Dnes je 03.12.2023    meniny má: Oldrich Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Analýza: Synoda nie je Tretí vatikánsky koncil. Je to Františkova implementácia Druhého vatikánskeho koncilu.

Autor: Gerard O’ Connel, 4.10.2023; pre časopis amerických jezuitov Americamagazine; preložil z angl. Ján Gál; https://www.americamagazine.org/faith/2023/10/04/pope-francis-synod-vatican-ii-246206.
Keď som dnes ráno, 4. októbra, sledoval procesiu pri otvorení Synody o synodalite od bronzových dverí Apoštolského paláca a preplietal sa cez zástup 18 000 veriacich zhromaždených na Námestí svätého Petra k oltáru pred bazilikou, moja myseľ sa vrátila k obrazom podobného sprievodu pri otvorení Druhého vatikánskeho koncilu 11. októbra 1962. Tieto obrazy spájali tento zlomový moment v moderných cirkevných dejinách s dnešnou cirkevnou udalosťou. Najprv ma zarazili rozdiely v sprievodoch. V roku 1962 bol kríž nesený v prednej časti procesie, ako je tomu dnes, ale potom ho hneď nasledovali konciloví otcovia: biskupi nosiaci mitry alebo koruny v prípade prelátov východného obradu. Dnes však „nebiskupskí“ členovia synody – kňazi, rehoľné sestry, laici a laičky – išli v sprievode hneď po kríži, nasledovali kardináli – vrátane 20 nových, ktorých František ustanovil 30. septembra – a biskupi. V roku 1962 prišiel pápež Ján XXIII. na konci sprievodu, nesený na pleciach laikov v sedia-gestatoria (slávnostný trón). Dnes prišiel pápež František na invalidnom vozíku práve vtedy, keď kríž vedúci procesiu prišiel k oltáru. Potom sedel a sledoval, ako sa členovia synody zaraďujú na svoje miesta.

Pápež František sa nezúčastnil na Druhom vatikánskom koncile, ale od začiatku svojho pontifikátu sa odhodlane rozhodol pokračovať v jeho implementácii. Na rozdiel od svojich piatich bezprostredných predchodcov – Jána XXIII., Pavla VI., Jána Pavla I., Jána Pavla II. a Benedikta XVI. – sa pápež František na Druhom vatikánskom koncile (1962-65) nezúčastnil. Od začiatku svojho pontifikátu sa však odhodlane rozhodol pokračovať v jeho realizácii. Synoda je jedným z plodov tohto koncilu a touto dvoj-sesiovou synodou o synodalite sa pápež František snaží rozvinúť jej potenciál pre obnovu života cirkvi. Vskutku, prítomnosť nebiskupov, najmä žien a laikov v dnešnej procesii, ako riadnych členov synody, je už znakom pokroku, ktorý urobil.

František opakovane spája synodu s Druhým vatikánskym koncilom. Urobil tak aj dnes vo svojej inšpiratívnej a podnetnej homílii, keď citoval z príhovoru Jána XXIII. pri otvorení koncilu. Citoval svojho predchodcu vo svojej homílii, keď povedal 494 účastníkom synody (z ktorých 365 sú riadni členovia s právom hlasovať): „Tu (na synode) nepotrebujeme čisto prirodzenú víziu zloženú z ľudských stratégií, politických kalkulácií alebo ideologických bojov. Nie sme tu na to, aby sme uskutočnili parlamentnú schôdzu alebo plán reformy. Nie. Sme tu, aby sme kráčali spoločne s pohľadom Ježiša, ktorý žehná Otcovi a prijíma tých, ktorí sú unavení a utláčaní. Ježišov pohľad nás pozýva byť cirkvou, ktorá s radostným srdcom kontempluje Božie konanie a rozlišuje prítomnosť. A ktorá uprostred niekedy rozbúrených vĺn našej doby nestráca odvahu, nehľadá ideologické medzery, nezabarikáduje sa za predsudky, nepoddáva sa pohodlným riešeniam, nedovolí, aby svet diktoval svoju agendu. Toto,“ povedal František, „je duchovná múdrosť cirkvi, ktorú Ján XXIII. zhrnul s pokojom, keď koncilovým otcom povedal: Predovšetkým je potrebné, aby sa cirkev nikdy neodchýlila od posvätného dedičstva pravdy, ktoré prijala od cirkevných otcov. Zároveň však musí vždy hľadieť na prítomnosť, na nové podmienky a nové formy života zavedené do moderného sveta, ktoré otvorili nové cesty ku katolíckemu apoštolátu.“

