Dnes je 19.08.2022    meniny má: Lýdia Prihlásiť
title teoforum
Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Apoštoli lásky

Autor: Timotej Masár SJ, Slovo do ticha. Napísané: 27.4.2016, Curich.
Celkom Ukrižovanému,
a preto celkom blížnemu,
ako zástupkyne Kristovej lásky.

„Pod týmto nápisom sú mená štyroch ingenbohlských sestier, ktoré obetovali svoje mladé životy v službe chorým na týfus. Potom nasledujú v dlhom rade mená ďalších sestier, ktoré odvtedy – po nezištnej službe chorým a pútnikom vo večnom meste – zomreli smrťou lásky ako zástupkyne Kristovej lásky.“

Takto začína životopis zakladateľa inštitútu Milosrdných sestier Svätého kríža SCSC, kapucína, pátra Teodózia Florentíniho. Z jeho životopisu je známe, že „apoštol lásky“ počas svojho života zodral niekoľko párov topánok. Bol aj na Slovensku.

Keď som ako emigrant z Československa 19. septembra 1968 s cieľom stať sa jezuitom, prišiel do Generálneho domu sestier vo švajčiarskom Ingenbohle, privítala ma generálna predstavená Matka Edelfrieda Haag a ešte v ten istý deň mi v malom kláštornom múzeu ukázala jeden pár z nich. Prešli roky mojej formácie. V nedeľu, 1. júna 1975, som v ich kláštornom kostole prijal sviatosť kňazstva. Primície som slávil v pondelok večer v krypte s niekoľkými sestrami inštitútu. Prítomná bola ako jediná zo Slovenska moja teta sr. Dobroslava Masárová SCSC, ktorá ma od narodenia modlitbou a usmerňovaním na životnej ceste viedla ku kňazstvu. Keď som sa vrátil do Innsbrucku, v jezuitskom kolégiu na dlhej, tmavej chodbe ma stretol spolubrat, môj profesor dogmatickej teológie, priateľ až do jeho smrti v roku 1984, páter Karl Rahner SJ. Za rukáv ma ťahal do kaplnky, kľakol si predo mnou a prosil ma, aby som mu dal novokňazské požehnanie, „za ktoré sa oplatí zodrať pár podrážok“. „Ja ho mám tu zdarma,“ dodal. Dal som mu požehnanie, pomohol vstať, pozrel na mňa a povedal: „Timotej, tvoja viera, ako viera tvojho ľudu, je naivná, ale pravdivá“. Ja jemu na to: „A ktorá viera nie je naivná?“ Chytil ma za pažu a išli sme do reštaurácie na Kaiserschmarren, trhanec sa to volá u nás – strašne ho miloval, len potreboval spoločnosť. Veľký teológ 20. storočia a úžasne veľký človek.

Keď sme v curišskej komunite 27. apríla 2016 v kaplnke nášho domu s univerzitnými študentmi slávili spomienku na Petra Kanizia, uvažoval som aj o tom, koľko párov topánok zodral na cestách môj spolubrat. Jedna z hlavných postáv katolíckej reformy v súvislosti s Tridentským koncilom, ktorý sa konal v rokoch 1545-1563 v talianskom  meste Trident, jezuita, páter Peter Kanizius SJ, sa narodil v roku 1521 v Nijmegen, vo východnom Holandsku. Zomrel v roku 1597 vo švajčiarskom Freiburgu (Fribourg). Blahorečený bol v r. 1854, svätorečený v r. 1925, keď bol vyhlásený aj za učiteľa cirkvi. V rámci katolíckej cirkvi sa jeho pamiatka slávi 21. decembra. My, jezuiti, jeho spomienku slávime 27. apríla.

Keď som v úvode ku svätej omši (Messbuch für die Eigenfeste der Gesellschaft Jesu, Deutsche Ausgabe, Frankfurt 1991) čítal miesta, kde všade bol a pôsobil, uvedomil som si, že na všetkých týchto miestach počas môjho doterajšieho života v Spoločnosti Ježišovej som bol aj ja. Kanizius bol do Spoločnosti Ježišovej prijatý sv. Ignácom Loyolským (1491-1556), zakladateľom rehole, ako jej ôsmy člen. Študoval a pôsobil v Kolíne nad Rýnom, Ingolstadte, Viedni, odkiaľ do Bratislavy poslal prvých jezuitov. Možno Bratislavu aj navštívil. Bol v Prahe, Augsburgu, Innsbrucku, Hall in Tirol, Mníchove a Ríme, kde zložil slávnostné sľuby. Zomrel vo švajčiarskom Freiburgu a pochovaný je v tamojšom kolégiu, ktoré založil. Bol som tam často. Moje prvé stretnutie s ním bolo na jeseň 1968, keď som ako utečenec z Československa požiadal vo Švajčiarsku o vstup do Spoločnosti Ježišovej. Už ako kandidát, so švajčiarskym jezuitom, ktorý mňa a ďalších troch skúšal zo spôsobilosti pre rehoľný život,  stál som pri jeho hrobe.

