Dnes je 23.07.2019    meniny má: Oľga Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Vážne rozhodnutie kňazov v Rakúsku

Autor: Peter Žaloudek, Wien, 29. 6. 2011

Dňa 28. 6. 2011 o 22.00 bola zverejnená správa, že 300 katolíckych kňazov z organizácie „Pfarrer Initiative“ (Iniciatíva farárov), ktorú vedie Mgr. Helmut Schüller, vyzvala všetkých rakúskych veriacich, ako aj ostatných kňazov a biskupov, aby prešli od slov k činom a prijali vlastnú zodpovednosť za situáciu cirkvi.

Kto je kňaz Mgr. Helmut Schüller? Narodil sa roku 1952, absolvoval klasickú teologicko-kňazskú formáciu a po štúdiách vo Viedni a Freiburgu in Breisgau bol roku 1977 vysvätený na kňaza. Najskôr pracoval ako kaplán a duchovný pre mládež; veľa voľného času venoval aj práci pre Katolícku charitu, ktorá má v Rakúsku silné postavenie. V rokoch 1988 – 1993 bol jej riaditeľom. Za svoj prínos bol vyhlásený za najväčšiu manažérsku osobnosť roka 1993. V roku 1995 ho kardinál Schönborn vymenoval za svojho generálneho vikára.

Helmut Schüller mal všetky predpoklady k tomu, aby pokračoval v kariérnom postupe a dosiahol aj na funkciu biskupa či kardinála. Je vzdelaný, na verejnosti vystupuje vždy v kňazskom odeve s kolárikom, často je v televízii a rozhlase, píše články do novín. Helmut Schüller však netaktizuje, nevyhýba sa problémom a dokáže ich pomenovať. Nástup Schüllera do funkcie vikára súvisel s aférou okolo kardinála Hermanna Groera, ktorého na jeseň roku 1995 nahradil biskup Christoph Schönborn. Ten si za generálneho vikára vybral práve Schüllera. Hermann Groer bol obvinený zo sexuálneho zneužívania chlapcov. Napriek presile faktov obvinenia odmietal alebo sa k nim nevyjadroval. Na jeho obhajobu začalo vystupovať niekoľko iných kňazov a biskupov, hlavne Kurt Krenn, Groerova pravá ruka. Helmut Schüller v snahe očistiť katolícky klérus a cirkev, ktorá zverejnením týchto správ dostala obrovskú ranu, žiadal Krenna i Groera, aby odstúpili. V tomto období bol asi najčastejším hosťom živých vysielaní televízie a rozhlasu.

Bol to závan čohosi veľmi osviežujúceho môcť ho vidieť a počuť. V tej smutnej situácii, do ktorej sa rakúska cirkev sama vmanipulovala, bol inšpirátorom, nádejou, človekom ukazujúcim smer. Poukazoval na hodnoty, ktoré sú večné a trvalé a pre ktoré napriek všetkým nedostatkom stojí za to naďalej zostať členom cirkvi. Žiaľ, falošnou taktikou vtedajšej rakúskej i rímskej kúrie sa začali problémy sexuálneho zneužívania ututlávať a dôsledkom týchto machinácii začali tisíce ľudí odchádzať z cirkvi. Celá spoločnosť vkladala veľkú nádej do Helmuta Schüllera, ktorý veci pomenovával pravým menom, žiadal verejné pokorné uznanie viny, ospravedlnenie vedenia cirkvi a nápravu za účelom získania strateného imidžu.

Trvalo však, žiaľ, ďalších skoro 15 rokov než v marci roku 2010 po prepuknutí ďalších afér sexuálneho zneužívania vystúpil pred kamery kardinál Schönborn, aby verejne povedal to, čo žiadal Helmut Schüller už roku 1995 a čo sa neuskutočnilo. Už vtedy to mohol byť nový začiatok. Lenže namiesto toho, aby to vtedy hierarchia spravila, zachovala sa neskôr práve v osobe kardinála Schönborna voči Helmutovi Schüllerovi dosť nepekne: Kardinál Schönborn  odňal Schüllerovi úrad generálného vikára spôsobom, aký nemá obdoby. Jednej noci roku 1999 mu podsunul pod dvere list, ktorým ho odvolal z funkcie a menoval za farára v jednej dedine pri Viedni. Ak by som mal povedať, v čom vidím veľkosť Helmuta  Schüllera, tak to bol práve tento moment, kedy ľudsky a kresťansky nezlyhal, pokorne odišiel a nastúpil do funkcie farára. Ale nebol by to býval  Schüller, keby so všetkým svojím talentom, vzdelaním a schopnosťou osloviť ľudí zostal v tichosti sedieť na svojej fare. Stal sa riadnym profesorom etiky na Ekonomickej vysokej škole vo Viedni, stal sa duchovným pre vysokoškolskú mládež a na dlhé roky i ombudsmanom pre vyšetrovanie sexuálnych zločinov.

