Dnes je 11.12.2019    meniny má: Hilda Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Vážne rozhodnutie kňazov v Rakúsku - dva mesiace po

01.9.2011 12:09:09
Prehľad vývoja situácie po výzve 300 rakúskych kňazov
Autor: Peter Žaloudek, Wien
Po prečítaní si niekoľkých článkov v určitých slovenských či českých médiach – buď extrémne kritických a netolerantných voči požiadavkám reformného hnutia katolíckych kňazov v Rakúsku, alebo príliš povrchných z nedostatku objektívnych informácií, som sa rozhodol napísať tento text. Žijem v Rakúsku už celé desaťročia, vyštudoval som teológiu a pohybujem sa i medzi reformnými hnutiami, ale i uprostred oficiálnej katolíckej cirkvi. Verím, že tieto riadky poodkryjú i také detaily, o ktorých sa na Slovensku i v Čechách doposiaľ nepísalo.

Chronológia faktov, tak ako sa udiali po zverejnení rakúskych kňazov „Pfarrer Initiative“ (PI) - Iniciatíva farárov - výzvou k neposlušnosti voči vatikánskej hierarchii (o týchto udalosti je možné dočítať sa viac v mojom predchádzajúcom článku) bola táto: Skoro okamžite nasledovala reakcia Hlavy rakúskej cirkvi, kardinála Christopha Schönborna. Musela nasledovať, lebo výzva k neposlušnosti voči pápežovi zo strany oficiálne pôsobiacich kňazov zaváňa rozkolom v cirkvi. Kardinál pozval Helmuta Schüllera k rozhovoru. Rozhovor sa uskutočnil 10. augusta. S Helmutom Schüllerom prišli do arcibiskupského paláca traja kňazi, kardinál ich očakával tiež s tromi svojimi najbližšími spolupracovníkmi. Debata trvala 90 minút, novinári a žiadni iní zástupcovia médii neboli prizvaní ani informovaní o obsahu jednania. O výsledku stretnutia, zrejme podľa dohody, informoval na webových stránkach PI hneď 10. augusta Helmut Schüller, kardinál na oplátku poskytol rozhovor denníku STANDARD, ktorý vyšiel 12. augusta. Z jednej i druhej správy sú evidentné tieto 3. body:


1. Kardinál má pochopenie pre požiadavky PI, ale nemôže tolerovať slovnú formuláciu: „Výzva k neposlušnosti“.

2. Kardinál vypracuje so svojimi poradcami dotazník, ktorý bude doručený všetkým kňazom z PI. Otázky budú formulované tak precízne, aby bolo z odpovedí jasné, či sú kňazi ochotní vykonávať kňazskú službu v súlade s učením hierarchickej cirkvi a či rešpektujú pápeža ako hlavu cirkvi. Ak niektorí kňazi nedokážu na otázky odpovedať tak, „ako sa od nich očakáva“, budú vyzvaní, napriek veľkému nedostatku kňazov, ku konsekvencii – zrieknutiu sa kňazskej služby.

3. Obe strany sa dohodli pokračovať v rozhovore na jeseň tohto roku.

Zatiaľ čo Helmut Schüller jednanie s kardinálom na stránkach PI nekomentuje, len vecne informuje o tom ako prebehlo, kardinál využil rozhovor pre noviny STANDARD k prezentovaniu svojej interpretácie. Použil pritom rôzne prirovnania. Jedno z prirovnaní bolo o futbale a pravidlách hry, o tom, že je nemysliteľné, aby akýkoľvek hráč vystúpil proti trénerovi či manažérovi klubu. Helmut Schüller nereagoval ani na prirovnania, ani na kardinálovu interpretáciu. Ostro však zareagoval proti tvrdeniu kardinála, že „v liste, ktorý mu kardinál Schönborn podsunul popod dvere 21. februára 1999 (ktorým ho zbavil funkcie generálneho vikára) nebola zmienka o tom, že ho zbavuje úradu, ale že ho pozýva na rozhovor o funkcii jeho úradu.“ Reakcia H. Schüllera: „Dodnes mám ručne písaný list kardinála, v ktorom ma jasne informuje o tom, že mám pred Veľkou nocou odovzdať svoj úrad môjmu nástupcovi (žiaden však v tom čase nominovaný nebol, pozn. Helmuta Schüllera) a ďakuje mi za moju službu.“

