Dnes je 09.12.2022    meniny má: Izabela Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Synodalita a výročia koncilu

Autor: Karol Moravčík, Beseda TF FK, 15.11.2022.
Pred 10 rokmi som písal o zápase o II. vatikánsky koncil (II. VK): http://www.teoforum.sk/?id=47&view_more=1159. Bol to pre slovenskú katolícku cirkev ťažký rok, keď kvôli podivnému odvolaniu Róberta Bezáka z jeho úradu trnavského arcibiskupa prišlo k veľkému poškodeniu povesti cirkvi a mnohí ľudia sa natrvalo rozlúčili s účasťou na živote cirkvi. Teologické fórum (TF) v tom roku (ešte pred Bezákovou kauzou) vydalo Výzvu na obnovu cirkvi. Nešlo o nejakú buričskú petíciu voči niekomu. Tá výzva formulovala – dnes by sme povedali, že synodálne –, ako vidíme niektoré javy a o čo sa chceme snažiť. Predsa Výzva vzbudila nevôľu u našich biskupov, na členov TF vyvíjali nátlak, aby Výzvu odvolali a dokonca aby vystúpili z TF. Časť dovtedy aktívnych ľudí z TF odišla, ďalší sa odmlčali alebo dostali strach. Niektorí sa radikalizovali. V jednom texte som vtedy citoval Matúšovo evanjelium: „Pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska“ (Mt 24,12).

Vďaka Bohu s jasnou výzvou na obnovu cirkvi prišiel v roku 2013 pápež František. Po niekoľkých rokoch predstavil tézu o zmene cirkvi z klerikálnej na cirkev synodálnu. Mnohí ľudia na Slovensku i vo svete nechápu, o čo ide, pretože sme po dlhé desaťročia tápali v akejsi hmle ohľadom podstatných otázok, ktoré sa nás týkajú.

Novinár Marco Politi, jeden z najlepších znalcov Vatikánu, cituje v úvode svojej knihy o pomeroch v cirkvi súčasného generála Spoločnosti Ježišovej P. Artura Sosu: „V cirkvi zúri politický boj. Myslím, že je to zápas o víziu cirkvi, ako si ju vysníval koncil... je to zápas o moc.“ V zásade ide o zápas medzi víziou bratskej, synodálnej cirkvi a tvrdým jadrom klerikalizmu, ktorý po stáročia poznačoval štruktúru a ideológiu katolicizmu. „Útoky“, ako sa ďalej vyslovil P. Sosa, „nesmerujú len proti Františkovi, vedia, že on svoje názory nezmení, vedia, že on už nie je najmladší a že jeho pontifikát teda nebude najdlhší v dejinách.“ Cieľom je najbližšie konkláve. Opozícii ide o to, aby zabránili voľbe nejakého Františka II. (M. Politi, Das Franziskus-Komplott, Der einsame Papst und sein Kampf um die Kirche, Herder,  Freiburg im Br. 2020, 10.)

Ak dnes chceme porozumieť, o čo ide v synodálnom procese, musíme sa vrátiť ku koncilu. Pre mnohých je koncil zabudnutá záležitosť. Predstavujú si ho ako akýsi stranícky zjazd, ako formálne zhromaždenie, kde sa reční a odhlasujú sa nejaké programové tézy. Cirkevné koncily majú aj takúto stránku, ale na konciloch ide vždy aj o duchovnú a intelektuálnu prácu. A samozrejme, vzájomné počúvanie a rozhodovanie. Kým na koncile sa podľa možností zúčastňujú všetci biskupi sveta, na synodách sa donedávna schádzali len niektorí biskupi ako zástupcovia jednotlivých krajín. František sa chce na synodách vrátiť k modelu, ktorý bol funkčný v prvom kresťanskom tisícročí, keď synody boli otvorené aj pre kňazov a laikov. Vyzerá to ako novinka, ale na II. VK bolo koncilovým účastníkom jasné, že stredoveký feudálny svet s dominanciou kléru skončil a že klerikalizmus musí skončiť aj v cirkvi.

Preto, ako napísal v r. 2003 na 40. výročie II. vatikánskeho koncilu P. O' Malley SJ, koncil preferoval spoluprácu a partnerstvo a cirkev poňal ako „Boží ľud. Preto cirkev na II. VK začala hovoriť o svojej činnosti ako službe a odmietla byť akousi vrchnou dozorkyňou ľudí. Preto sa koncil rozišiel so statickým obrazom náuky, disciplíny a štýlu. Namiesto vylučovania začal koncil presadzovať začleňovanie. Namiesto vyhlásení o tom, kto k cirkvi pre svoje omyly a hriechy nepatrí, koncil hovorí o ľuďoch ako o „sestrách a bratoch”, hovorí to o všetkých, čo chcú pracovať za lepší svet, pričom nemyslí iba na ľudí vo vnútri katolíckej cirkvi. Napokon, namiesto pasívnej účasti v cirkvi koncil zdôraznil aktívnu účasť, angažovanosť, počnúc liturgiou (https://www.christnet.eu/clanky/6739/styl_druheho_vatikanskeho_koncilu.url).