Helmut Schüller je nielen dobrý kňaz, ale aj dobrý analytik a vidiac situáciu v rakúskej i celosvetovej cirkvi založil v roku 2006 spolu s inými kňazmi tzv. Iniciatívu farárov. Cieľom tejto iniciatívy je na jednej strane návrat k odvážnemu duchu II. vatikánskeho koncilu, ktorého dvaja ostatní pápeži pridusili, a tiež hľadanie východísk z dnešnej situácie v duchu evanjelia a skúseností prvých kresťanských storočí. Helmut  Schüller a mnoho rakúskych kňazov nie sú buričmi ani revolucionármi a nekritizujú len kvôli kritike samej. Poukazujú však na skostnatenosť cirkevných štruktúr, chcú zabrániť do nekonečna sa vlečúcemu plátaniu dier starými handrami a vrátiť sa k pokoncilovému duchu obnovy a hľadania nových ciest. Potenciál a možnosti mnohých obetavých kresťanov nie sú využité, na čo viackrát poukazovali. Keďže vedenie cirkvi stále tvrdohlavo mlčí, zvolili cestu výzvy, ktorú odvážne nazvali cestou neposlušnosti.

Po zverejnení výzvy nasledoval v televízii rozhovor s Helmutom Schüllerom, kde okrem iného povedal: „Všetko za zastavilo. Z Ríma neprichádza ani len najmenší náznak akejkoľvek, hoci aj malej reformy. Rímsky odpor k akejkoľvek dávno prepotrebnej reforme a nečinnosť biskupov nám nielenže dovoľujú, ale priamo nás nútia, aby sme nasledovali hlas svedomia a stali sa sami aktívnymi.“

Všetky rakúske noviny z 29. 6. 2011 informovali podrobne o tejto výzve. Pre noviny „Die Presse“ Helmut Schüller poskytol dlhý rozhovor, z ktorého vyberám tieto myšlienky: Situácia vo farnostiach je vybičovaná až na kraj únosnosti. Ak my kňazi nebudeme otvorene hovoriť, tak, kto to má za nás povedať? Teraz sa práve uskutočňuje to, pred čím už celé roky varujeme: Farnosti sa zlučujú do veľkých celkov kvôli nedostatku kňazov. Kňazi z hnutia „Iniciatíva farárov“ chcú poukázať na túto tristnú situáciu a začať robiť to, čo Rím zakazuje. Zaväzujú sa k tomu, že prestanú odopierať Eucharistiu úprimne zmýšľajúcim a po kresťanskom spôsobe života túžiacim veriacim, ktorí by podľa oficiálneho učenia mali byť z nej vylúčení. Tým sa myslia mnohí rozvedení a znovu sobášení, ktorí sú úprimne veriaci, ako aj členovia iných kresťanských cirkví, ktorí prichádzajú sláviť sv. omšu s katolíkmi, alebo aj tí, ktorí z vážnych dôvodov vystúpili z daňového zoznamu cirkvi, ale cítia sa byť veriacimi. Okrem toho kňazi z Iniciatívy dovolia kázať vo svojich farnostiach kompetentným a vzdelaným laikom (napr. učiteľom náboženstva).Tiež kňazi začnú chrániť sami seba a v nedele a sviatky budú slúžiť maximálne jednu omšu. Okrem toho chcú zamedzovať prílivu nových kňazov zo zahraničia (najmä z Poľska). V týchto prípadoch sa totiž zo slávenia Eucharistie často stáva divadelné predstavenie, keďže cudzí kňazi neovládajú dobre jazyk a nemajú ani potuchy o mentalite ľudí a kultúrno-náboženskom kontexte krajiny, v ktorej majú pôsobiť. Blokáda  sa má uskutočňovať pod mottom: Lepšie je zúčastniť sa svojpomocne zorganizovanej bohoslužby, než na „divadelnom“ predstavení za účasti cudzích kňazov. Vedomí si nedostatku kňazov a snažiac sa zároveň dodržať „nedeľnú povinnosť“ budú sa takto slávené bohoslužby pod vedením laikov označovať za „nekňazské eucharistické slávnosti“.

