Homília - 19.5.2024

Dnes slávime sviatok Zoslania Ducha Svätého. Prvé čítanie zo Skutkov apoštolov prináša rozprávanie o zostúpení Ducha Sv. na prvé spoločenstvo Ježišových učeníkov. Udalosť je vyjadrená obrazmi víchra a ohňa. Prírodné sily majú znázorniť premieňajúcu silu Ducha Svätého. V druhom čítaní apoštol Pavol píše o daroch Ducha Sv. Každý z nás dostal nejaký dar. Pomáhajme si svoj dar spoznať a žiť pre dobro ostatných. V evanjeliu hovorí Ježiš o Duchu, ktorý bude jeho učeníkom pomáhať ako Tešiteľ a Duch pravdy. Keď mu otvoríme svoju myseľ a svoje srdce skúsime posilu, radosť, prehĺbime svoje poznanie pravdy.

Homília

Pred týždňom som začal svoju kázeň poznámkou, že súčasný svet je nepríjemne rozdelený až rozvadený. V Ježišových slovách, ktoré sme čítali z evanjelia, som hľadal odpoveď na otázku, ako môžeme dospieť v takomto svete k porozumeniu. Ako cestu ku skutočnému porozumeniu som označil vytýčenie spoločného cieľa a úctu k Tomu, kto je väčší ako všetky naše osobné predstavy a záujmy.

Na dnešný sviatok Zoslania Ducha Sv. čítame z evanjelia Ježišove slová: „Ešte veľa vám mám povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Ale keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy“ (Jn 15, 13). Ježiš odchádza a svojim učeníkom ako náhradu za seba ponúka Ducha Svätého. Je to zvláštna náhrada. Ježiš sa prihovára učeníkom, ako sa niekedy rodičia alebo učitelia prihovárajú dorastajúcim deťom: Nemôžeš sa spoliehať na mňa, ja tu nebudem stále... Ale Ježiš potom nepokračuje, akoby sme čakali, nepovie, že syn alebo dcéra sa musí spoľahnúť na vlastný rozum a sily. Ježiš povie, že príde Duch pravdy, že ten nás uvedie do celej pravdy.

Ako kresťania sme zvyknutí na reč o Duchu Svätom. Prežehnávame sa nielen v mene Otca a Syna, ale aj v mene Ducha Svätého. Čo si však o Duchu Sv. vlastne myslíme a kde s ním máme skúsenosť? Nemáme na to jednoduchú odpoveď. Poznáme kresťanov, ktorí sa hlásia k hnutiu Ducha Sv. a sami seba označujú za charizmatikov (obdarovaných). Na svojich stretnutiach sa modlia veľmi rozcítene za dary Ducha Sv. Bežný katolík sa s rečou o Duchu Sv. asi najčastejšie stretne pri sviatosti birmovania, keď mu povieme, že dostane dar Ducha Sv. Pre mnohých je to len ďalšia náboženská slávnosť v ich živote a žiaden dar Ducha Sv. nevnímajú. Niekedy si pri vysvetľovaní Ducha Sv. pomáhame poukázaním na naše talenty či schopnosti. Je pekné, ak vidíme a rozvíjame svoje talenty, ale podstata daru Ducha Sv. je inde.

Ježiš, keď hovorí o Duchu Sv., ponúka náhradu za seba. Nepovie, že máme mať vlastný rozum, vlastnú zodpovednosť. Povie: Dostanete Ducha pravdy. Pojem duch v slovenčine aj v iných jazykoch označuje to, čo nám v prenesenom zmysle slova umožňuje dúchať či dýchať, teda žiť. Ježiš o Duchu Sv. hovorí tiež ako o tom, kto teší, sprevádza, pomáha a posilňuje. Dôležité je uvedomiť si, že týmto Sv. Duchom neoznačujeme dobré citové rozpoloženie, ani naše mimoriadne schopnosti a nemôžeme ho vidieť ani len ako výsledok úradného konania cirkvi. Duch Sv. je sila, ktorú nemáme vo svojej moci, ale máme byť voči nej otvorení, ústretoví. Oproti ľuďom, ktorí si namýšľajú, že si vystačia sami, človek, ktorý prosí o dar Ducha Sv., túži po sprevádzaní silou, ktorá je väčšia ako on. Táto sila sa spája s našimi schopnosťami, na prvý pohľad je od nich temer neodlíšiteľná, ale nie je to naša sila. Pôsobenie Ducha Sv. môžeme asi najlepšie prirovnať pôsobeniu umelca, ktorý je talentovaný, ale za seba povie: Dostal som, bol som obdarovaný inšpiráciou, vnuknutím, zjavením... 