Dá sa povedať, že na II. VK na rozdiel od iných koncilov išlo o samotnú cirkev, o to, ako sa má správať, aká má byť, aby mohla oslovovať dnešný svet a svet mohol spoznať, že ľudia cirkvi sú naozaj Kristovými učeníkmi, žijúcimi z evanjelia. Preto išlo o samotnú podobu cirkvi, lebo medzičasom sa dávnejšie svet zmenil, a to zásadne. Koncil chcel preto vedome ukončiť epochu cirkvi po cisárovi Konštantínovi a po Tridentskom koncile. Cirkev sa tým však nerozchádzala so svojou minulosťou, ale so „zajatím“ v minulosti.

Pred 10 rokmi som napísal, že najvážnejšie napätia v dnešnej cirkvi nie sú medzi tými, čo zostali a čo odišli, ale medzi tými, čo zostali, ale rozdelili sa na tzv. konzervatívnych a tzv. progresívnych. Až po nástup pápeža Františka trval nevyvážený vzťah medzi vedením cirkvi a bázou, učiteľským úradom a ľudom cirkvi. Čo sa na koncile pochopilo a schválilo, sa ďalej nerozvíjalo alebo sa aplikovalo len veľmi čiastočne. Pojem Božieho ľudu sa potichu vytratil a opäť sa do popredia dostalo klerikálne chápanie cirkvi.

Nejde o to, že nemáme mať medzi sebou konzervatívnejších alebo progresívnejších ľudí. Úrad v cirkvi, hierarchia, však nemá byť súčasťou jednej skupiny, ale má slúžiť prepájaniu a komunikácii medzi všetkými. Zaiste, nielen politicky, ale aj duchovne, lebo v cirkvi ide aj o rozlišovanie duchov či hlasov z Ducha Svätého. Cirkev nie je súborom nezáväzne prepojených individualistov, preto potrebujeme aj úrad, jeho charizmu, ale vedenie cirkvi nemôže zastupovať iba jednu stranu v cirkvi, ale má slúžiť dialógu a láske, a tým rozlišovaniu duchov.

Súčasný proces synodality má pomôcť zdravému prúdeniu v elipse katolicity, ku ktorej v 19. stor. prirovnal katolícku cirkev John Henry Newman. Jedným ohniskom tej elipsy je učiteľský úrad cirkvi (pápež a biskupi), ktorý sa stará o dohodu a spoločné stanoviská, druhým ohniskom je osobná viera a svedomie jednotlivca. Medzi nimi má prebiehať, ako hovorí Newman, zdravé napätie, teda život viery v cirkvi. Sloboda a poslušnosť napokon nie sú alternatívy, ale podmienky života cirkvi.

P. S.

Pri rozhovore, o čom by mala byť praktická podoba synodálneho procesu, zazneli tieto podnety:

·       Starší účastníci spomenuli, že pred rokom 1990 nemali skúsenosť klerikálnej cirkvi. Rehoľníci, ktorí sa napr. okolo r. 1968 vrátili z väzenia alebo robotníckych profesií, nemali klerikálne tendencie. Časť aj oficiálnej cirkvi bola v 60. a 70. rokoch ovplyvnená koncilom.

·       Zdá sa, že klerikalizmus sa vracia akoby vo vlnách. Na Slovensku po r. 1990 tomu napomohla aj situácia vo Vatikáne, kde vtedy panovali veľké obavy z pokoncilového vývoja, viacerí profesori teológie boli napomínaní a celkovo bol spochybňovaný i zahmlievaný odkaz koncilu.

·       Aktívni členovia cirkvi spred r. 1990 spomenuli, že z tzv. tajnej cirkvi mali zážitok, že „kňazi sú jednými z nás“.

·       V súčasnosti je žiadúce, že kresťania na základnej úrovni sa budú zaujímať o problémy každodenného (občianskeho) života. Riešením aj pre kresťanov je občianske angažovanie sa. Nie zameniť cirkevné angažovanie za občianske, ale z viery a evanjelia sa angažovať. Dnes je to veľmi oddelené (stretnutia ľudí s náboženskými záujmami za zatvorenými dverami), nie je to prepojené s realitou.

·       Biskupi po r. 1990 nevytvorili štruktúry, kde by sa radili s kňazmi a laikmi, kde by spoločne premýšľali, hovorili a podávali podnety, na základe ktorých by potom napr. biskupi hovorili s občianskymi predstaviteľmi až po vládu. Ak to, čo biskupi hovoria voči sekulárnej spoločnosti, nemajú prežité medzi ľuďmi a nimi podporené, nemôžu mať ich vyjadrenia váhu pred vládou a médiami. Nemajú to odsúhlasené s Božím ľudom, nepýtajú sa na názor ani farárov, nieto ešte obyčajných ľudí.

