Dnes je 05.07.2020    meniny má: Cyril a Metod Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Prorok v globálnom chaose. K 10. kapitole knihy: Marco Politi, Komplot proti Františkovi

Autor: Július Marián Prachár, Audio/video beseda TF FK, 9.6.2020.
Táto kapitola Politiho knihy by mohla mať aj názov: Viera blízka svetu a vo svete. Pápež, ktorý nevie svoju lásku k Bohu oddeliť od lásky k svetu a človeku.

Marco Politi píše: Pre pápeža slovo „chudobný“ nie je abstraktný pojem. Jestvuje len konkrétny muž či žena so svojou tvárou a konkrétnym životným príbehom. Preto napríklad zriadil za kolonádou na Námestí sv. Petra sprchy a útulňu pre rímskych bezdomovcov. Asi sa mu nepodarí úplne odstrániť tento problém. Ale stará sa, aby boli aspoň čistí, nasýtení a neostali opustení. Majú tam aj kaderníctvo, a niekedy ich sprevádza po Sixtínskej kaplnke ako zahraničnú delegáciu.

Pápež má potrebu stretnúť človeka z tváre do tváre – bezdomovca či utečenca. Veriacich vyzýva, aby sa každému, komu dajú almužnu, pozreli aj rovno do očí. Priamy kontakt s ľuďmi praktizoval pápež ešte v Buenos Aires, kde pranieroval rasizmus, nepriateľstvo voči cudzincom a vyzýval k poctivému životu bez klamstiev, krádeže a podvodov, čo mnohí praktizovali, a pri tom spokojne posielali deti do kostola a do školy.

V Ríme narazil na hlbšie problémy sveta. Po mnohých rokoch mnohostranných snáh sa svet začal trieštiť, a to čo Vatikán podporoval, iní začali ignorovať. František má pred sebou svet, v ktorom sa rozdiely v príjmoch, vlastníctve a bohatstve začali náramne zväčšovať. Nespokojnosť a frustrácie sa ako otrava šíria svetom. V roku 2018 vo Francúzsku prepukli demonštrácie tzv. „žltých viest“. Všetko začalo zdražovaním pohonných látok. Ľudia z chudobnejších oblastí sú odkázaní na pohyb autom. Odrazu im na to chýbali peniaze. Prezident Macron vyhlásil, že to chápe, a prisľúbil pomoc. Vyžiadalo si to ale na uliciach veľa násilia, zničených budov, vyrabovaných obchodov, zapálených áut, stovky zatknutých a ranených...

Pápež od začiatku pontifikátu hovoril o nebezpečenstve nerovností, ktoré na tejto planéte existujú. Ak je sociálny a hospodársky systém od koreňov nespravodlivý, spôsobuje nerovnosti a vyvoláva násilné reakcie. Pri svojej kritike sa pápež opiera o fakty, ktoré si dal preskúmať napríklad ľuďmi z Pápežskej akadémie sociálnych vied. Neblahým znamením je vytrácanie sa strednej vrstvy v krajinách EÚ a USA. Tam, kde sa to deje, je ohrozená participatívna demokracia. Pápež vyzýva média, aby nemlčali, a všade, kde narazia na nespravodlivosť, aby to pomenovali a nazvali nespravodlivosťou.

V roku 2018 vydáva František apoštolský list Gaudete et exultate (Radujte sa a jasajte) o povolaní k svätosti v súčasnom svete, kde sa venuje tzv. „svätým od susedov“. Sociálne angažovanie má pre neho dve dimenzie – náboženskú a geopolitickú. Tým vyrušuje konzervatívne kresťanské krídlo, pre ktoré je všetko svetské málo sväté a nedôveruje mu. Pápež povie, že život nenarodeného dieťaťa je zaiste svätým a treba ho chrániť, ale rovnako svätým je pre neho aj život narodený, ktorý neumrel, ale trpí chudobou a nespravodlivosťou. Človeka treba chrániť aj pred opustenosťou, odsúvaním na perifériu, vystavovaním eutanázii a rôznymi ďalšími formami novodobého otroctva a pseudokultúry vyhadzovania (ľudia braní ako odpad).

Pápež tvrdo kritizuje veriacich, ktorí zdôrazňujú témy bioetiky a problém migrácie bagatelizujú. Prepájanie sociálnej angažovanosti a náboženskej viery mnohých irituje. Ignorovať problémy a utrpenie ľudí je pre Františka neprijateľné, a to aj za cenu, že si pohnevá ortodoxných katolíkov, ktorí ho podozrievajú z liberalizmu, komunizmu a viacerých heréz. Pápež sa radšej drží múdrych a osvedčených ekonómov a odborníkov, ktorí hovoria to isté ako on, napríklad, že vo svete panuje vláda zbojníckej ekonomiky, ktorá na prvé miesto kladie bezhraničnú chamtivosť namiesto etiky a morálky. Preto bez zaváhania tvrdí, že človek nemôže byť veriacim a zároveň ignorovať nespravodlivosti vo svete.

