Nie „ženích“ ale: sv. Jozef, „manžel“ Panny Márie

V časopise Studia Biblica Slovaca 2/2014 som publikoval článok pod názvom „Sv. Jozef, ženích či manžel Panny Márie?“, v ktorom ukazujem, že výraz „ženích“ – aplikovateľný len do svadby – v zmienke sv. Jozefa nemožno akceptovať a treba ho nahradiť výrazom „manžel“. Toto sú dôvody (v článku podrobne vysvetlené), prečo „ženích“ nie: 1. Nerešpektuje biblické svedectvo ako celok: Jozef sa v evanjeliách opisuje ako zasnúbený s Máriou (Mt 1,18; Lk 1,27; 2,5) len v prechodnom období, v počiatkoch ich vzťahu (v skutočnosti aj vtedy išlo o zosobášenie v pravom slova zmysle), no neskôr sa nebál Máriu vziať k sebe (Mt 1,20.24) a žil s ňou - a s Ježišom - pod jednou strechou v legitímnom manželstve (Mt 2,23; Lk 2,39.41-42.51). 2. Upiera sv. Jozefovi výsadu, ktorej sa mu dostalo práve prostredníctvom manželskej zmluvy s Máriou (cf. Pápež Lev XIII., encyklika Quamquam pluries). 3. Podsúva nesprávnu ideu o rodine: Má byť vzorom pre naše rodiny rodina založená na voľnom zväzku? 4. Znehodnocuje argument sv. Matúš vzhľadom na Mesiáša: Ak Jozef bol len ženíchom Panny Márie, potom Ježiš nie je Mesiáš z rodu Dávida. 5. Nerešpektuje požiadavku sv. Jána Pavla II., ktorú vyjadril v exhortácii o sv. Jozefovi: „Tak ako je pre Cirkev dôležité vyznávať Ježišovo panenské počatie, rovnako dôležité je zastávať i Máriino manželstvo s Jozefom“ (Redemptoris custos 7).

Článok som poslal i na Liturgickú komisiu KBS, ktorá môj návrh neprijala s týmto odôvodnením: V slovníkoch sa „sponsus“ prekladá ako ženích alebo snúbenec. Manžel sa vyjadruje latinským „coniux“, „maritus“. Sväté písmo síce v slovenskom preklade uvádza, že Jozef bol zasnúbený s Pannou Máriou (Mt 1,18), i že bol jej manželom (Mt 1,16). Pri zavedení zmienky sv. Jozefa do Prvej eucharistickej modlitby sa však zvolil latinský výraz „sponsus“ a od prvých slovenských prekladov sa v slovenčine uvádzalo „ženích“. Pri doplnení do ďalších eucharistických modlitieb sa nadviazalo na tento preklad, ktorý nie je dôvod spochybňovať. Výraz „ženích“ zahŕňa aj snúbenectvo aj manželstvo. Napokon viac odzrkadľuje (oproti výrazu „manžel“) osobitnú čistotu sv. Jozefa a Panny Márie. Podobne je to vyjadrené aj v iných jazykoch (napr. v taliančine sa uvádza „sposo“ a nie „marito“).

Na toto zdôvodnenie liturgickej komisie patrične odpoviem. Najprv vyzdvihnem jednotlivé predpoklady, o ktoré sa opiera a potom sa každého predpokladu osobitne kriticky dotknem:

1. V slovníkoch sa „sponsus“ prekladá ako ženích ... do Prvej eucharistickej modlitby sa však zvolil latinský výraz „sponsus“.

2. Výraz ženích zahŕňa aj snúbenectvo aj manželstvo.

3. (Výraz ženích) viac odzrkadľuje (oproti výrazu „manžel“) osobitnú čistotu sv. Jozefa a Panny Márie.

4. Podobne je to vyjadrené aj v iných jazykoch (napr. v taliančine sa uvádza „sposo“ a nie „marito“)

Teraz sa kriticky dotknem každého z týchto štyroch predpokladov:

1.      predpoklad liturgickej komisie: V slovníkoch sa „sponsus“ prekladá ako ženích ... do Prvej eucharistickej modlitby sa však zvolil latinský výraz „sponsus“.

Tento predpoklad je nedostatočne overený a tak aj nepresný. Voľba latinského výrazu „sponsus“ do Prvej eucharistickej modlitby si vôbec nevynucuje preklad „ženích“. Skutočnosť je taká, že latinské „sponsus“ možno preložiť aj ako manžel:         

Taký renomovaný slovník ako je P. G. W. Glare (ed.), Oxford Latin Dictionary, Oxford 1982 (reprint 2000) – ktorý dnes, pri aspoň troške vôli riešiť vec profesionálne, si nijaký odborník nedovolí obísť - uvádza pri slove „sponsus“, na strane 1810, tieto významy: An affianced husband (sľubom zaviazaný manžel, ženích); b a husband (manžel).

