Analýza: Synoda nie je Tretí vatikánsky koncil. Je to Františkova implementácia Druhého vatikánskeho koncilu.

Pápež František sa nezúčastnil na Druhom vatikánskom koncile, ale od začiatku svojho pontifikátu sa odhodlane rozhodol pokračovať v jeho implementácii. Na rozdiel od svojich piatich bezprostredných predchodcov – Jána XXIII., Pavla VI., Jána Pavla I., Jána Pavla II. a Benedikta XVI. – sa pápež František na Druhom vatikánskom koncile (1962-65) nezúčastnil. Od začiatku svojho pontifikátu sa však odhodlane rozhodol pokračovať v jeho realizácii. Synoda je jedným z plodov tohto koncilu a touto dvoj-sesiovou synodou o synodalite sa pápež František snaží rozvinúť jej potenciál pre obnovu života cirkvi. Vskutku, prítomnosť nebiskupov, najmä žien a laikov v dnešnej procesii, ako riadnych členov synody, je už znakom pokroku, ktorý urobil.

František opakovane spája synodu s Druhým vatikánskym koncilom. Urobil tak aj dnes vo svojej inšpiratívnej a podnetnej homílii, keď citoval z príhovoru Jána XXIII. pri otvorení koncilu. Citoval svojho predchodcu vo svojej homílii, keď povedal 494 účastníkom synody (z ktorých 365 sú riadni členovia s právom hlasovať): „Tu (na synode) nepotrebujeme čisto prirodzenú víziu zloženú z ľudských stratégií, politických kalkulácií alebo ideologických bojov. Nie sme tu na to, aby sme uskutočnili parlamentnú schôdzu alebo plán reformy. Nie. Sme tu, aby sme kráčali spoločne s pohľadom Ježiša, ktorý žehná Otcovi a prijíma tých, ktorí sú unavení a utláčaní. Ježišov pohľad nás pozýva byť cirkvou, ktorá s radostným srdcom kontempluje Božie konanie a rozlišuje prítomnosť. A ktorá uprostred niekedy rozbúrených vĺn našej doby nestráca odvahu, nehľadá ideologické medzery, nezabarikáduje sa za predsudky, nepoddáva sa pohodlným riešeniam, nedovolí, aby svet diktoval svoju agendu. Toto,“ povedal František, „je duchovná múdrosť cirkvi, ktorú Ján XXIII. zhrnul s pokojom, keď koncilovým otcom povedal: Predovšetkým je potrebné, aby sa cirkev nikdy neodchýlila od posvätného dedičstva pravdy, ktoré prijala od cirkevných otcov. Zároveň však musí vždy hľadieť na prítomnosť, na nové podmienky a nové formy života zavedené do moderného sveta, ktoré otvorili nové cesty ku katolíckemu apoštolátu.“

Hoci František citoval Jána XXIII. iba raz vo svojej homílii na omši naplnenej radosťou pri príležitosti otvorenia synody, ktorú koncelebroval s 20 novými kardinálmi, predsa je v nej veľa toho, čo pripomína príhovor jeho predchodcu na otvorení Druhého vatikánskeho koncilu, v ktorom slávne povedal: „Cítime, že musíme nesúhlasiť s tými prorokmi temnoty, ktorí stále predpovedajú katastrofu, akoby bol koniec sveta na dosah.“

Aj František musí čeliť „prorokom temnoty“ v súvislosti so synodou, z ktorých niektorí ju považujú za „Pandorinu skrinku“, ktorá rozpúta všetky druhy katastrof v cirkvi. Ale tak ako Ján XXIII. aj on dôveruje Pánovi a pripomína im a členom synody: „Patríme mu a pamätajme, že existujeme len preto, aby sme ho priviedli na svet... Nechceme pozemskú slávu; nechceme sa stať príťažlivými v očiach sveta, ale priblížiť sa k nemu s útechou evanjelia, vydávať svedectvo o nekonečnej Božej láske, lepším spôsobom a pre všetkých.“

Pápež pripomenul účastníkom synody, ako aj jej kritikom, že prvoradou úlohou synody je „znovu zamerať náš pohľad na Boha, byť cirkvou, ktorá milosrdne hľadí na ľudstvo. Cirkvou, ktorá je zjednotená a bratská, ktorá počúva a vedie dialóg; cirkvou, ktorá žehná a povzbudzuje, ktorá pomáha tým, čo hľadajú Pána, ktorá láskyplne podnecuje ľahostajných, ktorá otvára cesty, aby pritiahla ľudí do krásy viery. Cirkvou, ktorá má Boha vo svojom strede, a preto nie je vnútorne rozdelená a nikdy nie je navonok tvrdá. Takáto, ako Ježiš chce, aby bola cirkev, jeho nevesta.“