·       Cirkev sa nechala vytlačiť zo sveta, stala sa z nej „mimovládka“, ale II. vat. koncil pripomenul, že má iné poznanie i poslanie. 

·       V rámci synodálneho procesu treba iniciovať, aby stretnutia ľudí, čo sa zapojili do prvej fázy, neprestali, ale vznikli z nich „ohniská“ synodálnej cirkvi vo farnostiach a v ďalších priestoroch života.

Synodalita – ani demokracia, ani monarchia

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF - FK, 15.3.2022.

Referáty - Za synodálnu cirkev

Autori: Július Marián Prachár a Zuzana Vargová; Beseda TF - FK, 15.3.2022.

Ekumenický modlitebný večer

Dňa 6.3.2022, Veľký ev. kostol, Bratislava-Staré mesto.
Autor: Karol Moravčík

Spor s Nietzschem v otázke nihilizmu v intenciách kresťanskej spirituality

Autor: Mgr. Matej Ferjanc, PhD; 9.2.2022.

Pôsobí ako odborný asistent na KU v Ružomberku, na Filozofickej fakulte, na katedre filozofie. Dlhodobo sa venuje mysleniu F. Nietzscheho, fenomenologicky a existenciálne orientovanej filozofii, ako aj beletrii. V posledných štyroch rokoch sa intenzívne zameriava na premostenie úvahového, filozofického, náboženského a umeleckého (dramatického a lyrického) jazykového prejavu v rámci jedného diela. Článok je jedným z predbežných produktov tejto snahy. Tá smeruje k predstaveniu nábožensko-filozofického románu, v ktorom sa má okrem iného ukázať, nakoľko jednotlivé štýly písania sa môžu vzájomne podporovať tak, aby dielo predstavovalo jednotný celok. Treba si uvedomiť nasledovné. Na jednej strane pri umeleckom štýle písania sa nutne emocionálne, náladovo „rozvlňujú“ formulácie, čím sa môže rýchlo vytratiť precíznosť v myslení, ktoré sú dôležité pri odbornom písaní. Na druhej strane prostriedky umeleckého písania môžu naplno vyniknúť len vtedy, keď sú zasadené do intelektuálne a emocionálne nosného príbehu, dejovej linky. Predsa sú však aj súčasťou tohto článku. Nech ctený čitateľ posúdi, nakoľko sú funkčné a osožné z pohľadu danej problematiky. V článku totiž narazí na lexiku, ktorá sa nezvykne používať v odborných štúdiách, na lyrický a dramatizujúci jazykový prejav a pod.  

Abstrakt: Predmetom záujmu štúdie je fenomén nihilizmu, ako je prítomný v myslení Friedricha Nietzscheho, v súvislosti s kresťanstvom a jeho tzv. morálnym výkladom sveta. Nietzsche obviňuje z nihilizmu kresťanskú morálnu hypotézu. Cieľom je načrtnúť existenciálny rozmer stratégie, vďaka ktorej by kresťan mohol čeliť tomuto prepojeniu, odmietnuť jeho rezultát nihilizmu ako nesprávne zdôvodnený. Z kresťanskej perspektívy koncentrujem pozornosť na fenomén Zeme, v snahe iniciovať rozhodujúci zápas s Nietzschem o kvalitu pozemského života. Tomu má slúžiť tzv. existenciálny experiment, v ktorom sa má ukázať, kto je nihilista a kto nie. Tematizované sú námietky a pochybnosti, ktoré s ním súvisia. Odhalený je ako osudový vabank z kresťanského náhľadu na zmysel ľudského bytia vo svete. Do úvahy je zobraná aj eschatologická perspektíva v biblickom kontexte novej Zeme a otázna budúcnosť kresťanského náboženstva.

Kľúčové slová: kresťanstvo, nihilizmus, morálny a amorálny výklad sveta, pozemský život, Zem, existenciálny experiment, Nietzsche

Vydať sa na cestu

Autor: Michal Ďuriš; k besede TF - FK, 11.1.2022.

Úlohy a riziká

Autor: Július Marián Prachár; Beseda TF – FK, 14.12.2021.

Synoda - ako ďalej?

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF - FK, 14.12.2021.

Synoda o synodalite. Priblíženie témy

Autor: Karol Moravčík, prednáška pre saleziánov ČR, Fryšták, 23. 11. 2021.

Recept na život v radosti

Autor: Timotej Masár SJ. Slovo do ticha. 32 rokov po revolúcii, 19. 11. 2021.

Synoda o synodalite. Prvé rozhľady

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF FK, 9.11.2021.
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7