H - 26.4.2026

Úvod do liturgie

Dnes slávime 4. veľkonočnú nedeľu. Čítanie z Jánovho evanjelia, aby vyjadrilo Ježišovo poslanie, dnes spomína dva obrazy. Ježiš je predstavený ako dobrý pastier a ako brána k ovciam. Tým sa chce povedať, že len Ježiš ponúka prístup k plnohodnotnému životu. Dnešné prvé čítanie spomína reč apoštola Petra po zostúpení Ducha Svätého. Keď sa ho ľudia pýtali, čo majú robiť, odporučil im prijať krst v mene Ježiša Krista, čiže prijať jeho zmýšľanie a konanie. Slová apoštola Petra z druhého čítania vznikli v období, keď boli kresťania prenasledovaní. Peter im pomáha pochopiť zmysel nespravodlivého utrpenia. Utrpenie, ktoré nie je náhodné a nie je ani zaslúženým trestom, je daňou za lásku a uzdravuje.

List bratislavského arcibiskupa:

V dnešnom čítaní z evanjelia sú dve obrazné vyjadrenia. V dobe Pána Ježiša bol ovčinec ohradený múrom, na ktorom boli zväzky tŕnia, aby bránili ovciam v úteku a zlodejom vo vstupe. Taký ovčinec zvyčajne využívalo viacero pastierov, ktorí tam na noc dali svoje ovce; jeden z nich bdel, kým ostatní spali. K ovciam sa mohol priblížiť len ten, koho pustil strážnik pri bráne. Ráno, keď pastieri  prišli po svoje ovce, tie hneď spoznali ich kroky a hlas, a nasledovali ich, lebo mali skúsenosť, že pastier sa o ne stará a chráni ich. Charakteristickou črtou dobrého pastiera je starostlivosť: on pozná svoje ovce po mene a volá ich jednu po druhej. Všimnime si dôraz na hlas pastiera, ktorý poznajú a počúvajú. Po zmŕtvychvstaní bol Pán Ježiš tiež rozpoznaný práve podľa svojho hlasu. Počúvať hlas Dobrého pastiera a nasledovať ho pre nás znamená, že sa nechávame viesť jeho slovami, skutkami a skutočnosťou Ježišovho vzkriesenia. Toto je v našich životoch prítomné pôsobením Božieho Ducha a službou tých, ktorých Ježiš Kristus pozval, aby mali účasť na jeho pastierskej službe.

Potrebujeme nové kňazské a pastierske povolania. Modlime sa o to a prosme. Našou modlitbou a prosbou o nové kňazské povolania si sami pripomíname, že ich potrebujeme. Zároveň vás dnes, bratia a sestry, prosím o podporu pre nové kňazské povolania aj v materiálnej oblasti. Kňazský seminár a naša teologická fakulta majú sídlo v Bratislave na Kapitulskej ulici. Bolo nevyhnutné, aby sme urobili rekonštrukciu týchto budov, aby sa štúdium teológie a príprava v seminári mohli uskutočňovať v primeraných podmienkach. Rekonštrukcia budov úspešne prebieha. Finančne je náročná. Na budúci rok sa plánuje kolaudácia. Študenti teológie z diecézy Žilinskej, Banskobystrickej, Nitrianskej, Trnavskej a Bratislavskej mali by sa pripravovať na kňazstvo a študovať na teologickej fakulte v Bratislave od septembra roku 2027.

Prosím, podporujme nové kňazské povolania našou modlitbou a podľa možností aj cez zbierku na seminár. Všetkým ďakujem za pomoc, prajem Božiu ochranu a posielam požehnanie.

Homília

Nakoľko sa nás týka pastierska téma? Samozrejme, teraz nemyslím na skutočných pastierov oviec či iných zvierat. Aj takí pastieri by sa zišli, ľudia, čo rozumejú zvieratám i svojej robote. Vieme, že na Slovensku za ostatné desaťročia veľmi upadla výroba potravín a viaceré mestské deti si myslia, že jedlo sa rodí v supermarkete. Keď Ježiš rozprával o ovečkách a pastieroch, jeho poslucháči si vedeli dobre predstaviť, o čom hovorí. Pastierstvo bolo súčasťou ich každodenného života. A dobre rozumeli aj prirovnaniu, keď Ježiš povedal, že je bránou k ovciam. V tom prirovnaní už nešlo o skutočné ovce, ale o Ježišovo poslanie byť vodcom, sprievodcom, pastierom ľudí na ceste k plnohodnotnému životu.