Zatiaľ čo kardinál pocítil v následujúcich dňoch určité schválenie svojho postupu za svoj zdržanlivý až odmietavý postoj voči požiadavkám reformných hnutí zo strany pápeža, ktorý síce doteraz ani len slovom nezareagoval na požiadavky PI, no využil svoj pobyt v Madride minulý týždeň pri stretnutí s mládežou na to, aby počas špeciálneho stretnutia s kňazmi a seminaristami si zvolil za hlavnú tému svojho príhovoru celibát, ako keby práve tento fenomén bol najväčším problémom cirkvi i vierohodnosti kňazského poslania, zareagovali niektorí novinári na prirovnania kardinála o futbalistoch a trénerovi v uverejnenom interview.

Z rôznych reakcií vyberám však reakciu jedného kňaza. P.Dr. Udo Fischer, benediktín, vydavateľ a šéfredaktor rakúskeho kresťanského týždenníka JA v 34. čísle tohto roku napísal: „Po rozhovore so zástupcami PI prirovnal kardinál Schönborn božskú inštitúciu cirkvi v Standarde znovu, už po koľkýkrát, ku svetským organizáciám a pritom necitoval ani len jednu jedinú myšlienku z Biblie a nepoužil ani jediné slovo o Ježišovi Kristovi. Povedal: „Predstavte si len, čo by sa stalo, ak by niekto vo futbalovom mužstve vyzval k neposlušnosti voči trénerovi či manažérovi klubu. Alebo ak by niekto vyzval ku zmene pravidiel.“ Pre Helmuta Schüllera a iných kňazov z PI by tak teda povstala veľmi vážna, zásadná otázka. Museli by sa sami seba spýtať, či sú ochotní akceptovať regulu - spoločné pravidla hry. Žiadne slovo o tom, kto je v našom klube manažérom. Žiadne slovo o tom, že „naše regule“ boli v priebehu stáročí nespočetnekrát pozmenené. Ešte v 6. storočí sa ženili nielen kňazi, ale i biskupi a pápeži. Pápež Gregor Veľký (zomrel v roku 604) bol pravnukom pápeža Felixa III. Z uhla pohľadu Nazareta stojí cirkev pred mnohými rozhodnutiami. Tieto rozhodnutia sa týkajú však nielen obyčajných ľudí, ale i hierarchov dnešných veľkomiest. Mnohé z toho, čo hlásal ten muž z toho malého palestínskeho mestečka sa dnes aplikuje v cirkvi úplne ináč. Ak by ma mal po vyplnení dotazníka kardinál naozaj zbavil suspenziou kňazskej služby, darujem mu všetky peniaze mojej poslednej výplaty na cestu do Palestíny, aby si tam v tichosti a uzobranosti našiel čas na štúdium Biblie a cirkevných dejín. Kiež mi v tom Boh pomáha.“ (P.Dr. Udo Fischer, Ja, 21.augusta 2011, titulná strana)

Po týchto kritikách na kardinálove interview sa prihlásil o slovo jeho nový hovorca Dr. Michael Prüller a kardinálov pohľad na PI relativizoval týmito slovami: „Kardinál nemá žiaden problém s požiadavkami PI. Jediné, čo je otázkou konfliktu sú slová „výzva k neposlušnosti“. (Ja, č. 35, 28. augusta 2011, titulná strana.)

Helmut Schüller a iní kňazi z PI však na týchto slovách trvajú. Nie preto, že chcú vyvolať schizmu v cirkvi, ale preto, že chcú poukázať na určité formy „neposlušnosti voči hierarchii“ ktorá sa v cirkvách už celé roky praktikuje napr. tým, že sa z pastoračných dôvodov a v súlade s teológiu a praktikami Prvotnej cirkvi vo farnostiach rozdáva sv. Prijímanie rozvedeným, tam, kde chýbajú kňazi, kážu laici a Bohoslužby slova vedú takisto laici. Okrem toho nebola táto formulácia zvolená ani ľahkovážne a rýchlo, ani neuvážene. PI a mnohé iné reformné hnutia nielen v Rakúsku, ale i v mnohých iných krajinách sveta už roky žiadajú prostredníctvom svojich biskupov Vatikán o diskusiu a ochotu začať riešiť problémy, tak ako k tomu prorocky vyzval II. Vatikánsky koncil. O koncile však dnes už nikto z hierarchov nehovorí. Na požiadavky reformných hnutí biskupi i pápež nereagujú, mlčia a ignorujú ich. V roku 1995 podpísalo v Rakúsku viac ako pol milióna katolíkov veľkú petíciu o započatí diskusií ohľadom štrukturálnych zmien v cirkvi. Na tak veľký počet ľudí zareagoval i vtedajší pápež a všetci rakúski biskupi. Reformným hnutiam prisľúbili diálog. Ani jedna jediná požiadavka vtedajšieho referenda však splnená nebola. Ich hlas po výzve k neposlušnosti vnímajú ako poslednú kvapku, ktorá preteká z preplneného pohára...

