Predvianočné obdobie charakterizujú mnohé očakávania a veľké prípravy. Vo veku konzumu sme Vianoce uzavreli do rutiny zúženej na plný stôl a darčeky, ktoré málokedy prekvapia. Očakávania sa tak občas menia na obavy zo sklamania a rýchleho odznenia sviatočnosti. O to viac sa snažíme vytvoriť predvianočnú atmosféru. V dnešnej dobe sú to hlavne vyzdobené výklady, centrá miest, vianočné trhy a stretnutia s priateľmi, ale aj adventné koncerty a znejúce koledy. No zažiť opravdivé Vianoce, dotknúť sa zázraku života, v ktorom sa zastaví rýchlo bežiaci čas, predpokladá vytvoriť v sebe priestor a vstúpiť do harmónie.
Hudba je jednou z možností. Je symbolom vnútornej odozvy na dotyky presahu. Primárne nie je určená na navodenie dobrého pocitu, ani na porovnávanie, ktorá melódia je krajšia. Hudba je pozvaním k rezonancii pre tých, ktorí majú otvorenú myseľ a srdce. V tejto podstatnej rovine naladenia ide skôr o zdieľanie neuchopiteľného než o súťaž. Noty, tóny, motívy nestoja proti sebe, nesúperia o to, kto koho prekryje, ale hľadajú porozumenie a súzvuk. Ten predpokladá nielen interpreta, sprostredkovateľa melódie, ale aj poslucháča. Obaja sa musia najskôr oslobodiť od nánosov vlastných predstáv, rutiny a emócií, zastaviť sa a počúvať s otvoreným srdcom. Stopy presahujúcej harmónie, ktoré zachytia, môžu následne zdieľať s ostatnými.
Keď zažívam takúto rezonanciu pri hudobných vystúpeniach, ktoré zdvíhajú zo sedadiel návštevníkov do neutíchajúceho potlesku, prebleskne mi v mysli otázka: Prečo nie sme medzi sebou, v komunitách a spoločnosti, schopní častejšie vytvárať takéto sviatočné chvíle? Chvíle, ktoré nie sú viazané na dni voľna či dátum v kalendári. Chvíle, ktoré dokážu zastaviť spory, utíšiť emócie a naladiť nás na to, čoho sme všetci súčasťou. Na život, ktorý nevlastníme, ale sme jeho nositeľmi. Život, ktorý nie je primárne o vzájomných sporoch, ale o rozhodnutí pre zajtrajšok a pre druhého, o splynutí v rôznosti a ochote obetovať čas i energiu pre pokračovanie života.
Počúvajúc vianočné melódie si opakovane kladiem otázku, či som ochotný vzdať sa vlastných predstáv a otvoriť myseľ i srdce pre druhých i pre to spoločné. Bez popretia skúsenosti a otvorenosti pre presahujúce. Ak áno, potom má zmysel nielen darček najbližším, ale aj kalendár na ďalší rok. Život má perspektívu pokračovania.