Ak chceme rozpoznať, či v nás pôsobí Duch Svätý, musíme sa pýtať, z čoho premýšľame a z čoho následne konáme. Často sa nazdávame, že konáme z vlastného poznania a vlastnej vôle, ale pravda môže byť celkom inde. Psychológia vie odhaliť, ako nás vedú sťa psíka na vodítku rozličné zdedené a získané sklony, nespracované zážitky, predstavy i nereálne očakávania. Odborníci potom počas liečebných rozhovorov pomáhajú klientom rozpoznať problém a motivujú ich ten problém riešiť. V ostatných desaťročiach sa k našim vnútorným zážitkom pridáva obrovský vplyv médií. Až keď niekto spácha čosi veľmi zlé, pýtame sa, čo sa stalo, čo toho človeka ovplyvnilo. To, čo nazývame vlastné poznanie a vlastná vôľa sa niečím živí. Preto výber prameňa, z ktorého čerpáme, by mal patriť k tým najdôležitejším povinnostiam každého z nás.

Ako nájsť prameň Ducha Svätého, ako ho rozpoznať medzi ostatnými hodnotnými, ale aj otrávenými prameňmi? Zaiste nám môže pomôcť duchovné či náboženské vzdelanie, ale nesmie kĺzať iba po povrchu. Určite pomáhajú sviatosti cirkvi, ale opäť – nesmieme ich konať iba na parádu. Veľmi pomáha ticho, skutočné ticho, ktoré umožní, aby v nás prestali znieť vnútorné i okolité hluky. A niekedy pomôže veľká bolesť, na pozadí ktorej sa odrazu ukážu pravé hodnoty a všetky povrchnosti ustúpia do úzadia.

Po hroznej udalosti, ktorá sa odohrala 15. mája 2024 v Handlovej, niektorí politici a novinári začali hľadať vinníkov a niektorí občania v dojme anonymity na internete všeličo zlovestné o sebe prezradili. Väčšina ľudí však stíchla. Nebudem spomínať meno, ale niektorých pozorovateľov najviac prekvapil človek, ktorého jedna novinárka označila za človeka, čo pred pár rokmi bol najviac nenávideným mužom slovenskej politiky. Udalosť zo stredy prežíval spomedzi ľudí v blízkosti predsedu vlády asi najosobnejšie. Prekvapujúco práve on dnes hovorí: „Nebudeme vynášať súdy... Nikoho neviním a na nikoho neukazujem prstom. Nikomu to nevyčítam.“ Novinárka, ktorá si všimla jeho zmenu, napísala: „Možno len dúfať, že ako zrelý muž, ktorý už prešiel všeličím, k niečomu aj dospel. A že to s upokojovaním situácie myslí úprimne, lebo aj on chce žiť v krajine, kde sa nebude musieť báť ísť po ulici s rodinou bez nepriestrelnej vesty.“

Snaha o svet bez vojny a pomsty ako spoločný cieľ nie je málo. Ak sa spojí s pokorou pred bolesťou iných a túžbou po pomoci z neba, cieľ nezostane nedosiahnuteľný. Nech všetko krásne i všetko boľavé, čím prechádzame, nám pomáha stíšiť sa i spokornieť, a najmä otvoriť sa uzdravujúcej moci Ducha Svätého!