Prehľad aktivít za rok 2025

Bratislava, Štefánikova 20 (Centrum TF - FK).

13. 5. 2025 - Beseda: Aký pápež? Aká budúcnosť? Program: Referáty a diskusia.

Po úmrtí pápeža Františka vyrojilo sa veľa komentárov hodnotiacich z rôznych uhlov pohľadu jeho pôsobenie na pozícii rímskeho biskupa. Zároveň sa začali šíriť odhady, kto sa stane jeho nástupcom. Jeden človek, ani keď je pápežom, nezmení svet či cirkev šibnutím čarovného prútika. Isté ale je, že má možnosť veľa vecí ovplyvniť – ak má víziu a guráž, alebo ako hovorieval František, ak žije z evanjelia a nádeje.

František vo viacerých oblastiach zmenil perspektívu nazeraniu. Mnohí aktéri na vyšších pozíciách cirkvi nemali na to, aby ho pri tom sprevádzali. Vplyvní politici sveta mu prišli na pohreb, ale nevedno, o kom z nich by sa dalo povedať, že sa ním nechali inšpirovať. Zostáva ešte ľud, spoločenstvo tých, čo mu aspoň v niečom porozumeli a tešili sa. Tento ľud – nedivme sa – je omnoho širší ako viditeľní cirkevníci. Presne tak, ako ľudia okolo Ježiša.

V deň našej besedy už vieme, že nástupcom pápeža Františka sa stal Lev XIV., Robert Francis Prevost, narodený v USA, z francúzsko-taliansko-španielskych rodičov a so skúsenosťou z pôsobenia v Peru. Ukáže budúcnosť, ale počítajme s tým, že v mnohom bude chcieť nadviazať na Františka.

Na našej besede I. Šimko prednesie referát o pokračovaní v synodálnom procese, Z. Vargová a M. Syneková na základe niektorých zaujímavých komentárov naznačia, čo by medzi nami mohlo zostať ako Františkov odkaz, ktorý chceme rozvíjať, a to nezávisle od toho, kto sa stal jeho nasledovníkom. K. Moravčík sa pokúsi odpovedať na otázku, v akej situácii sa nachádzame po odchode Františka a kde sú najhlavnejšie výzvy. František bol obdivuhodne pracovitý a otvoril množstvo tém. Isté je, že riadne otočil kormidlom. O to je dôležitejšia otázka: Čo z toho, čo sme s pápežom Františkom zažili, zostáva medzi nami a v nás?

8. 4. 2025 - Beseda: Pohľady Veľkej noci. Program: Obrazová prezentácia, komentáre a diskusia.

Naše najbližšie stretnutie pripadlo do obdobia pred veľkonočnými sviatkami. Preto sme pripravili besedu, na ktorej sa budeme venovať téme Veľkej noci. Témou kresťanskej Veľkej noci je Ježišova smrť a jeho vzkriesenie. Väčšina z nás je zvyknutá na určité rozprávanie, spracovanie a zobrazenie tejto témy. Ale zvyk nemusí byť najvhodnejšou okolnosťou na to, aby sme niečo naozaj pochopili a prežili.

Výtvarný umelec, prof. Ladislav Čarný, nám veľkonočnú tému predstaví cez niekoľko obrazov a obrazy doplní svojím komentárom. Ukáže nám, ako umelci v minulosti a súčasnosti nahliadajú mystérium veľkonočnej témy, a ako sa ich pohľad postupne menil tým, ako sa menila doba.

Téma kresťanskej Veľkej noci je to najmocnejšie, čo by sme mali vnímať i prežiť – s dopadom na náš osobný život i život celej spoločnosti. Oboznámenie sa s pohľadom umelcov nám môže pomôcť, aby téma Veľkej noci neklesla na úroveň známej dekorácie a zostala prekvapujúcou výzvou. Na niektoré z týchto výziev poukáže svojimi poznámkami Karol Moravčík.

11. 3. 2025 - Beseda: Miznúce predpoklady slobody. Program: Referát a diskusia.

