Dnes je 25.05.2022    meniny má: Urban, Vanesa Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Prečo tu pápež vlastne bol?

Autor: Ivan Šimko; Beseda TF FK, 23. 9. 2021.
Po tom, ako pápež František po prvýkrát, akoby mimochodom oznámil, že hodlá navštíviť Slovensko, začalo sa u nás diskutovať a špekulovať, prečo práve teraz a prečo sem. Táto rozprava trvala až do jeho príchodu. Pre cirkevnú hierarchiu to bol čas nervóznych obáv, pre našich radikálnych spolubratov čas veľkých očakávaní a pre slovenskú spoločnosť príležitosť, že sa Slovensko na chvíľku stane pupkom sveta. Alebo aspoň Európy. Ozaj, prečo tu vlastne bol?

Vo chvíli, ako sa tu pápež objavil, zrazu sa tá otázka akoby stratila. František toho pohovoril mnoho, urobil niekoľko veľavravných gest, a dnes, keď je po všetkom, si každý môže nájsť niečo, čo sa mu hodí. A aj to robíme. Nie je na tom nič zlé, veď jeho posolstvá boli určené rozličným adresátom. Hovoril v podobenstvách ako básnik, a to je reč, ktorá na rozdiel od právnických alebo matematických definícií nielen pripúšťa, ale vyžaduje výklad. Osobne si myslím, že na pôvodnú otázku, prečo bol pápež práve tu, na Slovensku, dávajú odpoveď dva obrazy, ktoré načrtol.

Všetci sme aj súčasťou verejného života našej vlasti, Európy a sveta. Ako takým nám práve odtiaľto adresoval svoje posolstvo bratstva, ktoré symbolizovali už pred vekmi zhodou okolností tiež bratia, tí solúnski. Prišli sem zo zeme vtedajšieho Východu a obhájili jeho bratstvo so Západom. Odvtedy sa cez túto našu, ako to nazval „zem stredu“, premlelo všeličo. „Vaše dejiny pozývajú Slovensko, aby bolo posolstvom pokoja v srdci Európy,“ povedal v záhrade Grasalkovičovho paláca predstaviteľom nášho verejného života. A pokračoval: „Nech táto krajina naďalej potvrdzuje svoje posolstvo integrácie a pokoja a Európa nech sa vyznačuje solidaritou prekračujúcou jej hranice, ktorá by ju mohla dostať späť do centra dejín... Slovenské dejiny sú nezmazateľne poznačené vierou, ktorá, dúfam, pomôže prirodzeným spôsobom udržiavať úmysly a pocity bratstva. Tie môžete načerpať z veľkolepých životov svätých Cyrila a Metoda, ktorí šírili evanjelium v čase, keď boli kresťania tohto kontinentu jednotní... Je to dedičstvo, ktorého ovocie ste povolaní v tejto chvíli zbierať, aby ste boli aj v tomto čase znakom jednoty.“ Toto a i mnoho ďalších jeho slov, všetko to je súčasťou posolstva jednoty a mieru. Pre svet, osobitne pre Európu a iste aj nám na Slovensku. Pravda, inej jednoty, o akej snívajú byrokrati a diktátori, a iného mieru, o akom hovoria pokrytci, ktorí za chrbtom skrývajú dýky. Toto František zrejme chcel povedať zo srdca Európy, a preto to povedal tu. Nám, ale nielen nám.

Zároveň väčšina z nás tu na Slovensku sme aj príslušníkmi najväčšej kresťanskej cirkvi. Z nedávnou hrdinskou skúsenosťou z čias prenasledovania. Už pred návštevou František pripomenul, ako naši otcovia (a čiastočne hádam aj my) obstáli. Ale tu nám povedal, že v tejto smelej a vynachádzavej ceste, ktorú sme potrebovali, aby sme prešli obdobím bojovného ateizmu, musíme kráčať ďalej. Tak, ako nám po revolúcii zostali v pamäti slová Jána Pavla II. „nebojte sa!“, tak nám teraz František prišiel povedať „nezastavujte sa!“. A dodal: „Lebo, keď sa cirkev zastaví, ochorie; keď sa biskupi zastavia, ochorie cirkev; keď sa kňazi zastavia, ochorie Boží ľud.“ Toto dokonca nemal ani v pôvodne napísanom príhovore a povedal to z voleja.