Pre lepšie pochopenie situácie v Rakúsku (podobná je i v ďalších krajinách západnej Európy) treba povedať, že v týchto krajinách nikdy v dejinách neštudovalo katolícku teológiu také množstvo ľudí ako dnes. Z absolventov štúdia sa však rozhoduje v priemere len necelé jedno percento pre kňazskú službu. Ostatní absolventi si priberú k študijnému odboru obyčajne iný predmet, napr. ekonómiu, medicínu, fyziku, žurnalistiku atď. Mnoho takto teologicky vzdelaných ľudí sa potom venuje inej odbornej činnosti a teológia im slúži ako podklad, ako hlbší a širší pohľad na život, ako to nedávno povedala v rozhovore pre tlač veľmi známa rakúska televízna hlásateľka Isabela Krasnitzer, ktorá vyštudovala popri teológii meteorológiu a dnes oznamuje predpoveď počasia.

V Rakúsku bol všeobecne odjakživa silný vzťah spoločnosti k náboženstvu a spoločnosť si nedokáže predstaviť bežný život bez pastorálnych teológov (nekňazov) či učiteľov náboženstva. Títo ľudia sa tešia priaznivému ohlasu vo verejnosti, pretože pracujú na plné úväzky v nemocniciach, väzniciach, sociálnych zariadeniach, na školách všetkého typu atď. Väčšina z nich je aktívna i v živote farnosti, vďaka týmto teologicky vzdelaným ľuďom sa organizujú rôzne charitatívne, kultúrne, vzdelávacie činnosti, ktoré by inak dávno zanikli, lebo vo farnostiach buď chýbajú kňazi alebo sa kňazi poľského pôvodu o takýto druh činností nezaujímajú a často ju, žiaľ, ignorujú a chovajú sa povýšenecky voči vzdelaným teológom a teologičkám (laikom). Tak ako je celkovo rakúska spoločnosť teologicky vzdelaná, úmerne rastie i snaha po reformách v cirkvi. Prvé veľké podujatie (Kirchenvolksbegehren) sa uskutočnilo roku 1995, keď viac ako pol milióna veriacich podpísalo petíciu za uskutočnenie reforiem. Toto podujatie sa stretlo s obrovskými sympatiami spoločnosti, po počiatočnom prísľube cirkevnej vrchnosti bolo však všetko zmietnuté zo stola a o požiadavkách, ktoré veriaci podpísali, odmietla cirkevná hierarchia rokovať. Tento nezáujem hierarchie vyústil neskôr do iných reformných hnutí, ako sú: Laická iniciatíva, My sme cirkev a Iniciatíva farárov. 

Ďalšie rozhodnutia, ku ktorým dospela „Iniciatíva farárov“ v snahe prejsť od požiadaviek voči vedeniu cirkvi k prijatiu vlastnej zodpovednosti, sú tieto: Kňazi sa budú zasadzovať za to, aby malo každé farské spoločenstvo svojho vedúceho, jedno, či pôjde o muža alebo ženu, či bude túto funkciu vykonávať na plný úväzok alebo vo voľnom čase. Počas každej bohoslužby bude prednesená aj prosba za reformu cirkvi. Verejne sa budú zasadzovať za to, aby  mohli byť do kňazského úradu uvedené ženy a ženatí muži.

