Súčasná demokracia podľa Bělohradského „posilňuje právo každého z nás patriť k nejakej chránenej menšine, ale oslabuje najpodstatnejšie právo pre rozvoj demokracie – byť z času na čas súčasťou väčšiny, ktorá by mala dostatočnú legitímnosť na to, aby mohla meniť zákony a kolektívne ciele“. Vytvoriť väčšinu, ktorá sa dokáže na niečom zmysluplnom dohodnúť, stalo sa problémom vo viacerých krajinách. Vládnuce väčšiny sú často pozliepané zo skupín s rozdielnymi názormi a len ťažko na niečom nachádzajú zhodu. Na Slovensku pritom temer už 30 rokov vládne značný antagonizmus až nepriateľstvo medzi skupinou pri moci a tou v opozíciou. Možnosť, žeby jedna skupina striedala pri vládnutí skupinu inú bez toho, aby tú druhú nielen moralizovala, ale aj kriminalizovala, je temer nepredstaviteľná.
Pred besedou odporúčame prečítať si rozhovor s V. Bělohradským. Zároveň počítame s tým, že si v diskusii povieme, čo nás z rozhovoru zaujalo, čo pokladáme za pozoruhodné, hodné ďalšieho rozvinutia, a tiež to, čo nás prípadne prekvapilo alebo si žiada ďalšie vysvetlenie. Pri téme, s ktorou prichádza V. Bělohradský, môžeme premýšľať aj o úlohe náboženstva a cirkvi v spoločnosti: Má náboženstvo (cirkev) zastupovať niektorú z menšín (svoje predstavy a záujmy) alebo môže mať ambíciu iniciovať zhodu väčšiny na dôležitých témach spoločnosti?Úpadkových javov by sme mohli vymenovať celý rad. Namiesto toho pokúsime sa pozrieť na predpoklady a okolnosti demokratického alebo normálneho života spoločnosti. Slovensko je napokon súčasťou širšieho politického a kultúrneho prostredia. Niektorí v tom širšom prostredí vidia len vzory a hodnoty, iní v ňom vidia aj obrovské problémy. Je známe, ako pápež František dlhodobo veľmi kriticky nahliada na vládnuci politicko-ekonomický model vo svete.
Na našej besede si nebudeme navzájom vymieňať názory na stranícke preferencie pred blížiacimi sa voľbami. Chceme si položiť radšej otázky: Čo je predpokladom demokracie alebo normálnosti v spoločnosti? Kde sú nejaké vzory alebo inšpirácie, ktoré by nám ukazovali východisko z chaosu? Dokážu sa súčasné liberálne demokracie vôbec zhodnúť na základných hodnotách, na ktoré sa nesiaha, a na druhej strane na nejakých víziách, ku ktorým by sme sa mali uberať? Akú úlohu v tom všetkom má náboženstvo a cirkvi?
Na tieto a ďalšie otázky pokúsi sa odpovedať K. Moravčík zo sociologicko-náboženského pohľadu, zvlášť na základe textu popredného nemeckého profesora sociológie Hartmuta Rosu, a P. Colotka z právno-filozofického hľadiska.V ostatnom období sme sa na našich besedách viackrát venovali téme synodality. V apríli sa konala konferencia, na ktorej sme prezentovali publikáciu zostavenú na základe dotazníka k synodálnej téme (To, čo sme nemali kde povedať). Tentoraz sa na tému pozrieme prostredníctvom knihy, ktorá v ostatných mesiacoch vzbudila pozornosť v širšej verejnosti, najmä v Česku.