Veľmi trefne to vystihol 17. a 19. augusta v rozhovoroch pre rakúske rádio Ö1 bývalý dekan viedenskej teologickej fakulty, autor mnohých kníh a v Rakúsku uznávaný teológ Dr. Paul Zulehner: „Nastala extrémna situácia, ktorú treba začať riešiť, lebo v prípade suspenzie riskuje Schönborn, že znovu začnú vystupovať tisíce ľudí z cirkvi. Sledujúc, ako sa v dejinách ľudstva i v cirkvi vyvíjali organizácie, je evidentné, že organizácia, ktorá sa tvrdo bráni reformám, zatvrdne a skostnatie. Už nie je ďalej funkčná. Toto sa cirkvi nesmie prihodiť. Okrem toho sa takáto blokáda zo strany cirkvi dopúšťa priestupku voči princípu „Ecclesia semper reformanda“ - princípu neustálej reformy cirkvi... Suspendovanie kňazov existujúci problém ešte viacej skomplikuje, pretože ten pastoračný problém nedostatku kňazov tu už dávno je. Sú to nevyriešené problémy, ktoré ohrozujú pastoračnú jednotu cirkvi, nie neposlušní kňazi.“ (Celý rozhovor s Paulom Zulehnerom je zachytený i v týždeníku JA v čísle 35, 28.augusta 2011 na str.1 a 3.)

Stručný komentár

Na počiatku cirkevných dejín stála Biblia a skúsenosť prvých kresťanov. Akákoľvek reforma, ku ktorej v priebehu stáročí došlo, bola vždy natoľko úspešná, nakoľko bola zakotvená práve v Biblii a v skúsenostiach prvých kresťanov. To, že PI a iné reformné hnutia žiadajú vo svojej podstate vlastne návrat k Prameňom, by v konečnom dôsledku mohlo a malo pomôcť cirkvi samej, aby to nebolo už len megalomanské spoločenstvo más, ale živá komunita, schopná vnášať kdekoľvek na svete radostnú, optimistickú a duchaplnú víziu Evanjelia ako prejav a výsledok hlbokého života viery a osobného vzťahu k Bohu.

Názor prof. Häringa

Na moju otázku, čo si myslí Prof. Hermann Häring, nemecký emeritný profesor teológie, (nedávno mal na pôde Teologického fóra nádhernú prednášku o súčasnej kristológii) o PI v Rakúsku, mi napísal tento email:

Táto výzva je naprosto správna. Od určitého času si všímam, čo sa deje v Nemecku: nielenže narastá netrpezlivosť, ale čoraz viacej ľudí sa obracia k cirkvi chrbtom. V roku 2010 vystúpilo v Nemecku z katolíckej cirkvi viac ako 180 000 ľudí, čo je o 50 % viacej, ako to bolo v roku 2009. Čoraz menej cirkevných komunít dokáže držať tempo so striktnými príkazmi, ktoré stanovila hierarchická cirkev kvôli sexuálnemu zneužívaniu, kvôli zamlčovaniu faktov a kvôli totálnemu krachu klasickej pastorácie. Rakúska iniciatíva oficiálne zverejňuje to, čo je na mnohých miestach už konkrétna prax. Neposlušnosť, ktorá je už dávno praktizovaná, má svoje závažné dôvody.

