Pohľad zhora

Zlom môžeme datovať do roku 313 po Kr., keď cisár Konštantín zrovnoprávnil kresťanstvo v celej Rímskej ríši. Cirkev sa domnievala, že spojenie s mocou je dobrý spôsob, ako rozšíriť posolstvo evanjelia. V skutočnosti to bolo zahanbenie Ježiša, toho, ktorý bol „bezmocný“. Väčšina cirkví robí, každá na svoj vlastný spôsob, to isté. Cítime sa pohodlnejšie s mocou ako s bezmocnosťou. Kto chce byť ako Ježiš? Kto chce byť bezmocný? To predsa nevyzerá ako ten spôsob ovplyvňovania alebo prístupu, ktorý by mal niečo zmeniť. 

Po roku 313 sa výklady Písma obrátia o 180 stupňov. Vezmite si tému vojny: sto rokov pred rokom 313 bolo nemysliteľné, aby kresťan bojoval v armáde. Ježišovo učenie o nenásilí je samozrejmé. Ako poznamenal Mahátmá Gándhí (1869-1948): „Som presvedčený, že [kresťanstvo] zdeformovalo Ježišovo posolstvo... Keď malo podporu rímskeho cisára, stalo sa imperialistickou vierou, akou zostalo podnes.“ (Diskusia s C.V. Ramanom a Dr. Rahmom (máj 1936), v The Collected Works of Mahatma Gandhi, zv. 62 (New Delhi: Publications, Ministry of Information and Broadcasting, Govt. of India, 1975), 388.) 

Ježiš učil nenásiliu, žil nenásilne a nenásilne zomrel, ale toto nám ide ponad naše hlavy! Nemôžeme to vidieť, pretože sme strávili sedemnásť storočí interpretovaním Písma zhora. Čítanie Písma zdola je kľúčom k tomu, čo Teológia oslobodenia nazýva preferenčnou voľbou za chudobných. Ja tomu hovorím predpojatosť zdola. Nehľadiac na konverziu a stav, dokiaľ sa ego nepremení, každý chce byť radšej hore. Okrem milosti nevidíme tam dole nič cenné.

Počnúc rokom 400 n. l. je celá rímska armáda kresťanská a my zabíjame „pohanov“. Keď sa impérium stane kresťanským, existuje celá časť Biblie, ktorú štrukturálne nedokážeme čítať. Nemôžeme čítať niečo o nenásilí, bezmocnosti alebo o tom, že nie sme „víťazmi“. Nemôžeme vidieť, čo nedokážeme vidieť. Nemôžeme počúvať to, čo nie sme pripravení počúvať. A ak sme hore, akákoľvek kritika toho hore je nepočuteľná. Toto je miesto, kde sa akcia a kontemplácia spájajú. Pokiaľ na ceste kontemplácie neuzrieme tú nevyhnutnú poníženosť ega a porážku falošného ja, nezakúsime základnú transformáciu.