H - 29.3.2026

Úvod do liturgie

Dnes začíname sláviť Svätý týždeň. V tomto týždni slávime najväčšie udalosti Ježišovho života, pričom premýšľame, čo jeho smrť a vzkriesenia znamenajú pre nás. Na dnešnú nedeľu, ktorú nazývame Kvetná, požehnáme najprv ratolesti, ktoré nám pripomínajú privítanie Pána Ježiša v Jeruzaleme. Pri sv. omši si vypočujeme pašie, text o umučení Ježiša Krista podľa Matúša. Dnešné čítanie zo Starého zákona prináša reč proroka o spravodlivom človekovi, ktorý počúva Boha a necháva sa ním viesť, a práve preto narazí na zlobu hriešnikov. Druhé čítanie je oslavný text, ktorý vznikol medzi prvými kresťanmi. Spravodlivého človeka slúžiaceho Bohu videli v Ježišovi, ktorého Boh povýšil, lebo slúžil Bohu a záchrane ľudí aj za cenu smrti na kríži.

Homília

Už niekoľko rokov sa organizuje aj na Slovensku zvláštne nábožensko-turistické podujatie: extrémna krížová cesta. Môžeme sa o tom dočítať v aktuálnom vydaní Katolíckych novín (KN, 13/29.3.2026). Tohto roku sa podujatie konalo v 38 mestách, krížová cesta má 40 km a všetko sa deje počas noci. Podujatia sa zúčastňujú stovky ľudí. V článku o tomto podujatí sa vyznáva jeden z účastníkov: „Je to modlitba, pri ktorej prechádzame myšlienkami našou životnou situáciou. Spolu s Ježišom premýšľame, ako by on konal v našej situácii. A to je pre nás uzdravujúce.“

S rovnakou témou sa zaoberáme dnes pri liturgii na Kvetnú nedeľu. Práve sme si vypočuli v skrátenej podobe tzv. pašie (od lat. slova passion čiže utrpenie). Spomínalo sa Ježišovo vypočúvanie pred Pilátom, ako ľudia v Jeruzaleme žiadali pre Ježiša smrť a milosť pre zločinca Barabáša, potom sa spomenulo, ako vojaci nasadili Ježišovi tŕňovú korunu na hlavu. Nasledovala Ježišova cesta s krížom a jeho ukrižovanie. Na záver bola spomenutá podivná zmienka o otvorených hroboch a tiež od vojaka nečakané vyznanie na Ježišovu adresu: Naozaj to bol Boží Syn! Celý text pašiového rozprávania spomína aj poslednú večeru, zajatie v Getsemanskej záhrade, vypočúvanie pred židovskou veľradou, Petrovo zapretie Ježiša a Judášovu zradu. Obsahovo sú pašie značne dlhšie ako krížová cesta. Na rozdiel od pobožnosti krížovej cesty však trvajú kratšie, iba pár minút, a s extrémnou krížovou cestou trvajúcou celú noc sa to nedá vôbec porovnať.

Účastník tej nočnej krížovej cesty povedal, že premýšľal o svojom živote a o tom, ako by konal Ježiš na jeho mieste. Keď takto premýšľa, keď sa s Ježišom porovnáva, pomáha to, je to uzdravujúce. Áno, možno len odporúčať takýto spôsob modlitby, a to aj bez tej sprievodnej turistickej námahy. Ale zmysel zaoberania sa Ježišovým utrpením smeruje k niečomu podstatnejšiemu – k samotnému zmyslu života, utrpenia a smrti. Alebo inak povedané, k odpovedi na otázku: Čo je prehra a čo víťazstvo v našom živote?

Vyhral v tom Ježišovom príbehu azda Pilát alebo Barabáš, pravdepodobne násilník, terorista, ktorý od Piláta dostal milosť? Na prvý pohľad sa to môže tak zdať. Napriek všetkému očakávaniu sa však otvárajú hroby pri Ježišovej smrti. Naopak, ľudia ako Pilát a Barabáš posielajú do hrobu. Život prináša Ježiš – nie nejakým morálnym poučením, ale silou svojej oddanosti Bohu a uzdravujúcim konaním v jeho mene. Nešlo len o tichú vnútornú oddanosť. Ak by Ježiš žil len svoju súkromnú nábožnosť, nikdy by nezomrel na kríži. Ježiš však žil pre inú moc a iné kráľovstvo, ako sú mocnosti nášho sveta. V spojenectve s Otcom na nebesiach vytváral vzťahy, spoločenstvo ľudí, ktorí sa neboja tých, čo sú pri moci, a ktorí zároveň veria v moc solidárnej, obetujúcej sa lásky.

Ježiš nezomrel náhodou, že „mal smolu“. Nezomrel ani ako fanatik, ktorý ide „hlavou proti múru“. Zomrel tak, ako to neskôr vyslovil apoštol Pavol, že v úsilí o spásu sveta daroval sa až po smrť, až po smrť na kríži. Kto sa tak daruje a tak zomiera, otvára hroby a cesty k životu. Že to platí, že je to skutočnosť, potvrdzujú tí, ktorí s Ježišom absolvujú jeho krížovú cestu (niekedy možno aj extrémnu), a najmä tí, čo sa ním nechajú premeniť do jeho podoby darujúcej a zachraňujúcej lásky.