Hoci František citoval Jána XXIII. iba raz vo svojej homílii na omši naplnenej radosťou pri príležitosti otvorenia synody, ktorú koncelebroval s 20 novými kardinálmi, predsa je v nej veľa toho, čo pripomína príhovor jeho predchodcu na otvorení Druhého vatikánskeho koncilu, v ktorom slávne povedal: „Cítime, že musíme nesúhlasiť s tými prorokmi temnoty, ktorí stále predpovedajú katastrofu, akoby bol koniec sveta na dosah.“

Aj František musí čeliť „prorokom temnoty“ v súvislosti so synodou, z ktorých niektorí ju považujú za „Pandorinu skrinku“, ktorá rozpúta všetky druhy katastrof v cirkvi. Ale tak ako Ján XXIII. aj on dôveruje Pánovi a pripomína im a členom synody: „Patríme mu a pamätajme, že existujeme len preto, aby sme ho priviedli na svet... Nechceme pozemskú slávu; nechceme sa stať príťažlivými v očiach sveta, ale priblížiť sa k nemu s útechou evanjelia, vydávať svedectvo o nekonečnej Božej láske, lepším spôsobom a pre všetkých.“

Pápež pripomenul účastníkom synody, ako aj jej kritikom, že prvoradou úlohou synody je „znovu zamerať náš pohľad na Boha, byť cirkvou, ktorá milosrdne hľadí na ľudstvo. Cirkvou, ktorá je zjednotená a bratská, ktorá počúva a vedie dialóg; cirkvou, ktorá žehná a povzbudzuje, ktorá pomáha tým, čo hľadajú Pána, ktorá láskyplne podnecuje ľahostajných, ktorá otvára cesty, aby pritiahla ľudí do krásy viery. Cirkvou, ktorá má Boha vo svojom strede, a preto nie je vnútorne rozdelená a nikdy nie je navonok tvrdá. Takáto, ako Ježiš chce, aby bola cirkev, jeho nevesta.“

Ježiš nás volá, aby sme boli cirkvou, „ktorá nekladie bremená a ktorá všetkým opakuje: Poďte, vy, ktorí ste unavení a utláčaní, poďte, vy, ktorí ste stratili cestu alebo sa cítite ďaleko, poďte, vy, ktorí ste zavreli dvere nádeji: Cirkev je tu pre vás! Dvere cirkvi sú otvorené pre každého, pre každého, pre každého!“ Zoči-voči ťažkostiam a výzvam, ktoré ležia pred nami, nám Ježišovo požehnanie a pohostinný pohľad bráni upadnúť do niektorých nebezpečných pokušení: byť strnulou cirkvou, ktorá sa vyzbrojuje proti svetu a hľadí späť; byť vlažnou cirkvou, ktorá sa odovzdáva móde sveta; byť unavenou cirkvou, uzavretou do seba.“

Prvý latinskoamerický pápež sa rozhodol otvoriť synodu 4. októbra, na sviatok sv. Františka z Assisi, svätca, ktorého meno prijal ako pápež, a na výročie dňa v roku 1962, keď sa Ján XXIII. išiel modliť k hrobu sv. Františka za úspech koncilu. Pápež František povzbudil účastníkov synody: „Kráčajme spoločne: pokorní, vrúcni a radostní. Kráčajme po stopách sv. Františka z Assisi, svätca chudoby a pokoja, Božieho blázna, ktorý nosil na svojom tele Ježišove stigmy a aby sa ním obliekol, zbavil sa všetkého.“ Pripomenul, že svätý Bonaventúra povedal, že zatiaľ, čo sa svätý František modlil, Ukrižovaný mu povedal: „Choď a oprav moju cirkev.“

Argentínsky pápež povedal: „Synoda nám slúži na to, aby nám to pripomenula: naša Matka cirkev vždy potrebuje očistu, vždy byť ,opravená', pretože sme ľud tvorený hriešnikmi, ktorým bolo odpustené a ktorí sa vždy potrebujú vrátiť k prameňu, ktorým je Ježiš a vrátiť sa späť na cesty Ducha, aby sme sa dostali ku každému s jeho evanjeliom.“

