O sviniaroch / Hoffmannove poviedky v opere SND

Na predpremiérovom matiné k opere Jaquesa Offenbacha Hoffmannove poviedky v Modrom salóne novej budovy Slovenského národného divadla minulú nedeľu dopoludnia ako vždy vynikajúci Martin Bendík, ktorý moderoval s tvorcami a interpretmi rozprávanie o jedinej opere majstra operiet, hovoril aj o tom, ako nám v novej inscenácii chcú predstaviť všetkých tých sviniarov, ktorí dnes strpčujú náš život.

Nielenže som sa cítil byť oslovený až na dne pravej srdcovej komory, ale pýtal som sa v duchu, ako to chcú urobiť. Podarí sa im ten katarzný účinok zbavujúci človeka všetkého zlého, čo prefíkaná líška odporúčala malému princovi, to očistenie, keď si človek uvedomí,  že v živote sa ešte nikomu nepodarilo zmeniť druhého človeka, len seba? (Antoine de Saint-Exupéry)

Keď hovorím o Judášovi, ktorý zradil svojho Pána, nemôžem povedať, že sa mojim poslucháčom podarilo v sebe nájsť uľútosteného zradcu lásky. Identifikujú sa s Pánom Ježišom. Poukazujú a nadávajú na druhých. Už J. M. Hurban povedal: Aj keby si prešiel celý svet a navštívil všetky krajiny sveta, nikde na svete nenájdeš ľudí, ktorí by sa s takou veľkou láskou nenávideli, ako my Slováci.

Offenbachovi, ktorý hovorí celkom vážne o sebe, je opera spoveďou básnika, ide mu o to, aby sa človek učil premáhať seba samého a usporiadal si svoj život bez rozhodovania pod vplyvom nezriadenej náklonnosti. Muž, ktorého slávny Gioachino Rossini volal Mozart zo Champs Elysées, inšpiroval aj Johanna Straussa, zakladateľa operety, a počas svojho života skomponoval 99 operiet a len jednu jedinú operu v pravom slova zmysle – dielo o básnikovi E. T. A. Hoffmannovi, ktoré je, ako povedal Bendík, pre diváka zmesou mystéria, psychoanalýzy, aj kriminálneho trileru.

Offenbach návštevníka operného domu stavia pred zrkadlo, ako to poznali už autori gréckych tragédií. Aristoteles v Arte poetica (O básnickom umení) rozoberá starú grécku tragédiu o očistení. Majstri v tom boli po ňom mnohí, aj Shakespeare, Mozart (nielen v Don Giovanni) i Verdi vo Falstaffovi. Pred desiatkami rokov, po premiére Dürrenmattovej tragickej komédie Fyzici (teraz v programe činohry SND), som sa tiež pýtal, kde je ten blázon, sviniar, ten Judáš vo mne. Možno sa na to po premiére Hoffmannových poviedok naozaj úprimne niekto spýta, a možno sa v ňom, a potom aj v nás, v našej spoločnosti niečo zmení. O to ide.

Jaques Offenbach chce naladiť naše duše, pripraviť ich, aby sa zbavili všetkých nezriadených náklonností, a hľadali, čo je dobré pre mňa a čo je dobré pre nás. Aby sme si nebrali len to svoje a nezabúdali na druhých, čo im chýba. Aby sme nesnívali o tom, čo nie je, ale prijali, čo je. Realita je krutejšia, prebudenie trpké. O tom je spoveď zradcu lásky, fantazírujúceho básnika. Na jednej strane charizmatický, šarmantný, tajomný sympaťák s lišiackym úsmevom, na druhej zvrátené a narušené monštrum.

Nové uvedenie opery Jaquesa Offenbacha Hoffmannove poviedky na scéne SND pripravil režisér Pavol Smolík, hudobného naštudovania sa chopil dirigent Tomáš Brauner. Autorka kostýmov Ľudmila Várossová (ktorá na tejto opere v SND ešte pred zamatovou revolúciou spolupracovala s Jozefom Bednárikom) na matiné povedala, že kostýmy sú veľkým prekvapením. Režisér terajšej inscenácie Pavol Smolík vtedy Bednárikovi asistoval. Všetko, čo som počul na matiné, aj úžasný hlasový potenciál, ma naplnilo veľkou nádejou. Popri hlbokom umeleckom zážitku by mohol fungovať aj Exupéry. U mňa.

Dôvetok: Kto som?

Často mi hovoria, že vystupujem zo svojej cely pokojný, veselý a pevný ako statkár zo svojho kaštieľa. Kto som? Často mi hovoria, že so svojimi strážcami sa rozprávam slobodne, priateľsky a rozhodne, akoby som mal sám rozkazovať.

Kto som? Tiež mi hovoria, že znášam dni nešťastia vyrovnaný, s úsmevom a pýchou, ako niekto, kto zvykol zvíťaziť. Som naozaj to, čo iní o mne hovoria? Alebo som len to, čo sám o sebe viem?

Nepokojný, roztúžený, chorý ako vtáčik v klietke, bojujúci o životodarný dych, ako by mi niekto škrtil hrdlo, hladujúci po farbách, kvetinách, po hlasoch vtákov, smädný po dobrom slove, po ľudskej blízkosti, trasúci sa hnevom nad zvoľou a malicherným ponižovaním, bezmocne túžiaci po radosti v nekonečnej diaľke, unavený a prázdny v modlitbe, myslení a tvorbe, vyčerpaný a pripravený so všetkým skončiť?

Kto som? Ten alebo onen? Som vari dnes tento a zajtra iný? Alebo som oboje naraz? Pred ľuďmi pokrytec a pred sebou opovrhnutia hodný a nedotklivý slaboch? Alebo sa podobá to, čo vo mne ešte je, porazenej armáde, ktorej šíky sa rozpadli tesne pred vybojovaným víťazstvom? Kto som? V samote kladené otázky sa mi posmievajú.

Nech som ktokoľvek, ty ma poznáš, som tvoj, o Bože (Dietrich Bohnhoeffer, 1906-1945, evanjelicky teológ a kňaz, popravený nacistami niekoľko dní pred skončením II. svetovej vojny v Berlíne).

Všetci poznáte ten text, ktorý nám v prvom týždni Duchovných cvičení sv. Ignáca Loyolského pomáha hľadať sviniarov v nás samých. Nevieš, čo sa stane, keď sa na cestu vydáš, v rukách s ničím okrem seba. Zlato lásky, kadidlo nádeje a myrhu bolesti máš so sebou. A nájdeš.

Milí moji felloweri, choďte na predstavenie. Prvá premiéra bude piatok 14. júna,  druhá v sobotu 15. júna. Veľmi sa teším. Uvidíme sa.

 

Autor: Kristína a Peter Križanovci

Autor: Pavol Tomašovič

Autor: Pavol Tomašovič

(Vianočná úvaha pre priateľov.) 

Autor: Kristína a Peter Križanoví

(Tradičný vianočný pozdrav všetkým priateľom.)

Autor: Ján Figeľ, člen Európskej komisie, zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež
(Prednesené v rámci XXIII. medzinárodného kongresu o rodine – „Rodina a médiá“; 05.-07.09. 2008 v Ružomberku.)