Erudovaní prekladatelia poznajú slovníky i komplexnosť problematiky a tak napríklad v slovenskom preklade apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. o sv. Jozefovi, Redemptoris custos pod záštitou KBS v 20. odseku je latinské slovo „sponsus“ preložené ako manžel a podobne sa postupuje aj v českom, poľskom, nemeckom, španielskom a ďalších oficiálnych prekladoch (toto je ľahko overiteľné, pretože všetky tieto preklady sú dostupné na internete). Hľa, predmetná časť textu z 20. odseku exhortácie: „medzi Jozefom a Preblahoslavenou Pannou bol uzatvorený manželský zväzok (maritale vinculum) [...] Z toho, že manželstvo (coniugio) je najvyšším stupňom spoločenstva a priateľstva [...] vyplýva, že keď Boh dal Panne ako manžela (sponsum) Jozefa [...] Dal jej ho aj preto, aby prostredníctvom manželskej zmluvy (coniugali foedere) Jozef mohol mať účasť na Máriinej vlastnej vznešenej veľkosti.“ - vzhľadom na latinský text: Ján Pavol II., «Adhortatio Apostolica Redemptoris custos (15 augusti 1989) 20», AAS 82 (1990) 25. V uvedenom texte exhortácie sa hovorí o „manželskom zväzku“, „manželstve“ a „manželskej zmluve“ sv. Jozefa s Pannou Máriou, takže kontext nepustí, „sponsus“ sa tu nedá chápať a preložiť ináč než manžel.

2.      predpoklad liturgickej komisie: Výraz ženích zahŕňa aj snúbenectvo aj manželstvo.

Tento predpoklad, žiaľ, liturgická komisia ničím nepodkladá ani nijako nezdôvodňuje a pritom vôbec nejde o samozrejmosť. Naopak, krátky slovník slovenského jazyka, ktorý je kodifikačnou príručkou, pri slove „ženích“ uvádza toto: 1. muž, ktorý sa žení alebo je pred svadbou; snúbenec; 2. kto sa uchádza o ženu, nápadník.

Výraz „ženích“ je teda aplikovateľný len do svadby - a ešte v deň svadby, po svadbe už hovoríme o manželovi. Treba sa preto vyhnúť subjektívnym a zavádzajúcim pseudo-dôvodom a nebáť sa jasne uznať, že v zmienke sv. Jozefa slovenský výraz „ženích“ nedokáže vyjadriť skutočnosť, že sv. Jozef bol manžel!

3.      predpoklad liturgickej komisie: (Výraz ženích) viac odzrkadľuje (oproti výrazu „manžel“) osobitnú čistotu sv. Jozefa a Panny Márie.

Tento predpoklad nemá oporu ani v slovníku ani v realite. Fakt je ten, že slovo „ženích“ o čistote nevypovedá nič (nijaký slovník nepripisuje slovu takúto nuansu) a ženích vôbec nemusí byť panic. Časopisy sú plné ženíchov, ktorí sa už druhý či tretí raz ženia i viacero detí majú. Okrem toho jestvujú nemanželské zväzky s dokonanými vzťahmi a na druhej strane jestvujú zväzky manželské, ktoré sú nedokonané. Kánonické právo používa termín „nedokonané manželstvo“, nie snúbenectvo (Kán. 1061, 1085, 1141 a 1142 Kódexu kánonického práva). Totiž „dôverné spoločenstvo manželského života a lásky, ktoré ustanovil Stvoriteľ [...], vzniká manželskou zmluvou, čiže neodvolateľným osobným súhlasom“, nie dokonaním (Druhý vatikánsky koncil, Gaudium et spes 48). Preto i podľa slovenského Ordo matrimonii kňaz po vzájomnom súhlase sobášených už ich oslovuje: manžel a manželka, resp. novomanželia. Nepošle ich najprv sa vyspať, aby ich takto mohol oslovovať. Takže výraz ženích nie je z hľadiska čistoty o nič lepší než výraz manžel; slová manžel a ženích totiž neriešia otázku čistoty ale otázku stavu.

