Dnes je 30.09.2022    meniny má: Jarolím Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Po návšteve

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF FK, 23. 9. 2021.
Návšteva pápeža Františka je za nami. V zásade prebehla úspešne. Nakoľko bude rezonovať odkaz tejto návštevy medzi nami, však závisí od záujmu podnety pápeža Františka naozaj vnímať, premýšľať a neprekrúcať. Kto pozorne počúval, kto pozorne číta, nemôže si nevšimnúť, že František vníma svet a cirkev značne inak ako väčšina „hovorcov“ katolíckej cirkvi na Slovensku. Čiastočne to vo svojich komentároch priznávajú aj niektorí zástancovia slovenskej cirkevnej línie.

Františkove myšlienky či prístupy, samozrejme, nie sú celkom „nové“. Poznáme ich z jeho textov počnúc programovým dokumentom EG. „Nové“ sú len v konfrontácii s duchom uzavretosti a stagnácie cirkevného prostredia na Slovensku.

1.

V dňoch pred pápežovou návštevou sa často kládla otázka: Prečo pápež na Slovensko vlastne príde? Aby sme si na túto otázku odpovedali, skúsme si najprv odpovedať na otázku, o aký typ udalosti išlo.

Niektoré udalosti sú takpovediac zážitkové, ponúkajú oddych, zábavu, športový, umelecký či iný zážitok na nižšej či vyššej úrovni. Samozrejme, zážitková môže byť aj udalosť náboženská (a nemusí to byť chyba, naopak, je dobré, ak máme z náboženských udalostí zážitok). Niektoré udalosti sa dejú zo strategických dôvodov, často kvôli presadeniu nejakého zámeru. Ich cieľ nemusí byť rozpoznateľný na prvý pohľad. Takéto reklamné a propagandistické udalosti sú časté v politike a obchode. Ale dejú sa občas aj v náboženskej oblasti (tak možno čítať rôzne vyjadrenia, odkazy, ale aj prekladanie kňazov a odvolanie biskupov z ich pozície, a potom následné „vysvetlenia“). Vo viacerých spoločenských oblastiach odohrávajú sa však aj udalosti, ktoré chcú niečo aj riešiť, inšpirovať, naznačiť smer. K tomuto typu udalostí priraďujem ostatnú pápežskú návštevu na Slovensku.

Pápež František prišiel riešiť, ukázať smer. Ako je preňho typické, v jeho prípade nejde o riešenie okamžité, nemení figúrky na šachovnici alebo dizajn šachovnice, ale snaží sa takpovediac vytvárať trendy, nové riešenia starej šachovej hry.

Pred návštevou som uvažoval, že František môže vnímať stredovýchodnú postkomunistickú Európu z aspektu cirkevných pomerov ako dosť problémovú. Vie, že sme malá krajina s tendenciou namýšľať si, že na nás nezáleží, a že sme obeťou iných, a aj z tohto dôvodu sa vyhýbame riešeniu svojich problémov alebo si ich sami zbytočne vyrábame. Vie, že máme v sebe temer zakódovaný sklon prežiť v tieni iných a zároveň v tom tieni sa uzatvárať do seba a robiť veci po svojom.

Po r. 1989 vedenie katolíckej cirkvi premrhalo šance, ktoré boli ponúknuté, a začalo sa štylizovať do roly akejsi morálnej dozornej inštitúcie. V tejto role je cirkev pre väčšinu obyvateľstva neprijateľná a zákonite stráca autoritu v spoločnosti. V rozpore s hlavnými tézami II. vatikánskeho koncilu slovenská cirkev málo napomáha rozpoznávaniu znamení čias, temer nestavia mosty medzi ľuďmi, nepomáha prekonávať rozpory a problémy, málo sa snaží o zrozumiteľné ohlasovanie evanjelia pre ľudí dnešnej doby, o to viac sa však stavia do pózy obrancu morálky, ktorého „zlý“ svet nepočúva.

Z môjho pohľadu bola preto jedna z hlavných dôvodov návštevy osobitosť krízovej situácie cirkvi na Slovensku. Iste, situácia katolíckej cirkvi je krízová v celej „starej“ Európe. Tá naša krízová osobitosť spočíva v kombinácii viacerých faktorov. Ľahko ich je možno pomenovať, ak si k trom bodom Františkovho príhovoru zo dňa 13. 9. 2021 v Katedrále sv. Martina v Bratislave dosadíme ich opozitá: nesloboda, netvorivosť, nedialóg. Preto pre budúce formovanie katolíckej cirkvi pokladám za najdôležitejší práve pápežov prejav z katedrály.