V ostatných rokoch nás čoraz väčšmi zamestnáva i trápi meniaci sa svet. Zmeny už dávnejšie nevnímame ako pokrok, ale častejšie ako úpadok a rozklad. Iste to neplatí v každej oblasti spoločnosti, ale vo viacerých je to očividné. Na našich besedách sme sa snažili tieto zmeny reflektovať zvlášť cez cirkevné témy, ale ako pripomína pápež František, zmeny sa netýkajú len cirkvi či náboženstva: „Nežijeme len v epoche zmeny, ale v zmene celej epochy.“ Niekedy sa to nazýva aj zmena paradigmy, teda mnohých východísk a kritérií myslenia a konania. Dôsledkom je narastajúca strata porozumenia a zhody medzi ľuďmi aspoň na základných princípoch fungovania našich spoločností (od rodín až po veľké politické štruktúry).

Na našu besedu ponúka Pavol Tomašovič reflexiu nad knihou Terezy Matějčkovej Bůh je mrtev. Nic neni dovoleno. Vo svojom referáte sa nechal inšpirovať touto knihou i ďalšími literárnymi dielami, ktoré mapujú rozpad predpokladov slobody a dorozumenia v spoločnosti.

T. Matějčková a ďalší myslitelia sa kriticky vyrovnávajú s konceptom osvietenstva, ktoré donedávna platilo za nespochybniteľný základ modernej spoločnosti a všímajú si aktuálne prebiehajúci myšlienkový obrat od slobody k ideológiám, od rozumu k emóciám, od postmoderny k transmoderne. T. Matějčková je česká filozofka a publicistka, ktorá sa hlási k plodnej tradícii tých mysliteľov, čo nechápu filozofiu len ako akademickú disciplínu, ale cielene vstupujú do verejného priestoru a snažia sa ho ovplyvňovať. O T. Matějčkovej si možno pozrieť informácie napr. tu: https://cs.wikipedia.org/wiki/Tereza_Mat%C4%9Bj%C4%8Dkov%C3%A1

Istým spôsobom táto téma súvisí s podnetmi pápeža Františka na hľadanie nádeje v súčasnom otrasenom svete. (1. marca sa začala na Slovensku predávať autobiografia pápeža Františka pod názvom Nádej. Vyd. Ikar.)

11. 2. 2025 - Beseda: Téma 1: Hľadanie nádeje pre svet. Téma 2: Odkaz kardinála Schönborna. Program: Referáty a diskusia.

V ostatných mesiacoch viaceré texty a príhovory pápeža Františka spomínajú pojem nádeje. Na pozadí súčasných problémov vo svete potrebujeme žiť nádejou viac ako v nedávnej minulosti. Jedna z kníh, ktorej autorom je František, vydaná k jubilejnému roku, nesie titul: Nádej je svetlo v noci. V januári tohto roku vyšla vo viacerých svetových jazykoch Františkova autobiografia pod titulom: Nádej. O nádeji hovoril pápež aj na tradičnom novoročnom stretnutí s diplomatmi, akreditovanými pri Svätej Stolici. Pomenoval viaceré problémové okruhy súčasného sveta a hovoril o diplomacii nádeje, odpustenia, slobody a spravodlivosti. Zdôraznil potrebu spoločného zrozumiteľného jazyka: „Kde chýba spojenie medzi skutočnosťou, pravdou a poznaním, nie je ľudstvo schopné spolu hovoriť a vzájomne si porozumieť.“ Vo svojom príhovore vyzval k obnoveniu „ducha Helsínk“, čím pripomenul helsinskú deklaráciu z roku 1975, ktorá významne prispela k dialógu medzi nepriateľskými štátmi a napomohla uvoľneniu napätia vo svete. O príhovore pápeža Františka k diplomatom pripraví referát Ivan Šimko.