Keby sme robili anketu medzi nami, kto je nám oporou, autoritou v našom živote, asi by sme sa dozvedeli, že pre niekoho sú to jeho rodičia, pre iného manžel(ka), partner, priateľ, v istej oblasti aj učitelia, tréneri, pre veriacich ľudí iste aj kňazi. Pre niekoho možno aj politici. Všetci títo ľudia môžu byť pre nás oporou či autoritou, každý viac či menej, prechodne alebo nastálo. Ježišova autorita je iná, nejde o človeka, ktorý s nami býva, s ktorým sme pravidelne v škole či práci, ktorého vidíme v televízii a môžeme mu zavolať na mobil. Ježiš je duchovná alebo náboženská autorita. Je to ideál, inšpirácia, a ak sme vo svojej viere naozaj doma, vieme, že Ježiš je aj niekto, kto s nami komunikuje, kto nás oslovuje.

V biskupskom liste bola zmienka: „Počúvať hlas dobrého pastiera a nasledovať ho znamená, že sa necháme viesť jeho slovami, skutkami a skutočnosťou Ježišovho vzkriesenia. Prítomné je to v našom živote pôsobením Božieho Ducha a službou tých, ktorých Ježiš pozval, aby mali účasť na jeho pastierskej službe.“ Inak povedané, máme ako kresťania skúsenosť, že sa nestretávame predovšetkým s nejakými veľkými myšlienkami, ktoré by nás nadchli, alebo s morálnymi pravidlami, ktorým by sme sa podriadili, ale s niekým, kto sa nám osobne prihovára cez rôzne udalosti, rôznych ľudí a naše vlastné vedomie. Apoštol Pavol pred svojím obrátením prenasledoval kresťanov (vtedy to boli všetko Židia), bojoval proti ich učeniu. Bolo to preňho veľké prekvapenie, keď sa mu zjavil Ježiš a predstavil sa: „Ja som Ježiš, ktorého prenasleduješ“ (Sk 9,5). Teda nie učenie, ani pravidlo, ale Ježiš osobne.

Podľa čoho poznáme, že sa nám prihovoril Ježiš a nejde o nejaké blúznenie či namýšľanie si? Poznáme to podľa toho, že to pozitívne (niekedy priam radikálne) zmení celý náš život. V cirkvi to nazývame aj povolanie. Sme volaní, oslovení, ideme za hlasom, ktorému dôverujeme – ako tie ovečky z podobenstva. Kým skutočné ovečky ostávajú pri všetkej opatere ovečkami, my sme volaní, aby sme sa stali pastiermi. Každý z nás. Lebo základné kňazské povolanie máme všetci kresťania. Cirkev to nazýva krstné kňazstvo. Potom je osobitné kňazstvo, ktoré nazývame kňazstvo služobné. Aký je v tom rozdiel? V jednej katechéze počas prípravy na sv. birmovania sme to predstavili mladým ľuďom cez obrázok kolesa z bicykla. Stred  kolesa – to bol Ježiš. My ostatní sme boli na ráfiku, obvode kolesa. Všetci rovnako blízko či ďaleko od stredu. Na obvode boli určité body, ktoré ten ráfik spevňovali a prepájali ostatných. To boli značky pre to osobitné kňazstvo v jeho úlohe posilňovať kruh, aby sa nezlomil či nepretrhol. K Ježišovi však máme všetci rovnako blízko. Všetci sme ním pozvaní za pastierky, pastierov, za sestry a bratov, za misionárky a misionárov pre svet. Keď si to naozaj osvojíme a precítime, prídu lepšie časy – pre nás, pre cirkev i pre svet.