Obrázky na advent

Advent by sa nikdy nemal zamieňať s pôstnym obdobím. Pôst je obdobím pokánia. Jeho farbou je fialová a symbolom je popol. Na rozdiel od pôstu nie je advent o pôste a pokání. Je o čakaní. Advent je časom, ktorý sa spája s túžením, s dychtivou túžbou, s tým, čo to znamená čakať. Jeho farbou je karmínová, farba túžby. S týmto vedomím, ponúkam niekoľko obrázkov k adventu.

Každá slza približuje Mesiáša! To je axióma odvodená zo židovskej apokalyptickej literatúry, ktorá zdôrazňuje, že Mesiáš sa môže narodiť do našich životov iba vtedy, keď si vytvoríme vhodný priestor, v ktorom ho môžeme prijať. A tento priestor sa vytvára túžbou, čakaním, bolesťou, slzami, tým, že necháme frustráciou a napätím dostatočne rozšíriť naše srdcia a našu víziu, aby Mesiáš mohol prísť, nie ako superman, ktorý je hrdinom v hollywoodskom filme, ale ako bezmocné Dieťa, ktoré ukazuje, čo láska skutočne je, a to spôsobom, akým žije, trpí, zomiera a odpúšťa.

Aby niečo bolo vznešené, musí najprv existovať nejaké povznesenie! Slovo vznešený má svoje korene v slove povznesenie (sublimácia). Aby niečo bolo vznešené, muselo najprv existovať nejaké napätie. A čím väčšie je napätie, tým vznešenejšie to bude, ak sa toto napätie dotiahne do správneho konca a neukončí sa predčasne. Tehotenstvo sa nedá uponáhľať, uzdravenie si vyžaduje svoj náležitý čas, citové zavŕšenie vzťahu je podmienené predchádzajúcim čakaním a dokonca aj víno si vyžaduje adekvátny čas na dozretie.

V našej túžbe a osamelosti tušíme Božie kráľovstvo! Všetci poznáme výrok sv. Augustína: Stvoril si nás pre seba, Pane, a naše srdcia sú nespokojné, kým nespočinú v Tebe. Čo môžeme urobiť, keď sa cítime osamelí, keď je bolesť z našej samoty najakútnejšia? Môžeme využiť tento okamih, ten bolestivý pocit odstupu od intimity, aby sme tušili Božie kráľovstvo, teda aby sme touto bolesťou nechali dostatočne rozšíriť naše srdcia, aby nám bolesť dodala pravdivejší zmysel toho, čo skutočne znamená Božie kráľovstvo.

Naša túžba a bolesť môžu pomôcť zvýšiť našu psychickú teplotu! Toto je obraz od Pierra Teilharda de Chardin (1881-1955). Teilhard, vedec a mystik, čerpá duchovné ponaučenie z chemického laboratória. Vedec niekedy dá dve chemikálie do skúmavky, ale tie sa nezlúčia. Namiesto toho prosto spočívajú vedľa seba a nedokážu sa spojiť do jednej. Ak vedec na skúmavku aplikuje teplo, často sa pri vyššej teplote spoja a stanú sa jednou zlúčeninou. Teilhard to aplikuje na ľudské vzťahy. Niekedy z rôznych dôvodov odmietame zmysluplné vzťahy s inými a ako dve chemikálie v skúmavke zostávame oddelení, príliš chladní na to, aby sme sa zjednotili. Avšak hlboká túžba, ubolenosť, zranenie, strata či trpké čakanie môžu (Teilhardovými slovami) zvýšiť našu „psychickú teplotu“ do bodu, kedy sa roztopí náš chlad a otvorí nás pre zjednotenie. Advent je obdobím na zvýšenie našej psychickej teploty tým, že dovolíme, aby nás naša túžba, osamelosť a frustrácie urobili menej chladnými, odsudzujúcimi a sebeckými.

Vlhké poleno musí najprv syčať v ohni, než sa rozhorí! Toto je obraz od Jána z Kríža. Keď hodíte vlhké poleno do ohňa, nevznieti sa okamžite. Musí najprv ležať v ohni a syčať, kým ho teplo dostatočne nevysuší. Až potom vzplanie. Ján naznačuje, že v našej dychtivosti a našich frustrovaných túžbach my tiež metaforicky „syčíme“ v ohni lásky (ľudskej aj božskej). V istom zmysle nás bolesť „vysušuje“, aby sme v určitom bode aj my mohli vzplanúť láskou. Advent je časom, kedy necháme v sebe „syčať“ naše nenaplnené túžby a naše trpké frustrácie, aby sa v nás nakoniec rozhorel plameň lásky.

Napokon, tieto obrazy hovoria to isté. Advent je o náležitom čakaní, o tom, aby sme pnutie neriešili predčasne, o trpezlivom nesení napätia, aby sa božskosť, intimita, Mesiáš a vznešenosť hlbšie zrodili v našich životoch. Možno jedno slovo, ktoré toto všetko zhŕňa, je slovo trpezlivosť. Advent je obdobím praktizovania trpezlivosti. Carlo Carretto (1910-1988) bol mních, ktorý dlhé obdobie svojho života prežil v saharskej púšti ako pustovník, kde napísal sériu hlboko podnetných kníh. Po niekoľkých rokoch strávených v púšti s ním jeden novinár urobil rozhovor a položil mu túto otázku: „Ak by ste po všetkých tých rokoch ticha a modlitby mali poslať svetu jedno posolstvo, aké by to bolo? Čo počujete Boha hovoriť svetu?“ Carrettova odpoveď: „Boh nám hovorí, aby sme sa naučili čakať! Čakať na veľa vecí! Čakať na Boha!“

To je výzva adventu.