Pápež František zakončil svoju homíliu týmito ostrými slovami adresovanými účastníkom synody: „Ak má svätý Boží ľud so svojimi pastiermi z celého sveta očakávania, nádeje a dokonca aj nejaké obavy zo synody, ktorú začíname, naďalej pamätajme, že to nie je politické zhromaždenie, ale zvolanie v Duchu; nie polarizovaný parlament, ale miesto milosti a spoločenstva.“ Na záver im ešte raz pripomenul, ako to často robil počas svojho desaťročného pontifikátu: „Duch Svätý často rozbije naše očakávania, aby vytvoril niečo nové, čo prekoná naše predpovede a našu negativitu. Otvorme sa mu a vzývajme ho, protagonistu Ducha Svätého. A kráčajme s ním, v dôvere a radosti.“

Vo svojom príhovore koncilovým otcom 11. októbra 1962 Ján XXIII. povedal, že jeho rozhodnutie zvolať tento ekumenický koncil pochádza z inšpirácie Ducha Svätého. Vo svojej homílii pri dnešnej svätej omši a opäť vo svojom príhovore na synode v popoludňajších hodinách pápež František pripomenul účastníkom, že hlavným protagonistom tohto stretnutia je ten istý Duch Svätý. A ako povedal pri viacerých príležitostiach, túto synodu vníma ako implementáciu Druhého vatikánskeho koncilu, a nie ako Tretí vatikánsky koncil. Povedal to aj pre španielsku revue Vida Nueva: „Ešte nie sme zrelí na Tretí vatikánsky koncil.“

 

Vydať sa tichu napospas

Autor: Brat David Steindl-Rast OSB; 3.4.2020; preklad z nemčiny KM.
Originálny text tu:

Láska v čase Covid-19

Autor: Ron Rolheiser, Love in the time of Covid 19, 23.3.2020; preklad z angl.: Ján Gál; https://ronrolheiser.com/en/#.Xn25unIo82w

Biblicky uniesť škandál (skrátené)

Autor: Ron Rolheiser /www.ronrolheiser.com/ Preklad: Elena Bakošová.

Vzkriesenie ako spirituálna prax

Autori: Frederic a Mary Ann Brussat; preklad: Elena Bakošová.

Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?

Autor: Ermes Ronchi

Nar. 1947, taliansky kňaz z rehole Služobníkov Márie. Teológiu študoval v Ríme, religionistiku a antropológiu v Paríži. V roku 2016 viedol duchovné cvičenia pre pápeža Františka a pracovníkov rímskej kúrie. Náš text (skrátený) pochádza z knihy Klíčové otázky evangelia, ktorá obsahuje meditácie z jeho duchovných cvičení. (Nakladateľstvo Paulínky, Praha 2017, 125-139.)

Papež František je jedným z nás

Autor: Joachim Frank a Leonardo Boff; rozhovor 25. 12. 2016 pre noviny Kölner Stadt-Anzeiger (Papst Franziskus ist einer von uns, http://www.ksta.de/kultur/leonardo-boff-im-interview--papst-franziskus-ist-einer-von-uns--25372660). Do češtiny preložil Václav Vidím pre: http://a2larm.cz/2017/01/teolog-osvobozeni-papez-frantisek-je-jednim-z-nas/

Kardinál Joseph W. Tobin, USA

(Menovaný kardinálom 19. 11. 2016; homíliu predniesol z príležitosti uvedenia do úradu arcidiecézy Newark, New Jersey, dňa 6. 1. 2017; http://www.rcan.org/text-homily-during-mass-installation)

Naše kostoly a cirkev ako útočište

Autor: Ron Rolheiser, 12. XII. 2016, www.ronrolheiser.com; preklad z angl. Ján Gál.

Liečenie náboženstvom

Autor: Karol Moravčík
(Napísané pre noviny Pravda, uverejnené 23.12.2015.)

Ešte raz: Pripustenie ľudí k sviatostiam, ktorí sa po rozvode znovu zosobášili?

Autor: Walter Kasper
Text vyšiel in: Stimmen der Zeit, Heft 7, júl 2015, 435-445.
Preklad z nem.: Karol Moravčík
1 | 2 | 3 | 4 | 5
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7