H - 6.4.2026

Na veľkonočný pondelok čítame z knihy Skutky apoštolov časť príhovoru apoštola Petra k ľuďom v Jeruzaleme. Pre nás môže byť náročne sledovať Petrovu argumentáciu o vzkriesenom Ježišovi, keďže Petrova reč bola postavená na citátoch zo Starého zákona, zvlášť z prorokov a žalmov, ktoré pre nás nie sú také známe, ako boli pre kresťanov zo židovskej náboženskej tradície. Odvolávať sa na Starý zákon a vysvetľovať ho cez skúsenosť s Ježišom bol obvyklý spôsob zvestovania viery v Ježiša v židovskom prostredí.

Peter najprv pripomenul, čo bolo o Ježišovi známe, že konal mocné činy, divy a znamenia. Peter Ježišovo konanie odôvodnil tým, že tie činy vykonal sám Boh skrze Ježiša. Potom priamo povedal: „A tohto Božieho Ježiša ste vy zmárnili.“ Peter zjavne počítal s tým, že hovorí k ľuďom, ktorí pred Pilátom žiadali Ježišovu smrť. Potom aj za ostatných Peter vyznal: „Boh tohto Ježiša vzkriesil a svedkami toho sme my všetci“ (Sk 2,32).

Skutky apoštolov umiestňujú túto Petrovu reč v Jeruzaleme na deň Turíc, spájajú ju s udalosťou zoslania Ducha Svätého. Keď čítame ďalej v tejto kapitole Skutkov apoštolov, dozvieme sa, že viacerí ľudia sa dali osloviť, nechali sa pokrstiť v mene Ježiša Krista a pridali sa k apoštolom. Tiež sa môžeme dočítať, že títo ľudia, čo sa prihlásili do spoločenstva okolo Ježišových apoštolov, sa spolu stretávali na modlitby, porady a lámanie chleba. Za týmto označením treba rozumieť spoločné jedlo v mene Ježiša. Zároveň sa delili aj o svoj majetok s chudobnými. Všimnime si – Peter a ostatní apoštoli nehovorili, že Ježiš sa zjavuje ako nejaký duch a že kto bude trpezlivý, tiež ho uvidí. Peter povedal, že Boh Ježiša vzkriesil a on a ďalší to môžu dosvedčiť. Môžu to dosvedčiť na sebe a skúsi to každý, kto sa dá pokrstiť v mene Ježiša, teda kto v neho uverí ako v Božieho Krista a začne aj konať, žiť v jeho mene.

Úlohou či poslaním nás ako Ježišových učeníkov v súčasnosti je pokračovať v tomto svedectve. Rozprávať sa o tom, ako Ježiš v Duchu Sv. pôsobí v nás, a pomáhať si v konaní Ježišových mocných činov, ktoré sa dejú cez dnešnú cirkev, cez dnešné kresťanské rodiny a spoločenstvá, cez nás. Nebuďme pesimistami, že sa to nedeje alebo že sa to deje málo. Na krížovej ceste na našej kalvárii sme sa modlili meditácie o kresťanoch z celého sveta, ktorí sa hlásili k Ježišovi aj uprostred veľkých prekážok, aj pod hrozbou smrti. Sú to príbehy z našej doby.

Veľké povzbudenie dostávame aj od vysokých predstaviteľov našej cirkvi. Pred týždňom izraelskí policajti nedovolili katolíckemu arcibiskupovi Jeruzalema, kardinálovi Pizzaballovi, modliť sa v Chráme Božieho hrobu. Za tisíc rokov sa to stalo po prvý raz, že kresťanom v Jeruzaleme sa zabránilo modliť počas veľkonočných sviatkov na ich posvätných miestach. Kardinál Pizzaballa sa v roku 2023 po únose stoviek Židov teroristami z Hamasu ponúkol na výmenu do zajatia za unesené deti. Izraelský prezident sa vraj kardinálovi pred pár dňami ospravedlnil a úrady povolili kresťanom mať bohoslužby v hlavných kostoloch v Jeruzaleme, ale za veľmi obmedzených podmienok.

Pred rokom na Veľkú noc, deň pred svojou smrťou, pápež František hovoril o konfliktoch vo svete a mnohorakom násilí a vyzval, aby sme znova uverili, že mier je možný, a dúfali a dôverovali druhým, aj tým, čo sú nám vzdialení. Včera pápež Lev hovoril podobne: „Zrieknime sa všetkej túžby po sporoch, nadvláde a moci. Nemôžeme sa zmieriť so zlom. A citoval sv. Augustína: Ak máš strach zo smrti, miluj vzkriesenie!“

Povzbudzujme sa navzájom. Sme svedkami vzkrieseného Pána.