Redukovanie sv. Jozefa zo stavu pravého manžela na ženícha nenadväzuje na ranokresťanskú autentickú tradíciu otestovanú v Novom zákone, ale pripomína tradíciu Cirkvou neakceptovaných apokryfných spisov, ktoré tiež redukovali Jozefovo manželstvo. Zredukovali ho napríklad na jednoduché opatrovanie a Jozefovi pripísali vek takmer sto rokov. Sv. Ján Pavol II. k tomu hovorí: „Spoločenstvo panenskej lásky Márie a Jozefa, aj keď predstavovalo osobitný prípad ... predsa bolo pravým manželstvom ... Ťažkosť priblížiť sa k veľkolepému tajomstvu ich manželského spoločenstva viedlo niektorých, počnúc 2. storočím, pripisovať Jozefovi pokročilý vek a považovať ho skôr za ochrancu než Máriinho manžela. Je však čas domnievať sa, že vtedy nebol starcom, ale že jeho vnútorná dokonalosť, ovocie milosti, ho viedla k tomu, aby svoj manželský vzťah s Máriou žil s panenským zanietením“ (Generálna audiencia 21. augusta 1996)

Ak chceme vyjadriť osobitnú čistotu, tá je výborne vyjadrená slovným spojenie „manžel Panny“, čo dostatočne odzrkadľuje osobitnú čistotu sv. Jozefa i Márie, navyše perfektne činí zadosť výzve sv. Jána Pavla II. vyznávať Ježišovo panenské počatie a zároveň i zastávať Máriino manželstvo s Jozefom (Redemptoris custos 7). Ak by sa to zdalo málo, dá sa ešte zdôrazniť: „najčistejší manžel Panny“, ale, hádam, už slovo „Panny“ je veľavravné o osobitosti manželstva Jozefa a Márie.

4.      predpoklad liturgickej komisie: Podobne je to vyjadrené aj v iných jazykoch (napr. v taliančine sa uvádza „sposo“ a nie „marito“)

Práveže v taliančine a v iných jazykoch to vôbec nie je vyjadrené podobne, ako to predpokladá liturgická komisia. Áno, v taliančine „marito“ znamená manžel, lenže „sposo“ sa tiež používa ako elegantný výraz pre manžela na rozdiel od slovenského „ženích“! Talianske „sposo“ a slovenské „ženích“ tak v žiadnom prípade nemožno brať ako rovnocenné termíny. A keď v taliančine chceme osloviť manželský pár, použijeme dokonca plurál „sposi“ - neexistuje niečo ako „mariti“. Vzhľadom na dlhé roky, ktoré som strávil v Taliansku, by moje vysvetlenie mohlo postačiť, ale, aby som definitívne vyvrátil dohady akože znalcov taliančiny, zacitujem ohľadom významu slova „sposo“ renomovaný taliansky výkladový slovník, Felici, Lucio (ed.), Il Grande Dizionario Garzanti della lingua Italiana, Garzanti Editore, Milano 1987: 1. l’uomo nel giorno del matrimonio (muž v deň sobáša) 2. marito (manžel) 3. promesso sposo, fidanzato (snúbenec) 4. pl. l’uomo e la donna nel giorno del matrimonio (muž a žena v deň sobáša); marito e moglie (manžel a manželka).

V ostatných románskych jazykoch sú v schválenej liturgickej zmienke sv. Jozefa slová, ktoré bezpochyby vyjadrujú, že sv. Jozef bol manžel Panny Márie:

francúzsky: „époux“, nie „ésposeur, marié“;

španielsky: „esposo“, nie „desposado, futuro, novio“;

portugalsky: „esposo“, nie „noivo“.

V angličtine je takisto schválený výraz, ktorý znamená manžel: „Spouse“ (manžel môžeme v angličtine vyjadriť slovami „husband“ i „spouse“) a nie „bridegroom, groom“, ktorý je skutočným ekvivalentom slovenského „ženích“.

Z toho vyplýva, že drvivá väčšina katolíckeho sveta - Taliansko a obrovský svet anglicky hovoriacich (Britské ostrovy, Írsko a napr. USA, Austrália, anglofónna Afrika či Kanada), španielsky hovoriacich (Španielsko a napr. početné krajiny Latinskej Ameriky), francúzsky hovoriacich (Francúzsko a napr. frankofónna Afrika či Kanada), portugalsky hovoriacich (Portugalsko a napr. Brazília) - vyznáva, že sv. Jozef bol manžel Panny Márie. Len v slovenčine, v češtine, v poľštine, v nemčine či v niektorých ďalších jazykoch, ktoré dokopy zastupujú neporovnateľnú menšinu katolíkov celého sveta, táto skutočnosť vyjadrená nie je.

