Vianoce – perspektíva pokračovania života

Predvianočné obdobie charakterizujú mnohé očakávania a veľké prípravy. Vo veku konzumu sme Vianoce uzavreli do rutiny zúženej na plný stôl a darčeky, ktoré málokedy prekvapia. Očakávania sa tak občas menia na obavy zo sklamania a rýchleho odznenia sviatočnosti. O to viac sa snažíme vytvoriť predvianočnú atmosféru. V dnešnej dobe sú to hlavne vyzdobené výklady, centrá miest, vianočné trhy a stretnutia s priateľmi, ale aj adventné koncerty a znejúce koledy. No zažiť opravdivé Vianoce, dotknúť sa zázraku života, v ktorom sa zastaví rýchlo bežiaci čas, predpokladá vytvoriť v sebe priestor a vstúpiť do harmónie.

Hudba je jednou z možností. Je symbolom vnútornej odozvy na dotyky presahu. Primárne nie je určená na navodenie dobrého pocitu, ani na porovnávanie, ktorá melódia je krajšia. Hudba je pozvaním k rezonancii pre tých, ktorí majú otvorenú myseľ a srdce. V tejto podstatnej rovine naladenia ide skôr o zdieľanie neuchopiteľného než o súťaž. Noty, tóny, motívy nestoja proti sebe, nesúperia o to, kto koho prekryje, ale hľadajú porozumenie a súzvuk. Ten predpokladá nielen interpreta, sprostredkovateľa melódie, ale aj poslucháča. Obaja sa musia najskôr oslobodiť od nánosov vlastných predstáv, rutiny a emócií, zastaviť sa a počúvať s otvoreným srdcom. Stopy presahujúcej harmónie, ktoré zachytia, môžu následne zdieľať s ostatnými.

Keď zažívam takúto rezonanciu pri hudobných vystúpeniach, ktoré zdvíhajú zo sedadiel návštevníkov do neutíchajúceho potlesku, prebleskne mi v mysli otázka: Prečo nie sme medzi sebou, v komunitách a spoločnosti, schopní častejšie vytvárať takéto sviatočné chvíle? Chvíle, ktoré nie sú viazané na dni voľna či dátum v kalendári. Chvíle, ktoré dokážu zastaviť spory, utíšiť emócie a naladiť nás na to, čoho sme všetci súčasťou. Na život, ktorý nevlastníme, ale sme jeho nositeľmi. Život, ktorý nie je primárne o vzájomných sporoch, ale o rozhodnutí pre zajtrajšok a pre druhého, o splynutí v rôznosti a ochote obetovať čas i energiu pre pokračovanie života.

Počúvajúc vianočné melódie si opakovane kladiem otázku, či som ochotný vzdať sa vlastných predstáv a otvoriť myseľ i srdce pre druhých i pre to spoločné. Bez popretia skúsenosti a otvorenosti pre presahujúce. Ak áno, potom má zmysel nielen darček najbližším, ale aj kalendár na ďalší rok. Život má perspektívu pokračovania.

P. Timotej Masár zomrel dňa 29.8.2024. Zádušná sv. omša sa zaňho bude sláviť štvrtok 5.9.2024 o 10.00 v jezuitskom kostole v Bratislave. Pohrebné obrady sú v ten deň o 12.00 na cintoríne v Ivanke pri Dunaji.