Kateřina Tučková je autorkou románu Bílá voda. Témou knihy je prenasledovanie cirkvi v bývalom Československu, zvlášť rehoľných sestier. Jedným z miest, kde boli rehoľnice väznené z celej republiky, je obec Bílá voda v okrese Jeseník. Autorka venovala príprave románu asi 10 rokov, pričom si poctivo naštudovala historické reálie. V románe spomína aj netradičné riešenia, ktoré v čase bývalého režimu rozvinula tzv. tajná alebo skrytá cirkev. Vo viacerých prípadoch išlo o riešenia, ktoré sa počas prebiehajúcej synody o synodalite objavujú ako súčasné reformné návrhy. Za pozoruhodné možno označiť, koľko úsilia venovala autorka téme, hoci sa sama k cirkvi nehlási, a tiež, s akým záujmom sekulárna verejnosť prijala túto knihu. Dielo môžeme pokladať za hlas z tých oblastí spoločnosti, ktoré sa dnes k cirkvi nehlásia, ale – ako upozorňuje pápež František – pre cirkev ide o veľmi dôležitý hlas z jej „periférie“.
Knihu Bílá voda predstaví Pavol Tomašovič, najmä z hľadiska postavenia žien v spoločnosti a cirkvi. Inak, ako si možno všimnúť na správach z kontinentálnych syntéz súčasnej synody, pozícia žien v cirkvi a spoločnosti je otázkou, ktorú požadujú riešiť vlastne z každej krajiny sveta. V rámci diskusie privítame vhodné návrhy, ako niektoré myšlienky a predstavy, ktoré medzi nami zaznievajú v rámci synodálneho procesu, preniesť do praxe.
Program: Referáty a diskusia.
Ivan Šimko: Správa o dotazníku k synode a
uvedenie publikácie.
Mária Spišiaková: Význam Európskeho synodálneho
stretnutia v Prahe pre ďalšie spoločné kráčanie v Cirkvi.
Jozef Meliš: Skúsenosť synodálnych stretnutí v malej farnosti.
Karol Moravčík: Výzvy a možnosti synodálneho procesu.
Moderátor: Pavol Demeš
Záznam z konferencie:
Na konferencii predniesli zástupcovia jednotlivých krajín svoje príspevky, pohľady, očakávania. Potom sa diskutovalo vo viacerých krúžkoch, v ktorých boli spolu biskupi, teológovia i laici. Slovensko zastupoval predseda KBS s tromi zamestnancami svojho úradu. (Slovenský príspevok tu: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230208027)
Cieľom podujatia v Prahe bolo pripraviť spoločné stanovisko za
Európu, ktoré by poslúžilo ako podklad
pre tretiu etapu synody v rokoch 2023 a 2024. Očakávalo sa, že sa ukážu
názorové rozdiely medzi zástupcami cirkví z Východu a Západu Európy.
Zároveň jestvujú aj rozdielne názory na cirkev a jej úlohy aj v rámci
jednotlivých krajín.
Na našej besede sa oboznámime s príspevkami niektorých európskych krajín a so záverečným dokumentom z pražského stretnutia. Premýšľať môžeme o otázkach: Aké trendy ukázalo rokovanie v Prahe? V čom spočívajú rozdiely medzi cirkvami európskych krajín? Aký ďalší vývoj možno očakávať? Synodálna cesta cirkvi pokračuje, ako sa zapojíme, aby – ako to pomenoval dokument pre druhú etapu synody – „sa rozšíril priestor nášho stanu“ a cirkev obnovila svoje poslanie vo svete?
J. Ratzinger bol v prvom období svojho života vnímaný ako progresívny teológ, ktorý neskôr z reformnej línie prešiel do podoby tzv. inteligentného konzervativizmu (ako to nazval Tomáš Halík), aby napokon z najvyšších pozícií dohliadal na vývoj katolíckej cirkvi. V tomto poslednom období bol J. Ratzinger najbližším spolupracovníkom pápeža Jána Pavla II., ktorého éra sa v predstavách niektorých ľudí spája s dojmom úžasného úspechu. Zároveň platí, že práve v tomto období sa cirkev postupne dostávala do situácie, ktorú viacerí pozorovatelia pokladajú za najhlbšiu krízu za ostatných päť storočí od čias reformácie. Odstúpenie Benedikta XVI. z pápežského úradu, následná voľba pápeža Františka a ním iniciovaná synodálna reforma cirkvi sú aj reakciami na túto krízu.
