Zamyslenie nad slovom - 4.3.2012

Túžba po poznaní je vložená do každého človeka. Prečo vlastne chceme poznať a poznávať vždy nové a nové veci? Myslím, že za každou túžbou po poznaní je ukrytá túžba po istote. Žiť v neistote vyžaduje veľa síl, pretože nesie so sebou veľké riziko omylu.

Dnes sme si prečítali správu evanjelia podľa Marka o premenení Pána Ježiša na vrchu Tábor. Čím už prvých kresťanov upútala táto udalosť? Je dôležité pri premýšľaní o tejto udalosti uvedomiť si, komu písal evanjelista Marek svoje svedectvo o Ježišovi. Písal ho v prvom rade kresťanom pochádzajúcim zo židovského národa. Kresťania so židovskou výchovou dobre vedeli, kto to bol Mojžiš a kto to bol Eliáš. Mojžiša si tradovali ako muža Božieho. Muža, s ktorým bol neodškriepiteľne Boh a cez ktorého židovský národ dostával Božie požehnanie. Eliáš bol zasa ten, ktorého si uctievali ako druhého záchrancu národa. Vtedy, keď sa začalo viesť národu dobre, keď už žil národ v zasľúbenej zemi, keď už žili z ovocia Božieho požehnania, vtedy, keď celý národ sa dal zviesť na ľahší spôsob života okolitých pohanských národov, vtedy, keď už Eliáš nevládal uniesť bolesť z tohto poblúdenia, postavil sa proti vôli všetkých s Božou pomocou za ich dobro. Pri tomto zápase sa národ presvedčil, že s Eliášom je naozaj sám Boh. Ten Boh, ktorý ich predkov Mojžišovou rukou vyviedol z Egypta. Vidieť Ježiša v spoločnosti Mojžiša a Eliáša bolo pre apoštolov a neskôr kresťanov zo židovstva potvrdením, že Ježiš je Mesiáš. Skôr, než prijali Ježiša za Mesiáša z vlastného porozumenia, prijímajú ho na základe svedectva tých najväčších autorít, na základe Mojžiša, Eliáša. Ale nebolo to konečné štádium ich poznania.

Čosi podobné sa deje aj v našom ľudskom živote. Aj my poznávame najskôr na základe autority rodičov, vychovávateľov. Ale potom príde čas, keď sa aj sami presvedčíme, aj sami skúsime, že rodičia mali pravdu. Potom už môžeme žiť z pravdy nie na základe autority, ale na základe vlastnej skúsenosti, ku ktorej nás svedectvo iných priviedlo. Čosi podobné zažívame pri dospievaní. Najskôr poslúchame rodičov pre ich prirodzenú autoritu a dosahujeme potrebné dobrá, ale nemôže to tak zostať navždy, lebo by sme do smrti zostali deťmi. Príde čas, keď začneme dospievať, a to si žiada konať z vlastnej vôle. Teda nie preto, že mi to niekto prikazuje, ale preto, že som pochopil dobro, o ktoré ide. To je aj dôvodom môjho rozhodovania, nie vôľa iných.

Skúsme teda aj my vďaka podnetu dnešného svedectva z evanjelia dať si do súvisu naše vlastné poznanie z autority a poznanie z vlastnej skúsenosti, lebo len poznanie ako vlastná skúsenosť je tou silou. ktorá nám dá vydržať aj vtedy, keď všetko ostatné ľudské zlyhá.

2. veľkonočná nedeľa (B)
Jn 20,19-31
Autor: S. Sabol

1. veľkonočná nedeľa (B)
Jn 20,1-9
Autor: S. Sabol

Kvetná nedeľa (B)
Mk 11,1-10
Autor: S. Sabol

5. pôstna nedeľa (B)
Jn 12,20-33
Autor: S. Sabol

4. pôstna nedeľa (B)
Jn 3,14-21
Autor: S. Sabol

3. pôstna nedeľa (B)
Jn 2,13-25
Autor: S. Sabol

2. pôstna nedeľa (B)
Mk 9,2-10
Autor: S. Sabol

1. pôstna nedeľa (B)
Mk 1,12-15
Autor: S. Sabol

7. nedeľa cez rok (B)
Mk 2,1-12
Autor: Stanislav Sabol

6. nedeľa cez rok (B)
Mk 1,40-45
Autor: Stanislav Sabol