U pápeža sa nejedná o náhodné vzplanutie alebo len o jeho pocity. Na svojej strane má viacero svetových ekonómov, ako je napríklad Jeffrey Sachs z USA. Aj podľa neho treba po novom prepísať súčasné pravidlá svetovej ekonomiky. Nestačí sa zaoberať len samotnou ekonomikou, ale aj základnými otázkami – aké sú dôvody a zmysel produkcie bohatstva, či sú procesy ekonomiky v súlade s ľudskou dôstojnosťou alebo nie...

Od roku 2013 sa František angažuje za humánnu ekonomiku a hospodárstvo a patrí k lídrom medzinárodného formátu, ktorí kladú ekonomike fundamentálne otázky. Nejde o žiadne hypotézy či prázdne teoretizovanie. V Indii za posledné desaťročia státisíce poľnohospodárov kvôli dlžobám spáchali samovraždu. Mnohí migranti žijú ako otroci a sezónni robotníci žijú celosvetovo často v neľudských podmienkach. Len v samotnom Ríme žije 10 000 bezdomovcov v nedôstojných podmienkach.

Hospodárstvo ktoré máme, je len pre bohatých. Svet ale potrebuje hospodárstvo pre všetkých. To dnešné potrebujeme zmeniť a zajtrajšiemu dať dušu. 26 najbohatších osôb nemôže vyvážiť tri a pol miliardy mužov a žien. 1% ľudí vo svete vlastní toľko bohatstva ako ostatných 99%. Ak by to 1% multimiliardárov platilo len o 0,5% viac daní, mohlo by 100 miliónov ľudí na svete viesť bezstarostný život. Pápež opakuje výzvu, že „doterajšie hospodárenie zabíja“. František sa opakovane vracia k myšlienke, že človek si nemôže pred nespravodlivosťou zatvárať oči. To, čo tu máme, nie je nezvrátiteľný osud. Je to na ľuďoch, je to na kresťanoch, aby spolu s miliónmi ďalších ľudí vo svete „mierovou a láskavou asertivitou“ povedali NIE takejto nespravodlivosti.

Aj medzinárodné organizácie sú si vedomé toho, že pápežove tvrdenia a výzvy spočívajú na faktoch. Nespravodlivosti a nerovnosti v ekonomike predstavujú nebezpečenstvo pre sociálnu a politickú stabilitu vo svete. Pripomína to napríklad OSN, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ale aj jednotlivé krajiny ako Nemecko, Dánsko či Švédsko. Nespravodlivosti a nerovnosť neohrozujú len súčasnosť, ale môžu pochovať aj trvalo udržateľný vývoj a pokrok spoločnosti. Pri jednom stretnutí ľudových hnutí z južných oblastí sveta pripomenul pápež tri zásady:

1. Právo na pôdu – myslel na milióny sedliakov, ktorých pôda živí, ale všeobecne aj na rešpektovanie prírody.

2. Právo na strechu nad hlavou – pre jednotlivcov a rodiny, ale aj právo na urbanizáciu primeranú dôstojnosti človeka.

3. Právo na prácu, ktorá zahŕňa aj primeranú odmenu a sociálne istoty, napr. dostatočný dôchodok.

Model, za ktorý sa pápež angažuje, je podobný, aký sa pod menom „sociálne trhové hospodárenie“ formoval v Európe po Druhej svetovej vojne. Na mnohé problémy pápeža upozorňujú obyvatelia rôznych krajín pri jeho návštevách. Preto vyzýva, že nevyhnutná je nielen kozmetická zmena tu a tam, ale „zmena štruktúr“, systému, ktorý je naďalej neprijateľný.

Túto myšlienku opakuje pápež aj v encyklike „Laudato si“ z roku 2015, na ktorej spolupracoval aj teológ oslobodenia Leonardo Boff. Text nazývajú aj „zelená“ encyklika. Pápež v nej nesleduje len nové svetové trendy, ale poukazuje na súvislosti, napríklad na ničenie prírody a spoločenský úpadok, na ničenie prírodných bohatstiev a svetový hlad, stratu základných životných potrieb, choroby a nútenú migráciu. Obracia sa ku všetkým obyvateľom zeme a vyzýva k starostlivosti o „náš spoločný dom“. Podľa Politiho našla encyklika vo svete silný ohlas. Tiež preto, lebo pápež nevychádza z kresťanského učenia, aby moralizoval, ale opierajúc sa o analýzy odborníkov sa pýta, k čomu sme všetci (kresťania aj ostatní) vyzvaní a povolaní vzhľadom na situáciu sveta.

