Celibát a manželstvo sa navzájom potrebujú

Autor: Ron Rolheiser, 13. 10. 2025; z angl. preložil Ján Gál; https://ronrolheiser.com/celibacy-and-marriage-need-each-other/

„Prečo sa rané kresťanstvo zameralo na ideál panenstva, keď inteligentný alebo hoci len podozrievavý Riman videl, že jeho prevzatie by podkopalo samotnú štruktúru starovekej spoločnosti?“ To je reakcia historičky Kate Cooperovej, a hneď nastoľuje niekoľko otázok, ktoré stoja za preskúmanie. Podkopáva slobodný stav, celibát (sľúbený alebo iný), niečo v štruktúre spoločnosti? Je to akési rozhodnutie proti manželstvu? Ide to proti niečomu v samotnej prírode, kde existuje vrodený imperatív „plodiť a množiť sa“?

Na druhú otázku sa odpovedá ľahšie. Ľudská rasa už presiahla osem miliárd. Je oveľa menej potrebné zabezpečiť, aby na svete bolo dostatok ľudí na zabezpečenie nášho biologického prežitia. V minulosti, ba dokonca aj v biblických časoch, existoval silný, akoby posvätný imperatív, aby sa ľudia ženili a vydávali a mali deti. Zostať slobodným sa považovalo za negatívum, za abnormalitu. Príroda sa tu nectí ani nenapĺňa. Prečo si tento človek neplní svoju povinnosť mať deti? To je jeden z dôvodov, prečo Ježišova voľba celibátu vyčnieva v jeho dobe ako niečo abnormálne.

Následne, hovorí však slobodný život (celibát) niečo proti manželstvu? Podkopáva (už len z definície) štruktúru spoločnosti? Nevyhlasuje Boh pri stvorení ľudskej rasy, že „nie je dobré, aby bol človek sám“? Táto otázka si zaslúži viac než len unáhlenú odpoveď. Boh to naozaj povedal a myslel to vážne. Sme určení žiť v rodine, v komunite a nie sami. Teda slobodný život má svoje nebezpečenstvá. Trapistického mnícha Thomasa Mertona (1915-1968) sa raz istý novinár opýtal, aké je to žiť v celibáte. Jeho odpoveď: „Je to peklo. Žijete v samote, ktorú sám Boh odsúdil.“ Ale potom rýchlo dodal, že táto samota môže byť veľmi plodná.

Otázkou však zostáva, či je slobodný život (celibát) nejakým spôsobom vyhlásením proti manželstvu? No, môže byť. Voľba nevstúpiť do manželstva môže byť vyjadrením, že manželstvo nie je najlepší spôsob života, že je to klietka (väzenie), ktorá nezdravo obmedzuje ľudskú slobodu a ľudskú zrelosť. Slobodný život je v takomto prípade (ktorý je potom často ďaleko od celibátu) vyhlásením proti manželstvu.

Zdravé manželstvo a zdravý slobodný život sa v skutočnosti navzájom podporujú. Existuje princíp, ktorý hovorí: „Ak si tu verný, prinášaš nám zdravie a oporu. Ak si tu neverný, prinášaš nám nepokoj a chaos.“ Vernosť, či v manželstve alebo v celibáte, je maratón s pokušeniami každého druhu. Vyžaduje si to schopnosť občas „potiť krv“, aby ste zostali verní tomu, čo ste sľúbili a tomu najlepšiemu, čo je vo vás. Potrebuje však podporu a svedectvo iných. Ani v jednom z povolaní nie ste určení ísť sami, byť osamelým, stoickým a asketickým hrdinom. Namiesto toho máte byť držaní nad hladinou a povzbudzovaní podporou a verným svedectvom iných.

Keď teda celibátnik vidí prežívanú vernosť v manželstve, je pre neho ľahšie zostať verný v celibáte. Naopak, keď celibátnik vidí neveru v manželstve, cíti sa v celibáte izolovanejší a osamelejší a chýba mu určitá milosť (ktorá prichádza prostredníctvom svedectva), aby sa „potil krvou“, pokiaľ ide o vernosť v celibáte.