48 rokov som členom švajčiarskej provincie. Jezuitskú formáciu som absolvoval v nemecky hovoriacej oblasti: v Západnom Berlíne (vtedy obkolesenom múrom), Mníchove, Innsbrucku, a napokon v Ríme, kde som podobne ako Kanizius aj ja, tri dni po atentáte na Sv. Jána Pavla II., 16. mája 1981, na spomienku sv. Andreja Bobolu SJ v kaplnke generálnej kúrie – vtedy ako riaditeľ slovenského programu Vatikánskeho rozhlasu, kde som slúžil v rokoch 1975-1983 – zložil posledné slávnostné sľuby, aj sľub poslušnosti voči pápežovi, ktorý majú len jezuiti. Na Slovensku som kázal Duchovné cvičenia svätého Ignáca a pracoval v pastorácii až po roku 1989. Švajčiarska provincia v rámci zlučovania provincií, aj vzhľadom k stále menšiemu počtu jej členov, bude v budúcnosti spojená s ďalšími stredoeurópskymi provinciami do jednej. Božia prozreteľnosť ma ku koncu môjho života vedie z Curichu do Bratislavy, keďže som sa k 1. septembru 2016 rozhodol, že zo švajčiarskej provincie sa dám prepísať do slovenskej. V nej, dúfam, budem žiť a pôsobiť, kým sa naplnia slová Písma, napísané svätým Pavlom z väzenia jeho milovanému Timotejovi, čítané v omši v deň spomienky na sv. Petra Kanizia: „Dobrý boj som dobojoval“ (2 Tim 4,7).

V zmysle iskier svätého Ignáca: „Bohu dôverovať tak, akoby úspech nezávisel odo mňa, ale od Boha. Ruku k dielu priložiť tak, ako by som všetko chcel urobiť ja. Lebo, bez  Boha nemôžem urobiť nič, aj keby som chcel, on bezo mňa nič nechce, aj keby mohol. Spojený s Bohom všetko môžem.“ Či cesta, ktorú som si zvolil, je správna, a či bojujem dobrý boj, ako o sebe z väzenia napísal Pavol, o tom, svätá Tereza Avilská hovorí, že „sa rozhodne až na konci“.

Hlbšie než slová

Autor: Karol Moravčík; prezentácia knihy, Rusovce - St. Vitus Kaffee, 30.6.2022.

Synoda medzi inštitúciou a ľuďmi

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF - FK, 10.5.2022.

Volanie po Veľkej noci

Usporiadal: Timotej Masár SJ; 14.4.2022.

Synodalita – ani demokracia, ani monarchia

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF - FK, 15.3.2022.

Referáty - Za synodálnu cirkev

Autori: Július Marián Prachár a Zuzana Vargová; Beseda TF - FK, 15.3.2022.

Ekumenický modlitebný večer

Dňa 6.3.2022, Veľký ev. kostol, Bratislava-Staré mesto.
Autor: Karol Moravčík

Spor s Nietzschem v otázke nihilizmu v intenciách kresťanskej spirituality

Autor: Mgr. Matej Ferjanc, PhD; 9.2.2022.

Pôsobí ako odborný asistent na KU v Ružomberku, na Filozofickej fakulte, na katedre filozofie. Dlhodobo sa venuje mysleniu F. Nietzscheho, fenomenologicky a existenciálne orientovanej filozofii, ako aj beletrii. V posledných štyroch rokoch sa intenzívne zameriava na premostenie úvahového, filozofického, náboženského a umeleckého (dramatického a lyrického) jazykového prejavu v rámci jedného diela. Článok je jedným z predbežných produktov tejto snahy. Tá smeruje k predstaveniu nábožensko-filozofického románu, v ktorom sa má okrem iného ukázať, nakoľko jednotlivé štýly písania sa môžu vzájomne podporovať tak, aby dielo predstavovalo jednotný celok. Treba si uvedomiť nasledovné. Na jednej strane pri umeleckom štýle písania sa nutne emocionálne, náladovo „rozvlňujú“ formulácie, čím sa môže rýchlo vytratiť precíznosť v myslení, ktoré sú dôležité pri odbornom písaní. Na druhej strane prostriedky umeleckého písania môžu naplno vyniknúť len vtedy, keď sú zasadené do intelektuálne a emocionálne nosného príbehu, dejovej linky. Predsa sú však aj súčasťou tohto článku. Nech ctený čitateľ posúdi, nakoľko sú funkčné a osožné z pohľadu danej problematiky. V článku totiž narazí na lexiku, ktorá sa nezvykne používať v odborných štúdiách, na lyrický a dramatizujúci jazykový prejav a pod.  

Abstrakt: Predmetom záujmu štúdie je fenomén nihilizmu, ako je prítomný v myslení Friedricha Nietzscheho, v súvislosti s kresťanstvom a jeho tzv. morálnym výkladom sveta. Nietzsche obviňuje z nihilizmu kresťanskú morálnu hypotézu. Cieľom je načrtnúť existenciálny rozmer stratégie, vďaka ktorej by kresťan mohol čeliť tomuto prepojeniu, odmietnuť jeho rezultát nihilizmu ako nesprávne zdôvodnený. Z kresťanskej perspektívy koncentrujem pozornosť na fenomén Zeme, v snahe iniciovať rozhodujúci zápas s Nietzschem o kvalitu pozemského života. Tomu má slúžiť tzv. existenciálny experiment, v ktorom sa má ukázať, kto je nihilista a kto nie. Tematizované sú námietky a pochybnosti, ktoré s ním súvisia. Odhalený je ako osudový vabank z kresťanského náhľadu na zmysel ľudského bytia vo svete. Do úvahy je zobraná aj eschatologická perspektíva v biblickom kontexte novej Zeme a otázna budúcnosť kresťanského náboženstva.

Kľúčové slová: kresťanstvo, nihilizmus, morálny a amorálny výklad sveta, pozemský život, Zem, existenciálny experiment, Nietzsche

Vydať sa na cestu

Autor: Michal Ďuriš; k besede TF - FK, 11.1.2022.

Úlohy a riziká

Autor: Július Marián Prachár; Beseda TF – FK, 14.12.2021.

Synoda - ako ďalej?

Autor: Karol Moravčík; Beseda TF - FK, 14.12.2021.
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7