reč v kostoloch, ktorá znie ako nebeský dialekt. Svet so záujmom sledoval „komín“ na Sixtínskej kaplnke a prvé gestá a výroky pápeža z USA. Fotografia R. Prevosta v gumákoch vo vode po záplavách obletela svet.  Ako symbol realizovanej koncilovej výzvy, aby starosti a radosti iných boli aj našimi starosťami a radosťami.

Odlišnosť pápeža Františka

Posledný vývoj je dobrým zrkadlom pre povolanie kňaza, ale aj pre každého kresťana. Napr. odkazy Františka, ku ktorým sa evidentne hlási aj novozvolený Lev XIV:

„Vyvolený z milosrdenstva Božieho,“ tak rád o sebe hovoril pápež František. Mal rád obraz „Povolanie Matúša“ od Caravaggia, na ktorom umelec to povolanie hriešnika za apoštola znázornil. Nejde o naše kvality a zásluhy. Ak sme tu všetci z Božieho milosrdenstva, nemusíme mať strach a nie sme sami. Ostatní sú podobne dielom Božím. Dôsledkom je cirkev ako advokát chudobných, ktorá sa má zasadzovať za práva v cirkvi a v spoločnosti.

Nie príkazy, zákazy a zákony zachraňujú, ale láska. František bol asi najradikálnejšie proti lesku a barokovej paráde v cirkvi. Za čias Pia XII. ešte protokol zakazoval, aby bol pri jedení pápeža prítomný aj niekto iný. V Dome sv. Marty mohli pútnici stretnúť Františka, ako stojí s táckou v rade na raňajky. Cirkev nie je mimoriadne miesto nebeskej slávy, ale poľný lazaret s pastiermi, ktorí voňajú po ovečkách. Ako synonymum spolu-trpiaceho milosrdenstva.

Posledné dve storočia sa viac kázalo o strachu, pekle a hriechoch ako o vykúpení a oslobodení. Postoje Františka boli úmyselne opačné. Vidieť to aj z jeho písomných vyhlásení. V r. 2013 Evangelii gaudium – posolstvom evanjelia je radosť človeka. R. 2015 Laudato si – dobro celého stvorenia treba chrániť. R. 2016 Amoris laetitia – o Božej láske vo všetkých jej formách. R. 2020 Fratelli tutti – všetci ľudia sú súrodenci a r. 2024 Dilexit nos – Boh nás má všetkých rád.

Pápežská moc. František si jej bol vedomý. Preto si svoje teologické a politické postoje nedal nikým vziať, oslabiť či spochybniť. Nedal sa pomýliť ani kritikmi a opozíciou. Štruktúry a byrokracia ho veľmi nezaujímali. Žil a bol verný vlastnej charizme. Marco Politi napísal o tom aj knihu František medzi vlkmi.

Vo voľnej reči (najmä v lietadle, keď bol vraj bližšie k nebu), ale aj v pápežských úradných dekrétoch mal zrozumiteľnú, úprimnú reč, bez umelého pátosu a zbožných fráz. Niektoré jeho výroky sa stali známe. „Kto som ja, aby som odsudzoval“ – na tému homosexuálov. Vyslovil jasné „nie podnikaniu, ktoré vylučuje druhých. Také podnikanie zabíja.“ „Aj pápež je len normálny človek, ktorý sa smeje, plače, spokojne spáva a teší sa tak ako ostatní.“

Ako správny jezuita chcel „počúvať, radiť sa, modliť sa“. Synodalita pred tvárou Božieho Tajomstva. Vedel si predstaviť lepší svet a nikdy sa nevzdával „nádeje“. Boh všetkých volá k spolupráci na lepšom, Božom svete.

Očakávania na pápeža Leva

Nový pápež sa predstavil ako kontrast voči svetovým „mocným“ figúram. Skromný, ale s odvahou hovoriť pravdu pre záchranu civilizácie. 80 rokov po vojne sa spomína Titanic, loď, ktorá sa potopila 15. 4. 1912. Chesterton v nej videl symbol modernej civilizácie. Potopila sa, lebo nikto nepočul signály SOS. Na lodi, ktorá bola neďaleko a mohla ich zachrániť, všetci spali. Vždy budú potrebné hlasy SOS, ako aj tí, ktorí ich budú počuť a podľa toho konať. Napríklad byť pozorní voči možným tyranom a diktatúram. Od 1950 do 2012 stratilo 473 autoritatívnych panovníkov svoju moc. 65 % bolo zvrhnutých osobami z najbližších kruhov. Autor knihy Ako zvrhnúť diktátorov Marcel Dirsus píše, ako je nebezpečné si diktátorov nevšímať. Anton Srholec rád hovorieval, že „diktátorom nesmieme dovoliť spokojne spávať“. Musíme ich vyrušovať. Aby sa Titanic znovu nepotopil.

Pápeži, ani kňazi, nikdy nebudú bez práce a bez povinností. Vždy budú potrební a užitoční. Niečo ako veže kostola, ktoré upozorňujú na nebo. Jeden ateista vyhlásil, že keby tie veže neboli všade na svete, nebavilo by ho cestovať.

Napriek všetkému koluje aj názor, že František bol kuchárom, ktorý na jedálny lístok dopísal senzačné jedlá, ale žiaden z nich nikdy nenaservíroval. Lebo po otvorených slovách vraj nenasledovali skutky, ani tam, kde sa už reálne očakávali. Napr. pri Amazónskej synode v r. 2019, kde väčšina prítomných biskupov žiadala svätenie viri probati (mužov, ktorí sa overili v manželstve). Pápež to ani neprijal, ani neodmietol a v postsynodálnom liste to ani nespomenul. Priostrili sa konflikty a fronty sa vytvárali aj v rámci synodálnej cesty. Šírili sa aj pochybnosti a otázky, aký je pápež v skutočnosti, ako naozaj zmýšľa. Možno sa domnievať, že bol „zabrzdený v skoku“, tak ako sa to hovorilo už po II. vatikánskom koncile? Ostali otvorené otázky. Očakávania sa teraz zamerali na nového pápeža Leva XIV.

Šéfredaktor Christ in der Gegenwart Stephan Langer poukazuje na 7 viet Leva XIV., ktoré dávajú nádej:

1. Pokoj nech je s vami, boli jeho prvé slová. Ako aj výzva byť bez zbraní a slobodní od zbraní.
2. Zlo nezvíťazí, Boh nás má rád a všetci sme v jeho náručí. Bude radikálne proti znevažovaniu človeka. Bez „divízií“ bude oponovať mocným.
3. Svet potrebuje svetlo Krista, stavať mosty a pestovať dialóg. Svedčiť o radostnej viere.
4. Byť synodálnou cirkvou. Naspäť, pred túto cestu, sa nepôjde.
5. Pápež je jednoducho služobníkom Božím a svojich bratov a sestier. Nič iné. Spoločenstvo nesie jednotlivca a jednotlivec spoločenstvo.
6. Počúvať Božie slovo znamená počúvať aj iných. Nevlastníme celú pravdu. Aj iní nám majú čo povedať. To sú jasné kritéria pre skutočný dialóg.
7. Len informovaní môžu slobodne a objektívne rozhodovať. Lev XIV. hlasno odporoval viceprezidentovi USA, keď mu vytkol falošnú logiku politiky voči migrantom. Ježiš nás nevyzval „zvažovať“ lásku k druhým.

Na takýto program pápeža sa môžeme len tešiť a s ním súhlasiť.

Autoren: Paul M. Zulehner/Petra Steinmair-Pösel