Dnes je 05.02.2023    meniny má: Agáta Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Nesamozrejmosť

Autor: Pavol Tomašovič, napísané pre NzR 10/22, Trnava, december 2022.
Cestou na železničnú stanicu, s telefónom pri uchu, som automaticky nasmeroval svoje kroky na prvé nástupište. Vlak do Bratislavy však nebol ani na peróne, ani nebol vypísaný na informačnom paneli. Rýchlo som ukončil rozhovor a pohľadom skontroloval nástupište. Bolo poloprázdne. Z vnútorného nepokoja ma vytrhol hlas z reproduktora ohlasujúci pripravenosť vlaku na odchod z iného nástupišťa. Podarilo sa mi rýchlo presunúť, no zostal mi len pohľad na vzďaľujúce sa koncové svetlá posledného vozňa. Samozrejmosť opierajúca sa o dlhoročný zvyk narazila na výnimku. Tá zmenila moje plány na daný deň.

Nesamozrejmosť však nemusí mať len negatívne súvislosti. Naopak, často rozširuje poznanie a mení náš ohraničený pohľad na život. Ten, podobne ako zdravie či šťastie, považujeme za čosi samozrejmé. Dokonca si myslíme, že máme naň právo. Zlomové okamihy nás však presviedčajú o opaku. Šťastie, ktoré sa bezprostredne týka nášho vnútra, prichádza neprogramovo. Nie je zviazané s našimi predstavami o ňom, ale s bytostným naplnením či existenčným dotykom. Pri ňom si uvedomujeme, že sme súčasťou života, no nie sme jeho vlastníkmi. Z tohto porozumenia pramení aj vedomie pokory a vďačnosti. Za jedinečnosť každého dňa, ktorý nám bol dopriaty.

V každodennej starosti o živobytie a zabezpečenie chodu domácnosti sa opierame o zdanlivé istoty, ktoré nám majú garantovať naplnenie života a vnútornú spokojnosť. Takzvaným istotám podriaďujeme prácu, myslenie i sviatočné dni. No práve tie vianočné chvíle sa spájajú s údivom a nesamozrejmosťou. So zrodom života, ktorý má potenciál meniť pohľad na svet a vnášať doň radosť. Napriek nezabezpečeniu predpokladaných podmienok. Energiu vďačnosti za odkrytie symbiózy, ktorej je každý z nás súčasťou, odovzdávame svojim deťom a našim najbližším.

Nostalgicky v nás zostáva stopa z prvého detského úžasu spojeného nielen s nečakaným obdarovaním, ale predovšetkým s vedomím lásky, porozumenia a akceptácie. Šťastie a radosť tak nie sú individuálnymi hodnotami. Presahujú jednotlivca i predpoklady vypočítateľnosti. Každoročné vstupovanie do vianočného obdobia nám pripomína túto zviazanosť so životom, ľuďmi i harmóniou. Vstúpiť do nej predpokladá prijať presahy vlastného poznania a predstáv. Záleží na nás, či z tohto prekročenia seba a dotykov lásky načerpáme energiu vďačnosti a naplníme ňou aj dni, ktoré sa nám javia ako samozrejmé. Pretože takými nie sú.

Konfrontácia európskeho kresťana s realitou Latinskej Ameriky.

25.9.2008 01:09:02
Autor: Jaromír Plch
(Prednesené v rámci cyklu „Besedy TF“ dňa 11. 12. 2007 v Bratislave.)
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7