František vo svojich tvrdeniach stavia na sociálnom učení svojich predchodcov:

1. Benedikt XVI. v roku 2011 nazval ekologické hnutia „volaním po čerstvom vzduchu“. Pripomenul, že treba načúvať reči prírody a zodpovedne jej odpovedať.

2. Ján Pavol II. bol pevne presvedčený, že zem je darom od Boha „pre všetkých ľudí a nik z toho daru nie je vylúčený“.

3. František tvrdí, že každé ekologické angažovanie sa vždy musí zmeniť aj na sociálne, lebo k diskusii o ekológii patri aj diskusia o spravodlivosti. „Sťažnosti chudobných treba rovnako počúvať, ako sťažnosti zeme.“

Pápež sa stále snaží vidieť problémy v súvislostiach. Vedome spája otázky politické s ekonomickými a náboženskými. Pri pohľade na vykorisťovanie ľudí a ničenie prírody v Amazónii sa nedá umlčať a znechutiť ani protiakciami politikov, ktorí s ním nesúhlasia. Svojich vízií a predstáv sa nevzdáva. V máji 2018 po prvýkrát v histórii spojil vo Vatikáne na jednom sympóziu Kongregáciu pre vieru s Dikastériom pre globálny rozvoj človeka. V záverečnom dokumente sa píše, že „hospodárstvo, aby dobre fungovalo, potrebuje antropologickú a etickú základňu, ktorú si ale samo dať nemôže a ani ju nie je schopné samo vytvoriť“. Inými slovami, pravovernosť (nad ktorou bdie Kongregácia pre náuku viery) sa netýka len učenia viery, ale veriaceho zaväzuje aj k pravovernému konaniu v ekonomickom a finančnom sektore. Aj v hospodárskom a finančnom svete je nutné garantovať pre každého ľudskú dôstojnosť a všeobecné dobro.

Svetová scéna dnes nestojí ako celok za pápežovými výzvami. Napríklad USA odstúpilo v roku 2018 zo spoločných záväzkov o ekologickej ochrane. A viaceré krajiny sa postavili proti pápežom podporovanej konvencii OSN o ochrane migrantov. František ale trvá na tom, že „závoj ľahostajnosti voči osudom miliónov obyvateľov zeme treba stále strhávať“. Mnohí nechcú vidieť závažnosť a dopad týchto problémov, ani im rozumieť. Podľa M. Politiho však František vo svojom „boji“ vytrvalo pokračuje ďalej.

Kirchenrechtliche Anmerkungen von Prof. Sabine Demel zu den Ausführungen von Prof. Dr. Jan Duda zu Pfarrer-Initiative

09.5.2012 09:05:53

Cirkevnoprávne poznámky k výkladu prof. Dr. Jána Dudu na tému Iniciatívy farárov

07.5.2012 12:05:10
Reakcia profesorky cirkevného práva Prof. Dr. Sabine Demel

Odpoveď prof. Dr. Hermanna Häringa na výhrady prof. Dr. Jána Dudu

07.5.2012 11:05:29
Reakcia na kritiku Výzvy TF od prof. Dr Jána Dudu

Obnova alebo oprava cirkvi?

03.5.2012 11:05:14
Diskusný príspevok k téme obnovy cirkvi
Autor: Pavol Mikula

Antwort von Prof. Dr. Hermann Häring auf die Vorwürfe von Prof. Dr. Ján Duda

07.5.2012 12:05:59

Viem, komu som uveril, a som si istý

"Nie meč, ktorý prelial moju krv bol krutý, ale Boh, ktorý ma ponechal na živote."
Autor: Timo Masár - Slovo do ticha, máj 2012, Zürich.

Reflexia reformných udalostí v katolíckej cirkvi.

11.3.2012 11:03:55
Autor: Karol Moravčík
Príspevok bol prednesený na stretnutí  TF v Nitre, 3. 3. 2012

Walter Kirchschläger – Vianoce 2011

27.12.2011 12:12:07
Autor: Peter Žaloudek

Právo na eucharistiu

Autor: Karol Moravčík

Slovenská a česká teológia na prelome tisícročí: Karol Nandrásky a Tomáš Halík

20.11.2011 12:11:41
Autor: Teodor Münz
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7