Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Pohľad zhora

Autor: Richard Rohr, 20. 7. 2023; preklad z angl. Ján Gál; https://cac.org/daily-meditations/the-view-from-the-top-2023-07-20/
Richard Rohr verí, že keď sa kresťanstvo stalo oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše, stratili sme podstatu evanjelia ako "dobrej zvesti pre chudobných".

Zdá sa, že v raných kresťanských Písmach počuli Ježišovo posolstvo (ako vlastné oslovenie) z veľkej časti ľudia, ktorí boli „na dne“. V evanjeliu podľa Matúša, Marka a Lukáša jasne vidíme, že ľudia, ktorí sú chudobní, ktorí potrebujú uzdravenie alebo sú považovaní za hriešnikov, majú tendenciu pochopiť podstatu veci. Tí, ktorí sú mimo alebo na okraji systému, Ježiša chápu, zatiaľ čo tí, ktorí sú vnútri či v centre systému, sú tými, ktorí ho ukrižujú. 

Zlom môžeme datovať do roku 313 po Kr., keď cisár Konštantín zrovnoprávnil kresťanstvo v celej Rímskej ríši. Cirkev sa domnievala, že spojenie s mocou je dobrý spôsob, ako rozšíriť posolstvo evanjelia. V skutočnosti to bolo zahanbenie Ježiša, toho, ktorý bol „bezmocný“. Väčšina cirkví robí, každá na svoj vlastný spôsob, to isté. Cítime sa pohodlnejšie s mocou ako s bezmocnosťou. Kto chce byť ako Ježiš? Kto chce byť bezmocný? To predsa nevyzerá ako ten spôsob ovplyvňovania alebo prístupu, ktorý by mal niečo zmeniť. 

Po roku 313 sa výklady Písma obrátia o 180 stupňov. Vezmite si tému vojny: sto rokov pred rokom 313 bolo nemysliteľné, aby kresťan bojoval v armáde. Ježišovo učenie o nenásilí je samozrejmé. Ako poznamenal Mahátmá Gándhí (1869-1948): „Som presvedčený, že [kresťanstvo] zdeformovalo Ježišovo posolstvo... Keď malo podporu rímskeho cisára, stalo sa imperialistickou vierou, akou zostalo podnes.“ (Diskusia s C.V. Ramanom a Dr. Rahmom (máj 1936), v The Collected Works of Mahatma Gandhi, zv. 62 (New Delhi: Publications, Ministry of Information and Broadcasting, Govt. of India, 1975), 388.) 

Ježiš učil nenásiliu, žil nenásilne a nenásilne zomrel, ale toto nám ide ponad naše hlavy! Nemôžeme to vidieť, pretože sme strávili sedemnásť storočí interpretovaním Písma zhora. Čítanie Písma zdola je kľúčom k tomu, čo Teológia oslobodenia nazýva preferenčnou voľbou za chudobných. Ja tomu hovorím predpojatosť zdola. Nehľadiac na konverziu a stav, dokiaľ sa ego nepremení, každý chce byť radšej hore. Okrem milosti nevidíme tam dole nič cenné.

Počnúc rokom 400 n. l. je celá rímska armáda kresťanská a my zabíjame „pohanov“. Keď sa impérium stane kresťanským, existuje celá časť Biblie, ktorú štrukturálne nedokážeme čítať. Nemôžeme čítať niečo o nenásilí, bezmocnosti alebo o tom, že nie sme „víťazmi“. Nemôžeme vidieť, čo nedokážeme vidieť. Nemôžeme počúvať to, čo nie sme pripravení počúvať. A ak sme hore, akákoľvek kritika toho hore je nepočuteľná. Toto je miesto, kde sa akcia a kontemplácia spájajú. Pokiaľ na ceste kontemplácie neuzrieme tú nevyhnutnú poníženosť ega a porážku falošného ja, nezakúsime základnú transformáciu.