Rovnaká dynamika platí aj pre ženatého a vydatú osobu. Ak vidí celibátnika verne a plodne žiť v slobodnom živote, toto svedectvo im dodáva nadhľad a silu zostať vernými svojmu záväzku. Naopak, ak ženatý a vydatá osoba vidí celibátnika žijúceho neverne, bude im chýbať zvláštna milosť, ktorá pramení zo svedectva vernosti a ktorá im môže pomôcť „potiť krv“, ktorá je niekedy potrebná na to, aby zostali verní záväzku.

Hoci to môže znieť zvláštne, manželstvo a celibát sa navzájom potrebujú. Potrebujeme svedectvo jedných druhým. Potrebujeme vidieť vzájomnú vernosť a živiť sa ňou.
A to platí nielen v tom, že vidíme jeden druhého verného. Je za tým hlbšia realita, mystická. Ako kresťania veríme, že všetci sme súčasťou jedného tela, tela Kristovho, a že naša jednota v ňom nie je len korporátna (jeden tím). Skôr sme organickou jednotou, všetci súčasťou jedného živého organizmu. A preto, čo robí jedna časť, ovplyvňuje všetky časti. Ak sme verní, sme zdravou súčasťou imunitného systému v Kristovom tele. Ak sme neverní, či už v manželstve alebo v celibáte, sme nezdravým vírusom, rakovinovou bunkou v tele.

Pre kresťanov neexistuje nič také ako súkromný akt. Sme buď zdravým enzýmom alebo nezdravým vírusom v jednotlivom tele, kde naša vernosť alebo nevera ovplyvňuje všetkých ostatných.

Takže, potrebujeme vzájomnú vernosť – v manželstve aj v celibáte.

Papež František je jedným z nás

Autor: Joachim Frank a Leonardo Boff; rozhovor 25. 12. 2016 pre noviny Kölner Stadt-Anzeiger (Papst Franziskus ist einer von uns, http://www.ksta.de/kultur/leonardo-boff-im-interview--papst-franziskus-ist-einer-von-uns--25372660). Do češtiny preložil Václav Vidím pre: http://a2larm.cz/2017/01/teolog-osvobozeni-papez-frantisek-je-jednim-z-nas/

Kardinál Joseph W. Tobin, USA

(Menovaný kardinálom 19. 11. 2016; homíliu predniesol z príležitosti uvedenia do úradu arcidiecézy Newark, New Jersey, dňa 6. 1. 2017; http://www.rcan.org/text-homily-during-mass-installation)

Naše kostoly a cirkev ako útočište

Autor: Ron Rolheiser, 12. XII. 2016, www.ronrolheiser.com; preklad z angl. Ján Gál.

Liečenie náboženstvom

Autor: Karol Moravčík
(Napísané pre noviny Pravda, uverejnené 23.12.2015.)

Ešte raz: Pripustenie ľudí k sviatostiam, ktorí sa po rozvode znovu zosobášili?

Autor: Walter Kasper
Text vyšiel in: Stimmen der Zeit, Heft 7, júl 2015, 435-445.
Preklad z nem.: Karol Moravčík

Rozhovor: P. Adolfo Nicolás SJ, generál Spoločnosti Ježišovej

Rozhovor viedol Lukas López SJ dňa 21. júna 2014 v provincialáte SJ v Madride. Do nemčiny preložil P. Peter Knauer. Z nemčiny do slovenčiny P. Timo Masár SJ, Zürich, 9. júla 2014.

Skutočnosť, že reforma prišla zhora, je v Cirkvi naozaj jedinečná

Biskup Helmut Krätzl je jeden z mála žijúcich priamych svedkov II. vatikánskeho koncilu. Je mu ľúto, ako málo z reforiem a vízií 60-tych rokov zostalo; s Helmutom Krätzlom sa rozprával Michael Meier pre „Tagesanzeiger“, uverejnené 8. 8. 2012 v rubrike: Kultur&Gesellschaft, s. 22; preložil Timo Masár SJ.