Ako môžeme porozumieť uplynulému obdobiu, počas ktorého J. Ratzinger tak významne ovplyvnil cirkev a zároveň práve v tomto období milióny katolíkov v Európe cirkev opustili a v Latinskej Amerike ďalšie milióny ľudí odišli do siekt? Ako sa z tohto vývoja môžeme poučiť? Na našej besede sa pokúsime o triezvy pohľad na Benedikta XVI. – J. Ratzingera a zároveň o pochopenie úloh, ktoré stoja pred nami. Referáty prednesú Július Marián Prachár a Karol Moravčík.Po úmrtí pápeža Benedikta XVI. by bolo zaujímavé zhodnotiť, ako svojím dielom na univerzitách a svojím konaním na významných cirkevných pozíciách ovplyvnil cirkev i širšiu spoločnosť za ostatných 60 rokov. Túto tému si však ponecháme na neskôr, keďže sa blíži záver druhej, kontinentálnej etapy Synody o synodalite cirkvi (záverečná etapa má vrcholiť v r. 2024).
V októbri 2022 bol vo Vatikáne zverejnený dokument pre kontinentálnu etapu (DKE) pod názvom: „Rozšír priestor svojho stanu“. Ide o citát z Knihy proroka Izaiáša (Iz 54,2). Stan je obrazom priestoru spoločenstva, ktoré je na ceste z vyhnanstva do vlasti, obrazom ľudí, ktorí nie sú uzavretí, ale otvorení, pozývajúci, pripravení prijať medzi seba ďalších v ich rôznosti. DKE tu: https://www.synoda.sk/downloads/Dokument_pre_kontinentalnu_etapu_synody.pdf
Dokument informuje o názoroch a očakávaniach ľudí, ktoré prišli do centra cirkvi ako výsledok prvej etapy synody z celého sveta. Na záver kladie niekoľko otázok. Miestne cirkvi sa mali s textom oboznámiť a pripraviť svoj príspevok do druhej etapy (v prípade Európy na stretnutie, ktoré má byť vo februári 2023). Biskupi dostali úlohu zorganizovať stretnutia, aby „každá miestna cirkev mala možnosť počúvať hlas ostatných... a reagovať naň...“ (DKE, čl. 109) Na Slovensku zatiaľ nepočuť o takýchto aktivitách.
Na stretnutiach TF FK sme sa minulý rok venovali zväčša prebiehajúcej Synode o synodalite cirkvi. Patrí sa, aby sme sa venovali aj DKE. Text predstavia K. Moravčík a J. M. Prachár. Komentáre si pripravia M. Syneková, Z. Vargová a I. Šimko. Pokúsime sa aj o formuláciu odpovedí na otázky, ktoré sú v DKE v čl. 106.
Pred našou besedou odporúčame oboznámiť sa aspoň čiastočne s textom DKE (má 28 strán). Je to oficiálny dokument, má svoj úradný štýl a štruktúru, zároveň je na viacerých miestach až prekvapivo úprimný pri citácii ohlasov, ktoré prišli z celého sveta.
Téma: Unesú kresťanské piliere Európy príval budúcich mešít?
Vedie: Peter Žaloudek
Téma: Uplatňovanie moci
Vedie: Jaromír Plch
Téma: Kritika od kardinála J. Ch. Korca na viaceré osobnosti kresťanského disentu v Československu
Vedie: Peter Križan
Téma: Súčasné pokusy o reformu katolíckej cirkvi - komentár
Vedie: Martin Mikolášik a Rasťo Kočan
Téma: Etika v časoch (ekonomickej) krízy
Vedie: Peter Križan
Téma: Komentár k encyklike "Caritas in veritate"
Vedie: Marián Prachár
Téma: Etika v časoch krízy
XII. diskusné fórum "Európa hodnôt" (Účasť na fóre je na pozvánky. Informácie záujemcom o účasť poskytuje organizátor.)
Spoluorganizátor: TF; podpora: Konrad-Adenauer-Stiftung
Téma: Pavol z Tarzu - prezentácia z výstavy fotografií.
Vedie: Pavol Demeš
Výstava je prístupná verejnosti v kostole Klarisiek v Bratislave do 30.9.2009, vždy okrem pondelka v čase 14.00-20.00.