Všetko to začalo celkom nenápadne. Dokonca aj v tej takmer zabudnutej rímskej provincii. Ďaleko od hluku sveta v tichu noci sa narodil Ježiš! Očami vtedajšieho sveta sa narodil ako nový poddaný rímskeho cisára, práve v tej dobe, keď cisár potreboval vedieť, koľko to vlastne má daňových poplatníkov. Ale meno Ježiš z Nazareta, syn Márie a Jozefa, na daňovej listine veľa neznamenalo. Ani prísne rímske daňové úrady nežiadali veľa od rodiny, ktorá žije z ruky do úst. A predsa tento človek, tak málo znamenajúci podľa noriem vtedajšieho sveta, znamenal v našich ľudských dejinách tak nepredstaviteľne veľa. Už jeho prví súčasníci, ktorí ho porozumeli, vyjadrili vlastné porozumenie jeho významu pre nich samých. Porozumeli ho takto:
· ako svetlo v noci;
· ako cesta pre blúdiaceho;
· ako prichádzajúca záchrana pre už takmer stratených.
Dnešný sviatok je pripomienkou Kristovho narodenia, toho historického vtedy v Betleheme. Je potrebné aj takto celkom jednoducho vrátiť sa späť do Betlehema. Predsa len pri tejto spomienke nemožno zostať, to by nebolo všetko, čo patrí k našej oslave i k podstate dnešného sviatku. Ježišovo historické narodenie prežívala i odovzdávala kresťanská tradícia aj ako jeden veľký predpoklad. Ako veľký predpoklad MOŽNOSTI jeho narodenia v ľudských srdciach. A cez jeho narodenie v našich srdciach ide o jeho narodenie:
· v našich rodinách;
· v našich medziľudských vzťahoch;
· v našej občianskej spoločnosti;
· v našej kultúre, v duchovnom i materiálnom svete.
To, že Vianoce ako sviatky Kristovho narodenia slávia kresťania už takmer 2000 rokov, svedčí o tom, že tajomstvo betlehemskej noci sa opakovalo už nespočetne veľakrát. Svedčí o tom, že to, prečo Ježiš prichádza na tento náš svet, žije ešte stále v srdciach ľudí. O tom, že sa Ježiš v Betleheme ani pre nás nenarodil zbytočne, svedčí aj to, že sme sa tu aj dnes dokázali stretnúť. Naše dnešné sviatočné stretnutie pri oslave jeho narodenia je príležitosťou posilniť svoj vzťah k nemu a k tomu všetkému, čo nám jeho narodenie následne prináša:
· veď aj nám všetkým sa neraz nedostáva síl kráčať cestou života;
· veď aj nám neraz chýba potrebné svetlo života pre správne rozhodnutie, keď sa cítime akoby vo tme;
· veď aj nám neraz chýba odvaha mať rád, keď tí druhí sú k nám zlí.
Dnes môžeme pocítiť ľahšie ako inokedy cez rok, že základ našej existencie má duchovnú povahu. A Vianoce – že to je i príležitosť posilniť si odvahu stavať svoj život na tom duchovnom základe, ktorým je pre nás Ježiš Kristus. Vďaka vernosti našich rodičov i všetkých tých, ktorí nás vychovávali, posolstvu betlehemskej noci, môžeme tu, v tomto chráme i vo svojich domovoch prežívať čaro Vianoc. Skúsme si dnes uvedomiť aj svoju vlastnú zodpovednosť za Vianoce a ich obsah. Podarí sa nám tieto sviatky odovzdať aj budúcim generáciám? Či sa to podarí, nevieme, ale akoby sa to podariť mohlo, ak by sme naozaj chceli, to vieme azda lepšie.
Stačí sa len dennodenne s maximálnou úprimnosťou pokúšať o život podľa toho, čo sme doteraz z posolstva Vianoc porozumeli a už aj prijali. Potom budú Vianoce aj v nás a cez nás žiť ďalej, takisto ako žili cez svedectvo kresťanského života našich rodičov. Dovtedy budú trvať Vianoce, dokedy aj my mocou Kristovho narodenia a jeho života budeme sa vedieť stávať darom pre iných ľudí, darom pre tento svet. Keď aj skrze nás bude svet okolo nás aspoň trocha krajší, tak sa nebudeme musieť báť o Vianoce ani o seba.
Na záver sa mi žiada spoločne si zaželať odvahu v našom živote spájať to, čo dostávame od Boha ako duchovný dar, s tým, čo je najkrajšie v nás. Veď Boh dáva svoje dary ľuďom dobrej vôle.