Pápežovu cestu na Slovensko výstižne zhodnotil Andrea Tornielli, novinár a riaditeľ Dikastéria pre komunikáciu Svätej stolice: Podľa neho púť na Slovensko umožňuje pochopiť, akú cestu navrhuje František cirkvám v celej Európe. Je to cesta, ktorá na postupujúci sekularizmus neodpovedá útokom ani uzavretím sa do seba. Je pokorná ako Ježiš, kráča spoločne, neoddeľuje sa od sveta, ale „žije v ňom“. Je to cesta, ktorá sa neuchyľuje k uniformite a rigidite, ale umožňuje slobodný rast a rešpektuje cesty každého jednotlivca. Vo vzťahu k tradícii sv. Cyrila a Metoda na Slovensku Tornielli dodáva: „Hľadanie nových abecied pre ohlasovanie evanjelia bez nostalgie po minulosti je najnaliehavejšou úlohou pre cirkvi uprostred národov Európy“ (Ze Slovenska k celé Europě, KT č. 39/2021, 1).

2.

Hľadanie novej abecedy môže byť jedným z hesiel programu pre kresťanstvo a cirkev v Európe. Samozrejme, nejde doslova o abecedu, ale o spôsob reči, inscenácie a gestikulácie cirkvi v celom súčasnom kultúrnom priestore. Tvorba tejto novej abecedy či reči môže patriť k najzaujímavejším dlhodobým úlohám, na ktoré sa podujmeme.

Na Slovensku už príliš dlho „robia muziku“ tvrdí konzervatívci, a to vo všetkých oblastiach: vnútro-cirkevne, teologicky, spoločensko-kultúrne i politicky. Pojem konzervatívny nie je pritom celkom presný. Čo vyžaruje zo slovenskej katolíckej cirkvi, je skôr to, čo pomenoval pápež František v rozhovore s A. Ivereighom: „Povyšovanie sa nad ľud vedie k moralizmu, legalizmu, klerikalizmu, farizejstvu a ďalším elitárskym ideológiám, ktoré nevedia nič o radosti z toho, že sme súčasťou Božieho ľudu.“ (Poďme spolu snívať, Fortuna libri, Bratislava 2021, 116.) Tento typ konzervativizmu má zjavný problém komunikovať so sekulárnou časťou verejnosti, ale sám o sebe sa tvári, ako by predstavoval katolícky hlavný prúd.

Po návšteve pápeža Františka malo by sa ľahšie dýchať „normálnym“ katolíkom (to sú tí, čo sa nepotrebujú vymedzovať ani ako konzervatívci, ani ako liberáli), a azda aj sekularizovaní ľudia si budú častejšie klásť otázku o vlastnom postoji k náboženstvu. Podnetov sme dostali dosť, máme možnosť ich prijať a rozvinúť. Prvou veľkou príležitosťou bude začiatok celosvetového synodálneho procesu cirkvi, ktorý štartuje v októbri tohto roku.

Hodnotenie Nietzscheho postojov vo veci sociálnych aspektov a pôvodného zdroja kresťanského náboženstva

Autor: Mgr. Matej Ferjanc, PhD.; 23. 9. 2022. 

Abstrakt: Štúdia kriticky skúma oprávnenosť Nietzscheho záverov týkajúcich sa sociálnych aspektov a pôvodného zdroja kresťanského náboženstva. Výsledkom tohto skúmania v 1. časti je odmietnutie toho, že kresťanská sociálna etika ako normatívny ideál produkuje stádovité spoločenstvo. V 2. časti je odmietnuté Nietzscheho chápanie súcitu ako praxe, ktorá oslabuje. V 3. časti sa ukazuje, že hodnoty a cnosti kresťanskej sociálnej etiky predpokladajú vnútorne silný, a nie živoriaci život. V 4. časti je akcentované, že za kresťanským náboženstvom ako jeho zdroj stojí Láska, ktorá disponuje maximom vnútornej sily. Záverom je, že za životom spoločenstva, vedeného kresťanskou sociálnou etikou, nestojí duševná slabosť nevydareného, otrockého typu človeka. 