Ide o prežitie cirkevných spoločenstiev a o pôvodné kresťanské posolstvo. Často si myslím, že naše cirkevné vedenie sa zaoberá všetkým možným, len nie Bibliou. Preto očakávam, že nadchádzajúca návšteva pápeža v Nemecku koncom septembra vyvolá veľkú vlnu odporu. To, čo sa udialo v Madride, považujem za škandál. Pápež je šťastný kvôli 1,5, miliónu fanúšikov, necháva sa vidieť dojatý až k slzám a pritom surovo ignoruje demonštráciu frustrujúcich mladých ľudí proti štýlu vedenia cirkvi.”

(Prof. Häring, osobná korešpodencia, 30.8.2011)

Diskusia v relácii ZIB II (Zeit im Bild)

Známy televízny moderator v Armin Wolf v relácii vysielanej 29. 8 2011 predstavil najprv niektoré štatistiky, potom rozhovory s dvomi prominentnými osobnosťami reformného hnutia – Adolfom Hollom a Hansom Petrom Hurkom. Zverejnenie štatistiky verejného prieskumu v Rakúsku: 77 % Rakúšanov stojí na strane PI a prajú si cirkevné reformy. 87 % dotazovaných si myslí, že povinný celibát je základnou príčinou problémov a zlyhávania kňazov. Podľa odhadov pastorálneho teológa Paula Zulehnera musí vedenie cirkvi počítať s tým, že nielen 300 kňazov, čo je približne 10% všetkých rakúskych kňazov, ale až 80% sa pridá na stranu PI. Adolf Holl, v Rakúsku známy teológ a spisovateľ, ktorý bol suspendovaný v roku 1976, si myslí, že nastala doba, kedy sa cirkev bez reformy už nepohne ďalej. Hans Peter Hurka, predstaviteľ hnutia Wir sind Kirche, označil iniciatívu PI za revolučnú, lebo sa nejedná už len o akciu zdola – zbožných veriacich, ale o akciu kňazov, činných v oficiálnej kňazskej službe. Zástupca predsedu rakúskej biskupskej konferencie biskup Egon Kapellari z Grazu sa označil za človeka “stredu”. Chápe požiadavky PI, chce ale zároveň zostať i na pôde reality “Weltkirche” – celosvetovej cirkvi: “Rakúska cirkev si predsa nemôže dovoliť ísť vlastnou cestou, ale musí sa podriadiť celosvetovej cirkvi.” Na poznámku redaktora, že reformné hnutia sú čoraz silnejšie už na všetkých kontinentoch sveta biskup neodpovedal. Na inú, viackrát opakovanú otázku redaktora, čo spraví hierarchia v prípade, ak Helmut Schüller bude i naďalej trvať na požiadavkách PI, či ho kardinál suspenduje, nechcel Egon Kapellari odpovedať. Odpovedal diplomaticky, že verí novým mladým kňazom, ktorí budú vykonávať kňazskú službu v súlade s vedením cirkvi.

Je Helmut Schüller dobrým katolíkom?” – znela posledná otázka redaktora? – “Nie je mojou vecou to posudzovať” – znela posledná odpoveď biskupa.

Načo nám bola revolúcia?

Autor: Matej Vagač; 12.11.2019, beseda TF FK.

Načo nám bola revolúcia?

Autor: Dionýz Hochel, študentský aktivista v roku 1989; 12.11.2019, beseda TF FK.

O opojení

Autor: Pavol Tomašovič; text bol uverejnený v LT č. 37-38/2019, 30.10.2019.

Načo nám bola revolúcia?

Autor: Karol Moravčík; beseda TF FK 12.11.2019.

Sami proti sebe

Autor: Pavol Tomašovič
(Text vyšiel v časopise Literárny týždenník č. 33-34/2019 pod názvom: „Esej o strachu ľudí zo sociálnej izolovanosti: Sami proti sebe.“)

Rozhovor s generálom jezuitov

Tages-Anzeiger, 25.9.2019. Rozhovor viedol Michael Meier. Preklad: Timotej Masár SJ.

Čiernobiele videnie sveta

Autor: Pavol Tomašovič; uverejnené v: Lit. týždenník, č. 15-16/2019.

Starosť o spoločenstvo

Autor: Pavol Tomašovič; uverejnené v: Lit. týždenník, 7-8/2019, 27. 2. 2019, roč. XXXII.

Čierno-biela spoločnosť

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF FK, 12. 3. 2019.

Kto a aký (prezident)?

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF FK, 12.2.2019.
1 | 2 | 3 | 4 | 5
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7