A u jezuitov šiel ešte ďalej. Varoval pred ideológiou návratu. Hovoril o boľavom mieste cirkvi v týchto časoch. „Pokušenie vrátiť sa späť. Týmto dnes trpí cirkev... Bojíme sa života... Bojíme sa slobody...“ Myslím si, že pod tým pokušením návratu mal na mysli predovšetkým mentalitu triumfálnej cirkvi koketujúcej s mocnými tohto sveta. A tolerujúcej im, aby zneužívali slová, ktoré by sa mali chrániť ako sväté. Stretnutie so Židmi nám malo pripomenúť, kam môže takzvane „kresťanskú krajinu“ takéto pokušenie až doviesť. Tiež povedal, že toto nie je problém celej cirkvi, ale špecificky niektorých krajín. Aj preto bol práve tu, a predtým i v Budapešti, lebo ideológia návratu je v tejto dobe náš problém. Na Západe čelí cirkev iným pokušeniam.

Mohol to všetko, samozrejme, povedať aj inde. Napríklad, na námestí svätého Petra. Ale tak ako slová: „Na obnovu dôstojnosti potrebujeme prejsť̌ od predsudkov k dialógu, od uzavretia k integrácii,“ zazneli na Luníku IX. oveľa silnejšie tam (pretože práve toto miesto je svojím charakterom a minulosťou symbolom), tak je i posolstvo Európe z jej srdca a cirkvi z miesta jej nedávneho príbehu statočnosti a nie veľkej schopnosti a vôle v ňom pokračovať veľmi silné.

Páči sa mi ten historický nadhľad, s ktorým sa František díva na svet i na Slovensko. A aj na našu cirkev. Ale natíska sa mi aj kacírska myšlienka. Trochu mi ju posilnila včerajšia audiencia, na ktorej pápež hodnotil celú návštevu. Veľmi, až priveľmi nadšene. Niežeby sa v niečom podstatnom mýlil. Ani, žeby nemal dobré informácie. Ale nie som si istý, či nečaká od nás viac, ako sme tu, v Karpatskej kotline, pripravení naozaj urobiť. Bolo iste úžasným gestom, keď v Šaštíne zrežíroval situáciu tak, že Bezák a naši biskupi stáli akoby v jednom šíku. Ale my vieme: samotný problém to nevyriešilo. A neviem, či má František pripravený ďalší ťah, ktorým by sa tento problém, i mnoho ďalších, vyriešili. Lebo my ho tu pripravený sotva máme. Uvidíme.

Jeden náš spoločný, veľmi radikálny priateľ, keď som mu pred pár dňami zavolal, a pýtal sa ho, ako naňho táto návšteva zapôsobila, odpovedal stručne: „No, neprišiel sem urobiť revolúciu,“ a po pomerne dlhej odmlke ešte dodal: „Ale je to chlap.“ Myslím si, že rozumiem, čo tým chcel povedať ten náš kamarát, ale aj pápež. Toto samozrejme nie je nič, čo by znižovalo zásluhy tisícov statočných žien, často silnejších ako mužov. Je to hovorová metafora, na ktorú sa iste neurazia. A určite jej budú rozumieť. Potrebujeme chlapskejšiu spoločnosť. I chlapskejšiu cirkev. Takú, aký je vo svojej ľudskej podstate práve Bergoglio. Možno nám potreboval ukázať práve to.

Synoda medzi inštitúciou a ľuďmi

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF - FK, 10.5.2022.

Volanie po Veľkej noci

Usporiadal: Timotej Masár SJ; 14.4.2022.

