Paradox zdanlivej nekonzistentnosti

Myšlienky niektorých z najväčších a najvplyvnejších ľudí v dejinách sa niekedy zdajú byť plné nezrovnalostí. Ježiš, Augustín, Sokrates, Aristoteles a ďalší si občas protirečia. Nie je vždy ľahké pochopiť, ako uviesť do súladu celok ich učenia s jednotlivými výpoveďami.

Preto sú veľké náboženstvá a filozofie sveta také náchylné na rôzne interpretácie. Napríklad, vzhľadom na hĺbku a rozsah Ježišovho učenia je kresťanstvo zvlášť otvorené voči rôznym druhom chápania. Nie je náhoda, že v kresťanstve existujú stovky denominácií a v nich všetky druhy spirituality a uctievania. Ježišovo učenie je také bohaté, že sa zdá, že ho nik z nás nemôže obsiahnuť. Skôr si každý z nás selektívne vyberá niektoré časti, ktoré sa snažíme udržať v akejsi neporušenosti, ale nakoniec máme zúženejší pohľad ako náš učiteľ.

Konzistentnosť, ako raz niekto žartoval, je produktom malej mysle, rovnako ako nekonzistentnosť je znakom veľkej mysle. Je na tom niečo pravdy, hoci to treba správne chápať. Napríklad, niekedy dosiahneme určitú konzistentnosť, pohľad na veci, ktorý zdanlivo nemá žiadne vnútorné rozpory, ale je to za vysokú cenu, a síce, že skončíme úzkoprsí, neinkluzívni, jednostranní, ochudobnení a zjednodušení. Nech sa o tom hovorí čokoľvek, konzistentné sú rasizmus, bigotnosť, fundamentalizmus a nezdravý nacionalizmus. Ich konzistentnosť sa však opiera o syntézu, ktorá je tak úzko vymedzená, že ignoruje a znevažuje dôležité oblasti života.

Naopak, niekedy to, čo vyzerá ako nekonzistentnosť, je v skutočnosti situácia, keď si človek udrží pospolu niekoľko dôležitých právd vo väčšej  syntéze. Človek môže vyzerať nekonzistentne, ale v skutočnosti drží v tvorivom napätí niekoľko právd, ktoré sú zdanlivo v protiklade, ale nie sú. Osoba, ktorá sa pokúša o tento žonglérsky čin, sa často ocitne vo veľkom napätí, ale (metaforicky vyjadrené) tiež zistí, že nemá žiadne upchaté tepny a má veľmi odolné pľúca, že krv voľne prúdi do každej časti tela a že je schopná čerpať životodarný kyslík z akéhokoľvek druhu vzduchu, v ktorom sa nachádza.

Taký bol Ježiš. Držal dôležité pravdy pohromade v tvorivom napätí, a preto bol temer každým nepochopený a pohoršil ľudí na oboch stranách náboženského a ideologického spektra. Jeho učenie je skôr „aj – aj“ než „buď – alebo“. S tým máme problém. Je jednoduchšie uniesť výber niekoľkých právd, ako sa pokúšať ich uniesť všetky.

Aké zdanlivo protichodné pravdy držal Ježiš pohromade a niesol ich v tvorivom napätí? Tu je desať z nich, vybraných preto, lebo zdravá spiritualita musí uniesť obe ich strany.

1) Silný zmysel pre individualitu, zameranie sa na osobnú integritu a súkromnú modlitbu, ale spojené s rovnako silným záväzkom voči komunite, rodine, občianskej a cirkevnej angažovanosti a sociálnej spravodlivosti.
2) Zdravá schopnosť piť život plnými dúškami a užívať si ho bez výčitiek, rovnako ako si človek osvojí zdravú schopnosť askézy a odriekania.
3) Sebavedomie a zdravá priebojnosť pri používaní konkrétnych darov, ktoré nám Boh dal, ale vždy držané v napätí so zdravou pokorou a obvyklým sebazaprením.
4) Videnie toho, čo je prorocké, porozumenie tomu, čo leží mimo centra, pre to, čo je marginalizované, podnetný hlas pre vylúčených, aj keď si človek uvedomuje dôležitosť inštitucionálneho, bráni sa proti anarchii a pomáha pestovať to, čo je posvätné v rodine, cirkvi a tradícii.
5) Neustála otvorenosť voči tomu, čo je nové, čo je neznáme, čo spôsobuje nepokoj, voči tomu, čo je liberálne, a to aj napriek tomu, že sa človek snaží stavať na tom, čo je konzervatívne, na čo je navyknutý, v tom, čo dáva rytmus a vytvára stabilitu.
6) Zmysel pre posvätnosť, pre Boha, pre večný horizont, ale vždy v spojení s neostýchavou láskou k tomuto svetu, jeho radostiam, jeho úspechom, prítomnému okamihu.
7) Vášeň pre sexualitu a obrana jej dobra a svetskosti, spojená s rovnakou obranou cudnosti a úcty.
8) Zmysel pre svetové spoločenstvo, pre posúvanie hraníc, v ktorých sme sa narodili, pre vždy viac inkluzívne prijatie cudzinca a neznámeho človeka, a to aj napriek tomu, že človek zostáva hlboko oddaný rodine, vlastným koreňom a pohostinnosti domova.
9) Nádej a idealizmus, ktorý vzdoruje faktom, ktorý sa spolieha na Božie prísľuby, a nie na večerné správy, ktorý nenechá pravdu o zmŕtvychvstaní umlčať nepredvídanými udalosťami dejín, ale stále je držaný pokope realizmom, ktorý je pragmatický, programový a odhodlaný urobiť svoj kus práce.
10) Zameranie sa na budúci život, na život po smrti, na fakt, že toto nie je náš konečný domov, aj keď sa zameriavame na realitu a dobro života tu na zemi.

Ježiš toto všetko spojil do jednej syntézy a zaplatil za to cenu – nepochopením. Sme ochotní zaplatiť túto cenu, aby sme sa jasnejšie prihlásili ku Kristovi?