Keďže „Iniciatíva farárov“ kontaktovala najprv rakúskych biskupov a pápeža, reagoval v televíznych správach ako aj v tlači predseda rakúskej biskupskej konferencie, biskup Egon Kapellari z Grazu. Po dohode s kardinálom Ch. Schönbornom bola uverejnená strohá reakcia: „Každý veriaci a kňaz má právo vysloviť svoj názor a znepokojenie nad vývojom v cirkvi. Je však rozdiel povedať svoj názor, a je iné, vyzvať veriacich k neposlušnosti voči pápežovi. Poslušnosť pápežovi bola vždy považovaná za identitu katolíckej cirkvi...“ Neskôr bolo oznámené, že výzvu H. Schüllera podporujú dve tretiny rakúskych farárov a farností a že kardinál Ch. Schönborn pozval Schüllera na osobný rozhovor.

Televízny redaktor Armin Wolf a ďalší komentátori zhrnuli svoje postrehy ku zverejnenej informácii takto:

1. Razantnosť, s akou 300 činných kňazov vyzvalo k neposlušnosti, je taká silná, že ju nebude možné ignorovať. Ak by také niečo vyslovil jeden či dvaja, boli by za svoje názory potrestaní. Prinajmenej by ich z dôvodu poslušnosti a pokory, preložili na nejakú inú faru alebo by ich biskupi pozbavili úradu a na výstrahu suspendovali. V prípade 300 kňazov to spraviť nemôžu, lebo je to obrovské číslo, ktoré navyše z mesiaca na mesiac rastie.

2. Vatikán bude, ako je to bežné, k tejto kauze zrejme mlčať.

3. Mlčať budú i rakúski biskupi. Ich mlčanie bude mať však iné pozadie než vo „vzdialenom“ Vatikáne: Musia si totiž sami uvedomiť, že cesta, ktorou sa uberá cirkev v Rakúsku, a nielen v tejto krajine, smeruje čoraz väčšmi do slepej uličky. Nielenže sa vzďaľuje od reality dnešného postmoderného sveta, ale odcudzuje sa i čoraz hlbšie uzneseniam II. vatikánskeho koncilu, a čo je najhoršie, odchyľuje sa čoraz viac od pôvodného zmyslu evanjelia ako od posolstva radostnej zvesti, ktorá dodáva nové vízie a hlavne odvahu žiť ako kresťan v konkrétnom priestore a čase.

Doplnok 9.7.2011 (K. Moravčík):

Kto zvláda nemecky text, môže sa o ďalšom vývoji viac dozvedieť prostredníctvom reakcie kardinála Ch. Schönborna: http://shurl.eu/WWC

Tiež reakcia vedúcej pastorálneho oddelenia na ABÚ vo Viedni, dr. Veroniky Prüller-Jagenteufel: http://shurl.eu/Qb2

A reakcia reformného hnutia „Wir sind Kirche“: http://shurl.eu/NW9

Čiernobiele videnie sveta

Autor: Pavol Tomašovič; uverejnené v: Lit. týždenník, č. 15-16/2019.

Starosť o spoločenstvo

Autor: Pavol Tomašovič; uverejnené v: Lit. týždenník, 7-8/2019, 27. 2. 2019, roč. XXXII.

Čierno-biela spoločnosť

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF FK, 12. 3. 2019.

Kto a aký (prezident)?

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF FK, 12.2.2019.

Médiá, realita a demokracia

Autor: Pavol Tomašovič. Text bol skrátene uverejnený v časopise Literárny týždeník č. 19-20/2018.

Kresťansko-sociálny manifest

Autor: Karol Moravčík
(Referát na podujatí Kreditu - kresťanskodemokratickej akadémie, Bratislava, 30.3.2016.)

MDŽ

Autor: Timotej Masár SJ; Slovo do ticha; Priateľkám 45. pozdrav z exilu k MDŽ; Zürich, 8. 3. 2014.

Ježíš nebyl Evropan

22.8.2012 11:08:12
Rozhovor redaktora Josefa Bruckmosera snáboženským sociologem José Casanova.
Překlad: Peter Žaloudek

Helmut Schüller k Veľkej Noci 2012

10.4.2012 11:04:15
Rozhovor pre rakúsky časopis Oesterreich
Preložil a spracoval: Peter Žaloudek

Reakcia Helmuta Schüllera na prejav Benedikta XVI.

Postrehy z diskusie v ORF 5. apríla 2012
Autor: Peter Žaloudek
1 | 2 | 3 | 4
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7