Ježiš nás volá, aby sme boli cirkvou, „ktorá nekladie bremená a ktorá všetkým opakuje: Poďte, vy, ktorí ste unavení a utláčaní, poďte, vy, ktorí ste stratili cestu alebo sa cítite ďaleko, poďte, vy, ktorí ste zavreli dvere nádeji: Cirkev je tu pre vás! Dvere cirkvi sú otvorené pre každého, pre každého, pre každého!“ Zoči-voči ťažkostiam a výzvam, ktoré ležia pred nami, nám Ježišovo požehnanie a pohostinný pohľad bráni upadnúť do niektorých nebezpečných pokušení: byť strnulou cirkvou, ktorá sa vyzbrojuje proti svetu a hľadí späť; byť vlažnou cirkvou, ktorá sa odovzdáva móde sveta; byť unavenou cirkvou, uzavretou do seba.“

Prvý latinskoamerický pápež sa rozhodol otvoriť synodu 4. októbra, na sviatok sv. Františka z Assisi, svätca, ktorého meno prijal ako pápež, a na výročie dňa v roku 1962, keď sa Ján XXIII. išiel modliť k hrobu sv. Františka za úspech koncilu. Pápež František povzbudil účastníkov synody: „Kráčajme spoločne: pokorní, vrúcni a radostní. Kráčajme po stopách sv. Františka z Assisi, svätca chudoby a pokoja, Božieho blázna, ktorý nosil na svojom tele Ježišove stigmy a aby sa ním obliekol, zbavil sa všetkého.“ Pripomenul, že svätý Bonaventúra povedal, že zatiaľ, čo sa svätý František modlil, Ukrižovaný mu povedal: „Choď a oprav moju cirkev.“

Argentínsky pápež povedal: „Synoda nám slúži na to, aby nám to pripomenula: naša Matka cirkev vždy potrebuje očistu, vždy byť ,opravená', pretože sme ľud tvorený hriešnikmi, ktorým bolo odpustené a ktorí sa vždy potrebujú vrátiť k prameňu, ktorým je Ježiš a vrátiť sa späť na cesty Ducha, aby sme sa dostali ku každému s jeho evanjeliom.“

Pápež František zakončil svoju homíliu týmito ostrými slovami adresovanými účastníkom synody: „Ak má svätý Boží ľud so svojimi pastiermi z celého sveta očakávania, nádeje a dokonca aj nejaké obavy zo synody, ktorú začíname, naďalej pamätajme, že to nie je politické zhromaždenie, ale zvolanie v Duchu; nie polarizovaný parlament, ale miesto milosti a spoločenstva.“ Na záver im ešte raz pripomenul, ako to často robil počas svojho desaťročného pontifikátu: „Duch Svätý často rozbije naše očakávania, aby vytvoril niečo nové, čo prekoná naše predpovede a našu negativitu. Otvorme sa mu a vzývajme ho, protagonistu Ducha Svätého. A kráčajme s ním, v dôvere a radosti.“

Vo svojom príhovore koncilovým otcom 11. októbra 1962 Ján XXIII. povedal, že jeho rozhodnutie zvolať tento ekumenický koncil pochádza z inšpirácie Ducha Svätého. Vo svojej homílii pri dnešnej svätej omši a opäť vo svojom príhovore na synode v popoludňajších hodinách pápež František pripomenul účastníkom, že hlavným protagonistom tohto stretnutia je ten istý Duch Svätý. A ako povedal pri viacerých príležitostiach, túto synodu vníma ako implementáciu Druhého vatikánskeho koncilu, a nie ako Tretí vatikánsky koncil. Povedal to aj pre španielsku revue Vida Nueva: „Ešte nie sme zrelí na Tretí vatikánsky koncil.“

Rozhovor viedol Lukas López SJ dňa 21. júna 2014 v provincialáte SJ v Madride. Do nemčiny preložil P. Peter Knauer. Z nemčiny do slovenčiny P. Timo Masár SJ, Zürich, 9. júla 2014.

Biskup Helmut Krätzl je jeden z mála žijúcich priamych svedkov II. vatikánskeho koncilu. Je mu ľúto, ako málo z reforiem a vízií 60-tych rokov zostalo; s Helmutom Krätzlom sa rozprával Michael Meier pre „Tagesanzeiger“, uverejnené 8. 8. 2012 v rubrike: Kultur&Gesellschaft, s. 22; preložil Timo Masár SJ.