Cirkev a ženy

Koncil i aktuálna synoda sa zrodili z podobných impulzov: Nájsť vhodné cesty a jazyk na sprostredkovanie Ježišovej radostnej zvesti dnešnému svetu. Aj napriek neochote časti kléru k zmenám, aj napriek pohodlnosti a pasivite laikov sme už za ostatné desaťročia predsa len určitým vývojom prešli. Významne k tomu prispievajú podnety z prostredia mimo cirkvi. Tak ako sa postupne zvyšuje povedomie o hodnote ženy v sekulárnej spoločnosti, prejavuje sa táto téma aj v cirkvi. Je to logické a aj potrebné, pretože čoraz viac hrozí, že si v cirkvi mladšie vzdelané katolíčky už svoje miesto nenájdu.

Postupne niektorí muži zodpovední za farnosti umožňujú ženám aj iné funkcie ako len upratovanie či vyzdobovanie kostolov kvetinami. Vo farnostiach s priateľským prístupom majú ženy slovo vo farských radách, sú lektorkami, akolytkami, katechétkami, občas sú brané vážne aj ako teologičky. Nájdu sa také farnosti aj na Slovensku, aj keď sú asi zriedkavé. Rozhodnutie o prístupe žien k diakonskému a kňazskému sväteniu sa stále odkladá. Zostáva na ochote mužov. Niektoré ženy sú z toho v cirkvi sklamané, ale veria, že cirkev stále riadi Duch svätý, a teda aj to, čo vyzerá z nášho pohľadu ako premárnená šanca, zrejme Prozreteľnosť používa pre svoj zámer a naše dobro.

Téme sa venovala 8. 3. 2024 vo svojom článku Petra Švecová, ktorá zaznamenala postrehy z diskusie na známej pražskej adrese „Dominikánska 8“: Nejde o to, či majú ženy pracovať v cirkvi, ide o to, ako.[1] Autorka opisuje svoje prekvapenie pri otázke, ako rozumieť výrokom pápeža Františka o ženách. Na jednej strane síce pápež prínos žien vyzdvihuje, ale ony sa v praxi stretávajú prevažne s nadradeným postojom mužov. Účastníčka diskusie v Prahe, profesorka pastorálnej teológie z Viedne Regina Polak, označila pápeža za konzervatívneho a vychádzajúceho zo stereotypov.

Bolo to nečakané, keďže práve on býva často pokladaný za revolucionára. Akú úlohu majú ženy v cirkvi, je pritom dôležitá otázka nielen pre aktuálnu synodu, ale aj pre budúcnosť celého katolíckeho spoločenstva. Regina Polak opisuje situáciu na Západe, kde reálne hrozí, že cirkev stratí mladšie ženy. Dôvod je rozdielny prístup k mužom a ženám, akoby ony neboli plnohodnotné. Pápež František si ženy veľmi váži, dáva príležitosť, aby uplatnili svoje talenty, obáva sa však „zmazávania rozdielov“ medzi nimi a mužmi.

Ak sa v článku porovnáva situácia žien v západnej Európe s tou českou, tak ešte smutnejšie by bolo porovnanie so Slovenskom, kde mnoho žien už rezignuje na potrebu neustáleho dokazovania svojich schopností. Zmierenie s podradnými úlohami, nižším ocenením, ponižovaním, dokonca niekde aj s domácim násilím, vedie k uspaniu snahy prispieť k spoločnému dobru. A ak sa ozve u niektorej zo žien duchovné povolanie, tak je prísne vymedzené pre rehoľný stav. Dôvody, prečo ženy nie sú hodné diakonátu či kňazstva sú niekedy také bizarné, že nie je dôstojné ich ani uvádzať.

Predpokladám, že keby hneď zajtra Vatikán umožnil prístup žien k sviatostnej službe a hneď pozajtra vyhlásila slovenská hierarchia výzvu, aby sa všetky, čo našli v sebe takéto povolanie, dostavili na Nekrasovovu 17 pred vatikánsku nunciatúru, nie je vôbec isté, či by nejaká žena prišla. Pretože sme naučené, že je to skrátka „tabu“. Následne by bolo oznámené, že u žien sa ani povolanie nevyskytuje, a téma by bola uzavretá na nasledujúcich 2000 rokov.

Pani Regina Polak sa nakoniec ešte na spomínanej diskusii vyjadrila k rodovým otázkam. Paušálne odsudzovanie označila za nedôstojné pre cirkev. Veď práve cirkev v minulosti intelektuálne posúvala Západ. Preto ideologické skresľovanie je nepatričné, potrebné je byť otvorený všetkým témam.

Tu by som chcela poznamenať, že vyjadrovať sa k rodovým štúdiám by mali tí, čo ich naozaj študujú. Keď sa totiž debaty zmocnia tí katolícki najhlasnejší „odborníci na všetko“, dokážu tak pokaziť obraz našej cirkvi u širokej verejnosti, že odradia od prípadného seriózneho dialógu, ku ktorému pozýva pápež. Nepochybne aj on a jeho najbližší spolupracovníci majú poradcov pri zostavovaní vyhlásení, napríklad, ako naposledy pri Dignitatis infinita. Napriek tomu sú v ňom aj niektoré nejasné formulácie, ale to by bolo naozaj treba vysvetliť špecialistami z viacerých humanitných odborov.

Je dobré, že sa trénujeme v kritickom myslení a z danej situácie vieme vytvoriť svoj názor, a potom podľa neho aj konať. Máme z dejín aj zo súčasnosti vzory žien, ktoré dokázali vystúpiť z rolí určených kultúrnym kontextom. Nedokážeme však ihneď zmeniť naučené vzorce správania. Môžeme si však postupujúce poznanie zobrať ako nástroj pre zvládanie našich úloh. So zvýšením sebaúcty dostaneme aj odvahu vystúpiť a neuzatvárať sa do vytýčených hraníc.

Tak nám Pán Boh pomáhaj!