Kľúčové slová: Kresťanská sociálna etika, stádové spoločenstvo, súcit, sila a slabosť, pôvodný zdroj kresťanského náboženstva, Nietzsche.

Hlbšie než slová

Autor: Karol Moravčík; prezentácia knihy, Rusovce - St. Vitus Kaffee, 30.6.2022.

Synoda medzi inštitúciou a ľuďmi

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF - FK, 10.5.2022.

Volanie po Veľkej noci

Usporiadal: Timotej Masár SJ; 14.4.2022.

Synodalita – ani demokracia, ani monarchia

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF - FK, 15.3.2022.

Referáty - Za synodálnu cirkev

Autori: Július Marián Prachár a Zuzana Vargová; Beseda TF - FK, 15.3.2022.

Ekumenický modlitebný večer

Dňa 6.3.2022, Veľký ev. kostol, Bratislava-Staré mesto.
Autor: Karol Moravčík

Spor s Nietzschem v otázke nihilizmu v intenciách kresťanskej spirituality

Autor: Mgr. Matej Ferjanc, PhD; 9.2.2022.

Pôsobí ako odborný asistent na KU v Ružomberku, na Filozofickej fakulte, na katedre filozofie. Dlhodobo sa venuje mysleniu F. Nietzscheho, fenomenologicky a existenciálne orientovanej filozofii, ako aj beletrii. V posledných štyroch rokoch sa intenzívne zameriava na premostenie úvahového, filozofického, náboženského a umeleckého (dramatického a lyrického) jazykového prejavu v rámci jedného diela. Článok je jedným z predbežných produktov tejto snahy. Tá smeruje k predstaveniu nábožensko-filozofického románu, v ktorom sa má okrem iného ukázať, nakoľko jednotlivé štýly písania sa môžu vzájomne podporovať tak, aby dielo predstavovalo jednotný celok. Treba si uvedomiť nasledovné. Na jednej strane pri umeleckom štýle písania sa nutne emocionálne, náladovo „rozvlňujú“ formulácie, čím sa môže rýchlo vytratiť precíznosť v myslení, ktoré sú dôležité pri odbornom písaní. Na druhej strane prostriedky umeleckého písania môžu naplno vyniknúť len vtedy, keď sú zasadené do intelektuálne a emocionálne nosného príbehu, dejovej linky. Predsa sú však aj súčasťou tohto článku. Nech ctený čitateľ posúdi, nakoľko sú funkčné a osožné z pohľadu danej problematiky. V článku totiž narazí na lexiku, ktorá sa nezvykne používať v odborných štúdiách, na lyrický a dramatizujúci jazykový prejav a pod.  

Abstrakt: Predmetom záujmu štúdie je fenomén nihilizmu, ako je prítomný v myslení Friedricha Nietzscheho, v súvislosti s kresťanstvom a jeho tzv. morálnym výkladom sveta. Nietzsche obviňuje z nihilizmu kresťanskú morálnu hypotézu. Cieľom je načrtnúť existenciálny rozmer stratégie, vďaka ktorej by kresťan mohol čeliť tomuto prepojeniu, odmietnuť jeho rezultát nihilizmu ako nesprávne zdôvodnený. Z kresťanskej perspektívy koncentrujem pozornosť na fenomén Zeme, v snahe iniciovať rozhodujúci zápas s Nietzschem o kvalitu pozemského života. Tomu má slúžiť tzv. existenciálny experiment, v ktorom sa má ukázať, kto je nihilista a kto nie. Tematizované sú námietky a pochybnosti, ktoré s ním súvisia. Odhalený je ako osudový vabank z kresťanského náhľadu na zmysel ľudského bytia vo svete. Do úvahy je zobraná aj eschatologická perspektíva v biblickom kontexte novej Zeme a otázna budúcnosť kresťanského náboženstva.

Kľúčové slová: kresťanstvo, nihilizmus, morálny a amorálny výklad sveta, pozemský život, Zem, existenciálny experiment, Nietzsche

Vydať sa na cestu

Autor: Michal Ďuriš; k besede TF - FK, 11.1.2022.

Úlohy a riziká

Autor: Július Marián Prachár; Beseda TF – FK, 14.12.2021.
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7