Zamyslenie nad slovom - 25.9.2011

Je to až nepochopiteľné, svoj občiansky život žijeme v demokratickom svete, kde sa diskutuje s nádejou, že sa nájdu riešenia, ale v tom svete, kde sa rodia predpoklady toho všetkého, žijeme v hierarchickom modeli. Alebo nežijeme? Či žijeme alebo nežijeme, je stále tu a stále má prostriedky na živobytie.

V hierarchickom modeli, zdedenom a naučenom z občianskeho  spoločenstva, v modeli, ktorý sa už ukázal neperspektívny, sa „ľahšie“ hľadá odpoveď na vážnu otázku, ako spoznať Božiu vôľu. Pre veriacich je to pán farár, pre pána farára pán biskup, pre rehoľníka jeho predstavený, pre deti otec. Vo všeobecnejšej rovine je tu Desatoro a duch evanjelia, respektíve ich výklad.

Dnes, keď sa už pravda hľadá „zdola“, tieto hierarchické modely prestali byť zaujímavé. Čo by nám mohlo dnes pomôcť, je skôr hľadať, z čoho sa zrodila vôľa, vôľa niečo povedať i k niečomu pozvať... Teda nie radosť, že som splnil vôľu Boha či človeka, ale skôr to, že som v nej objavil to dobro, ktoré ju zrodilo, a to sa mi stalo darom. A darom preto, že je aj novým východiskom, novou možnosťou. Lebo dospelý človek sa stretol s dospelým Bohom.

Ako sa mi Boh prihovára? (verš 28 – 30)

Mám niekoho, kto mi pomáha nachádzať cestu životom? (verš 31)

Kde si myslím, že sa dá žiť len vďaka kompromisom?