Synodalita – ani demokracia, ani monarchia

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF - FK, 15.3.2022.

Referáty - Za synodálnu cirkev

Autori: Július Marián Prachár a Zuzana Vargová; Beseda TF - FK, 15.3.2022.

Ekumenický modlitebný večer

Dňa 6.3.2022, Veľký ev. kostol, Bratislava-Staré mesto.
Autor: Karol Moravčík

Spor s Nietzschem v otázke nihilizmu v intenciách kresťanskej spirituality

Autor: Mgr. Matej Ferjanc, PhD; 9.2.2022.

Pôsobí ako odborný asistent na KU v Ružomberku, na Filozofickej fakulte, na katedre filozofie. Dlhodobo sa venuje mysleniu F. Nietzscheho, fenomenologicky a existenciálne orientovanej filozofii, ako aj beletrii. V posledných štyroch rokoch sa intenzívne zameriava na premostenie úvahového, filozofického, náboženského a umeleckého (dramatického a lyrického) jazykového prejavu v rámci jedného diela. Článok je jedným z predbežných produktov tejto snahy. Tá smeruje k predstaveniu nábožensko-filozofického románu, v ktorom sa má okrem iného ukázať, nakoľko jednotlivé štýly písania sa môžu vzájomne podporovať tak, aby dielo predstavovalo jednotný celok. Treba si uvedomiť nasledovné. Na jednej strane pri umeleckom štýle písania sa nutne emocionálne, náladovo „rozvlňujú“ formulácie, čím sa môže rýchlo vytratiť precíznosť v myslení, ktoré sú dôležité pri odbornom písaní. Na druhej strane prostriedky umeleckého písania môžu naplno vyniknúť len vtedy, keď sú zasadené do intelektuálne a emocionálne nosného príbehu, dejovej linky. Predsa sú však aj súčasťou tohto článku. Nech ctený čitateľ posúdi, nakoľko sú funkčné a osožné z pohľadu danej problematiky. V článku totiž narazí na lexiku, ktorá sa nezvykne používať v odborných štúdiách, na lyrický a dramatizujúci jazykový prejav a pod.  

Abstrakt: Predmetom záujmu štúdie je fenomén nihilizmu, ako je prítomný v myslení Friedricha Nietzscheho, v súvislosti s kresťanstvom a jeho tzv. morálnym výkladom sveta. Nietzsche obviňuje z nihilizmu kresťanskú morálnu hypotézu. Cieľom je načrtnúť existenciálny rozmer stratégie, vďaka ktorej by kresťan mohol čeliť tomuto prepojeniu, odmietnuť jeho rezultát nihilizmu ako nesprávne zdôvodnený. Z kresťanskej perspektívy koncentrujem pozornosť na fenomén Zeme, v snahe iniciovať rozhodujúci zápas s Nietzschem o kvalitu pozemského života. Tomu má slúžiť tzv. existenciálny experiment, v ktorom sa má ukázať, kto je nihilista a kto nie. Tematizované sú námietky a pochybnosti, ktoré s ním súvisia. Odhalený je ako osudový vabank z kresťanského náhľadu na zmysel ľudského bytia vo svete. Do úvahy je zobraná aj eschatologická perspektíva v biblickom kontexte novej Zeme a otázna budúcnosť kresťanského náboženstva.

Kľúčové slová: kresťanstvo, nihilizmus, morálny a amorálny výklad sveta, pozemský život, Zem, existenciálny experiment, Nietzsche

Vydať sa na cestu

Autor: Michal Ďuriš; k besede TF - FK, 11.1.2022.

Úlohy a riziká

Autor: Július Marián Prachár; Beseda TF – FK, 14.12.2021.

Synoda - ako ďalej?

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF - FK, 14.12.2021.

Synoda o synodalite. Priblíženie témy

Autor: Karol Moravčík, prednáška pre saleziánov ČR, Fryšták, 23. 11. 2021.
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7