Nasledujúci pápež

Tesne pred konkláve, pred voľbou nového pápeža katolíckej cirkvi, uverejnil svoje postrehy k voľbe rakúsky profesor teológie, Kurt Appel. Nevedel, koho si kardináli vyberú, ale na rozdiel od mnohých publicistov a komentátorov diania vo Vatikáne, veľmi dobre vystihol okruhy tém, ktoré pri voľbe pápeža budú rozhodujúce. Hoci už vieme, kto z ostatného konkláve vyšiel ako nový pápež, oplatí sa oboznámiť s textom K. Appela, aby sme si uvedomili, v akej situácii sa dnes nachádza katolícka cirkev, ktoré témy boli pre voliteľov pápeža (ale aj pre všetkých katolíkov) najdôležitejšie, a podľa akého scenára s najväčšou pravdepodobnosťou bude postupovať aj nový pápež Lev XIV.

Nasledujúci pápež

Kurt Appel, 5.5.2025; Der nächste Papst – RaT-Blog

Po smrti pápeža Františka sa v domácich i medzinárodných médiách hneď začalo špekulovať o jeho možných nástupcoch. Mnohé zo spomínaných mien sú také pochybné, že môžeme len dúfať, že médiá, ktoré takéto mená šíria, venujú sa iným politickým témam dôkladnejšie.

Pri snahe predpovedať potenciálnych nástupcov zosnulého pápeža je v prvom rade potrebné venovať pozornosť situácii v katolíckej cirkvi a z nej vyplývajúcej diskusii o tom, akou cestou sa chcú kardináli uberať. Po druhé, treba vziať do úvahy súčasné zloženie kardinálskeho kolégia, ktoré do veľkej miery odráža obsahové zadania dané zosnulým pápežom, keďže drvivú väčšinu kardinálov vymenoval on.

Jasnú väčšinu kardinálov teda tvoria ľudia, ktorí zásadne podporujú posun na periférie nášho sveta, pokračovanie v otváraní cirkvi a predovšetkým transformáciu cirkvi smerom k väčšej synodalite a účasti všetkých pokrstených. Už len z tohto dôvodu opakovane spomínaní kardináli ako Erdö, Burke, Sarah či Holanďan Eijk neprichádzajú ako nástupcovia pápeža Františka do úvahy, keďže sú spájaní s tradicionalistickým kurzom, ktorý znamená návrat do akejsi sebestačnej cirkvi čistých, teda predstavuje opak toho, čo dal cirkvi na cestu pápež František. Pravdepodobnosť, že sa niekto z týchto kardinálov stane pápežom, je asi taká vysoká, akože bude za pápeža zvolený Donald Trump.

Ak sa pozrieme na diskurzy, ktoré v súčasnosti v cirkvi a na stretnutiach kardinálov dominujú, môžeme ich rozlíšiť niekoľko, aj keď sú navzájom prepojené. Každý z týchto diskurzov je spojený s možnými kandidátmi na pápeža a pravdepodobne bude zvolená tá osoba, ktorá dokáže splniť viacero ústredných požiadaviek cirkvi, a zároveň je oslovujúcou a predovšetkým integrujúcou osobnosťou s primerane dobrým zdravím a istou znalosťou taliančiny. Vek a pôvod sú v porovnaní s týmito schopnosťami druhoradé, hoci ideálny vek pápeža je v súčasnosti bližšie k 80 ako k 60, pretože ľudia nechcú mať toho istého pápeža celé desaťročia. Pokiaľ ide o pôvod, pozornosť sa bude sústreďovať viac na niekoho mimo Európy, možno najviac na niekoho z Ázie, ale pôvod nie je rozhodujúci.

Zasadania kardinálov pred voľbou pápeža sa vyznačujú tým, že sa na nich celkom otvorene a poctivo diskutuje o hlavných problémoch cirkvi. V súlade s tým je dosť dôležitým diskurzom diskusia o financiách Vatikánu. Pápež František sa pokúsil urobiť vo finančnej džungli Vatikánu poriadok, ale podarilo sa to len čiastočne. Finančný problém Vatikánu sa od Františkovho nástupu do úradu v roku 2013 ešte zhoršil, keď hlavní darcovia Vatikánu sa postupne strácajú. Nemecká cirkev dramaticky stratila finančnú silu a podobne to platí aj o americkej cirkvi, ktorej diecézy čelia miliardovým požiadavkám zo strany obetí sexuálneho zneužívania. Nevyhnutná je teda podstatne efektívnejšia štruktúra vedenia cirkvi, čo si žiada pápeža, ktorý buď dokáže sám dobre organizovať alebo aspoň dobre delegovať.

Parolin má určite bohaté skúsenosti s kúriou, čo by bolo pre budúceho pápeža výhodou, ale neprejavil sa ako nadaný organizátor. Filipínsky kardinál Tagle, ktorý sa opakovane spomína ako kandidát na pápeža a tiež pôsobí v kúrii, sa podľa mnohých zasvätených ukázal ako nešikovný v organizačných záležitostiach. Americký kardinál Prevost, ktorý vedie dikastérium zodpovedné za menovanie biskupov v Európe, Amerike či Austrálii, má v tomto smere oveľa lepšiu povesť. Síce v kúrii nepôsobí príliš dlho, je však považovaný za šikovného organizátora, navyše niekoľko rokov pôsobil ako misionár a napokon aj ako biskup v Peru. Možnými kandidátmi, ktorí by mohli vzísť z potreby reštrukturalizácie cirkvi a predovšetkým z nutnosti odvrátiť finančný bankrot, sú aj chicagský arcibiskup a veľký Trumpov odporca, kardinál Cupich, a arcibiskup Newarku, kardinál Tobin, ktorého možno tiež zaradiť k protitrumpovskému krídlu Konferencie biskupov USA.