Druhú časť našej besedy venujeme kardinálovi Christophovi Schönbornovi, viedenskému arcibiskupovi. Vo veku 80 rokov ukončil pred pár týždňami svoje pôsobenie v úrade. Ch. Schönborn patril po desaťročia k najvýznamnejším osobnostiam katolíckej cirkvi. Do úradu nastupoval s povesťou konzervatívneho profesora teológie v období, keď bola cirkev v Rakúsku rozbúrená nepríjemným škandálom okolo jeho predchodcu. Počas 30 rokov v úrade arcibiskupa sa z prívrženca Josepha Ratzingera stal postupne čoraz spoľahlivejší podporovateľ línie pápeža Františka. Schönborn bol uznávanou autoritou cirkvi aj na iných kontinentoch, dvakrát bol aj vážnym kandidátom na pápeža. V Rakúsku si získal priazeň mnohých ľudí aj z necirkevného prostredia. Hoci Schönborn pôsobil len pár kilometrov od slovenských hraníc, nie je známe, žeby bol niekedy pozvaný na nejakú cirkevnú alebo akademickú akciu na Slovensku. Referát o Schönbornovi pripraví Július Marián Prachár.

14. 1. 2025 - Beseda: Latinská Amerika - príroda, spoločnosť, cirkev. Program: Referáty a diskusia.

Prvú besedu v novom roku venujeme Latinskej Amerike. Situácia na tomto kontinente je pre nás zaujímavejšia, ako sa niekomu môže zdať. Pochádza odtiaľ súčasný pápež, aj prefekt najvplyvnejšieho dikastéria vo Vatikáne. Katolícka cirkev tam ešte v prvej polovici 20. stor. žila v pomeroch zdedených z kolonializmu. Po II. vatikánskom koncile sa však pôsobenie cirkvi v Latinskej Amerike veľmi zmenilo. Mnohí biskupi prijali za svoju úlohu žiť s chudobnými a pre chudobných (ktorí tvorili absolútnu väčšinu obyvateľstva). Pri veľkom nedostatku kňazov začali po primeranej príprave dávať zodpovednosť tzv. laikom, ženám i mužom. Nepochopenie vo Vatikáne voči tomuto vývoju v období pred príchodom pápeža Františka spôsobilo mnoho ťažkostí a odliv katolíkov do alternatívnych náboženských hnutí. Základné pokoncilové smerovanie cirkvi v tejto časti sveta sa však udržalo, cirkev je otvorenejšia ako v Európe a omnoho viac ako u nás žije synodalitou.

Jeden z našich spolupracovníkov, RNDr. Ivan Ružek, PhD., sa nedávno vrátil z pracovnej cesty do Južnej Ameriky, a tak využívame príležitosť, aby nám sprostredkoval svoje dojmy a skúsenosti. Pôsobí na Katedre fyzickej geografie a geoinformatiky, na Prír. fakulte UK v Bratislave, a Latinskú Ameriku navštívil už viackrát. Na svojich cestách si všíma prírodu, spoločnosť i formy náboženského života. Slovom a obrazom nám predstaví niektoré prírodné a spoločenské javy v krajinách Latinskej Ameriky. Osobitne sú pre nás cenné jeho skúsenosti s pôsobením katolíckej cirkvi, ako aj jeho pohľad na množstvo novších náboženských skupín, ktoré získavajú čoraz väčší vplyv.

Jeho referát doplníme premietnutím úryvku z dokumentárneho filmu od Hansa Künga, ktorý začína práve pohľadom na kresťanstvo v Latinskej Amerike. Tému na základe odborných textov venujúcich sa cirkvi v tejto časti sveta rozvinie svojím referátom Tomáš Jendruch.

Prehľad aktivít za rok 2025

Prehľad aktivít za rok 2025

Prehľad aktivít za rok 2024

Prehľad aktivít za rok 2023

Prehľad aktivít za rok 2022

Prehľad aktivít za rok 2021

Prehľad aktivít za rok 2020

Prehľad aktivít za rok 2019

Smäd po spiritualite - David Steindl-Rast

Prehľad aktivít za rok 2018

Prehľad aktivít za rok 2017