Na záver ešte slovko k tomuto vyjadreniu liturgickej komisie: „od prvých slovenských prekladov sa v slovenčine uvádzalo ‚ženích‘. Pri doplnení do ďalších eucharistických modlitieb sa nadviazalo na tento preklad, ktorý nie je dôvod spochybňovať“. Rád by som totiž podotkol, že revízia prekladov je prirodzená a nevyhnutná požiadavka vyplývajúca z vývoja kultúry a jazyka i z pokroku v teologickom bádaní. Sv. Otec František píše: „Rýchle kultúrne zmeny si však zároveň vyžadujú, aby sme neustálu pozornosť venovali hľadaniu spôsobov vyjadrenia večných právd takým jazykom, ktorý ľuďom umožní rozpoznať ich neustálu aktuálnosť a novosť. [...] Pamätajme, [...]  obnova vyjadrovacích foriem je nevyhnutná na odovzdávanie nepozmeneného významu posolstva evanjelia dnešnému človekovi“ (Evangelii Gaudium 41). Veľký dôraz na revíziu liturgických častí dáva Druhý vatikánsky koncil, ktorý, okrem toho, prízvukuje dôkladnosť pri skúmaní: „revíziu jednotlivých častí liturgie má vždy predchádzať dôkladný teologický, historický a pastorálny výskum“ (Sacrosanctum Concilium 23). V tejto reakcii ukazujem, že liturgická komisia vychádza z neoverených, nepodložených a tak z nepresných a nesprávnych predpokladov. V článku, „Sv. Jozef, ženích či manžel Panny Márie?“, Studia Biblica Slovaca 2/2014, zakaždým dôsledne dokladujem, prečo je výraz „ženích“ v zmienke sv. Jozefa neakceptovateľný a treba ho nahradiť výrazom manžel. Zo stanoviska liturgickej komisie mám dojem, akoby moje argumenty vôbec nečítala. Takýto prístup - a priori odmietnuť aj keď nemám argumenty, lebo nechcem -, sa isto nedá nazvať spoluprácou s Duchom Svätým a vôbec nevyhovuje spomenutému nároku Druhého vatikánskeho koncilu.

Sú len dve možnosti: dať za pravdu Biblii a učeniu Cirkvi o sv. Jozefovi, ktoré je majstrovsky vysvetlené a zhrnuté vo veľkolepej exhortácii sv. Pápeža Jána Pavla II., Redemptoris custos, že Jozef a Panna Mária boli manželia, alebo, v príkrom rozpore s týmto učením a bez solídneho argumentu, zotrvať pri svojvoľnom degradovaní sv. Jozefa na ženícha. Osobne volím prvú alternatívu, rešpektujem Sväté Písmo a učenie Cirkvi predložené Pápežom. Chápem, že od nahradenia výrazu ženích môžu odrádzať niektoré praktické ťažkostí, napr. zásah do piesní o sv. Jozefovi, na ktoré sú ľudia zvyknutí, no v takýchto prípadoch možno, aj kvôli rýmu, tolerovať slovo ženích, kým v oficiálnych liturgický textoch je nutné prijať správny výraz, „manžel“.

Ešte poznámka k uisteniu, že môj návrh „bol vopred postúpený všetkým znalcom“. Bolo by dobre, aby každý znalec ručil za to, čo vysloví predovšetkým svojím menom, čo by napomohlo k väčšej opatrnosti a zodpovednosti v argumentácií. Najlepší spôsob je reagovať článkom v odbornom časopise, kde si potom aj odborná verejnosť môže urobiť o autorovi svoj úsudok. Svoj článok som uverejnil v Studia Biblica Slovaca, tak, prosím, reagovať napríklad tam alebo aj na tejto webovej stránke. Nebránim sa tomu, že niekto vytiahne nejaký seriózny argument v prospech ženícha, len nech je to skutočne výskum, a dôkladný, ako si to žiada Druhý vatikánsky koncil.

--------------------

Autor je biblista, má titul S.S.L. z Pápežského biblického inštitútu a veľký doktorát, S.Th.D., z Pápežskej Gregorovej univerzity. Spomedzi jeho početných prác je najznámejšia monografia, He of Whom It Is Written. John the Baptist and Elijah in Luke, Österreichische Biblische Studien 38 (Editor: prof. Georg Braulik); Peter Lang - Internationaler Verlag der Wissenschaften, Frankfurt am Main - Berlin - Bern - Bruxelles - New York - Oxford - Wien 2010.