Organizačné otázky sú predmetom aj ďalšieho diskurzu, konkrétne tej otázky, ako by mala pokračovať synodálna cesta cirkvi, ktorú pápež František otvoril dvoma celosvetovými zhromaždeniami v rokoch 2023 a 2024. Jedným z posledných pápežových činov bolo ohlásenie celosvetového cirkevného zhromaždenia v roku 2028, ktoré tak predstavuje takpovediac Františkov testament. Toto zhromaždenie by sa malo zaoberať konkretizáciou cirkevných reforiem, predovšetkým otázkou, o čom môžu jednotlivé partikulárne cirkvi rozhodovať samy a ktoré rozhodnutia prináležia celej cirkvi. Pokiaľ ide o pokračovanie už začatých cirkevných reforiem, osobitne vynikajú niektorí kardináli, menovite kardinál Grech, sekretár Stálej rady medzinárodnej biskupskej synody, ale aj ľudia ako iracký kardinál Sako alebo britský kardinál Radcliffe, ktorý je s odstupom iste teologicky najbrilantnejší zo všetkých kardinálov. Radcliffe by mohol byť vážnym kandidátom na pápežský úrad napriek svojmu veku 79 rokov, alebo možno práve preto – ak mu to zdravie dovolí.

Tretí rozhodujúci diskurz sa týka periférií: Pri tomto diskurze ide o otázku, ako katolícka cirkev z pozície zraniteľnosti a marginálnosti dokáže oplodniť globálnu kultúru, ale aj regionálne kultúry, a nakoľko je schopná viesť dialóg a spolupracovať s inými náboženstvami; v extrémnom prípade ide aj o svedectvo evanjelia v situácii prenasledovania a ohrozenia. Tento diskurz je obzvlášť rozvinutý v ázijskej cirkvi. Okrem už spomínaného kardinála Sako treba vyzdvihnúť najmä týchto: kardinál Bo, arcibiskup Rangúnu a predseda Rady ázijských biskupov, kardinál Pizzaballa, patriarcha Jeruzalema, kardinál Sebastiao, patriarcha Goa a predseda Konferencie biskupov Indie, kardinál Kikuchi, arcibiskup Tokia, ktorý je zároveň predsedom Medzinárodnej charity a pôsobil ako misionár v Afrike, kardinál David z Filipín a kardinál Goh zo Singapuru. Oni všetci by mohli byť kandidátmi na pápeža, ak sa tento diskurz stane ústrednou témou (a pokiaľ majú základné znalosti taliančiny).

Mimo Ázie by mohli byť zaujímavými kandidátmi najmä brazílsky kardinál Steiner, biskup hlavného mesta Amazonky Manaus, ktorý má ako bývalý generálny sekretár Brazílskej biskupskej konferencie aj organizačné skúsenosti, alebo arcibiskup Rabatu Lopez Romero. Zvolenie kardinála z Afriky alebo Talianska je dosť nepravdepodobné. Cirkev v Afrike získala v posledných rokoch obrovské sebavedomie a v osobe kardinála Ambonga Besunga z Kinshasy má svoju výraznú osobnosť, ale počet afrických kardinálov je pomerne malý a predovšetkým ich podpora mimo Afriky zdá sa byť ešte obmedzená. Pre taliansku cirkev platí to isté, čo pre africkú: Jej najvýznamnejší predstaviteľ, kardinál Zuppi, si zatiaľ nedokázal získať uznanie mimo Talianska, a hoci je v Taliansku považovaný za pastoračne citlivého biskupa, nie je chápaný ako vodcovská osobnosť.

Latinská Amerika má prorocké postavy, ako napríklad kardinála Castilla z Peru, ale druhý latinskoamerický pápež po sebe je skôr nepravdepodobný – s výnimkou spomínaného kardinála Steinera, ktorého pôsobenie v Amazónii by zodpovedalo diskurzu periférie. Európsky diecézny biskup, ktorý by vyšiel ako kandidát zo spomínaných diskurzov, je sotva vo výhľade: Najskôr by mohol byť kandidátom kardinál Aveline z Marseille, ktorý bol považovaný za Františkovho dôverníka a je predsedom Francúzskej biskupskej konferencie. Podľa správ je však jeho hendikepom to, že nehovorí po taliansky.

Človeku zvonka nie je možné posúdiť, ktorí kardináli v predkonkláve predstavia zvlášť presvedčivé vízie pre cirkev, aký bude ich zdravotný stav alebo aké prepojenia sa nachádzajú za jednotlivými kandidátmi. Okrem spomínaných osôb je tu ešte niekoľko ďalších možných kandidátov na pápeža. Je však isté, že budúci pápež bude spojený s týmito diskurzmi a že kardináli, ktorí sa usilujú o obnovenie doby pred Františkom, nemajú šancu stať sa jeho nástupcami.