H - 8.11.2026

Úvod do liturgie

Dnes slávime 32. nedeľu liturgického obdobia cez rok. Prvé čítanie je zo Starého zákona, z Knihy múdrosti. Táto kniha je najmladšou knihou celého Starého zákona, vznikla medzi Židmi v Alexandrii asi 50 rokov pred Kristom. Keď sa v tejto knihe píše o múdrosti, nemyslí sa vzdelanosť, ale múdrosť pre život, pre správne životné smerovanie. Na podobnú tému je dnešné podobenstvo o múdrych a nemúdrych pannách z evanjelia. Svadba, na ktorú sa tešia všetky družičky, je obrazom Božieho kráľovstva. Podobenstvo pripomína, že nestačí sa tešiť, potrebné je byť pripravený, vnútorne nastavený na stretnutie s Bohom. V druhom čítaní nám apoštol Pavol vysvetľuje, že pred nami nie je koniec a smrť, ale stretnutie s víťazným Kristom.

Homília

Keď ma niekedy pozvú do rozhlasu alebo televízie, pripravujem si vždy poznámky k téme, o ktorej sa bude hovoriť. Niekedy tomu venujem dosť času, ale napokon tie poznámky pri rozhovore „naživo“ nikdy nepoužijem. Diskusia má svoj vlastný priebeh, treba reagovať podľa toho, ako sa rozhovor vyvíja, nedá sa pozerať do poznámok. Žiaci to poznajú zo školy. Keď sú na skúške, povedia alebo napíšu len to, čo majú v sebe, nie to, čo majú pripravené na papierikoch alebo v mobile.

Dnešné rozprávanie z evanjelia podáva príbeh o pannách či družičkách, ktoré sa tešia na svadbu. V dávnom čase, keď sa nepoužívala elektrina, mali družičky so sebou lampy s olejom, ktorý sa v lampách spaľoval, a tým umožňoval svietiť. Mali ísť v ústrety ženíchovi; pravdepodobne bolo zvykom, že nevesta čakala v rodičovskom dome, kde bola odobierka, a ženích si tam prišiel po nevestu. V rozprávaní je spomenuté, že družičky boli dvojaké: nerozumné a múdre. Nerozumnosť spočívala v tom, že dievčatá si vzali lampy, ale nevzali si do zásoby olej na svietenie. Možno počítali s tým, že ženích príde skoro, že naňho nebude treba čakať. Čakanie však trvalo dlho a múdre i nemúdre družičky zaspali. Keď sa ženích mal objaviť, odrazu si niektoré dievčatá všimli, že ich lampy zhasínajú. Rýchlo utekali dokúpiť si olej, ale vrátili sa neskoro. Na svadbu ich už nevpustili. Ježiš zakončil svoje rozprávanie napomenutím: Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny.

Máme bdieť čiže byť pozorní, pripravení. Nemáme sa nechať zaskočiť situáciou, ktorá nečakane nastane. Väčšinou nejde o úplne nečakané situácie. Múdre i nerozumné družičky vedeli, na koho čakajú. Nečakaná bola len hodina príchodu. Bedlivý človek je ten, kto nečaká na niečo len tak všeobecne, ale je pripravený za každých okolností. Podľa Ježiša máme byť pripravení predovšetkým na príchod nebeského kráľovstva. Viackrát sme si o tomto Ježišovom pojme hovorili. Nebeské alebo Božie kráľovstvo je osobné spoločenstvo s Bohom vo viere, nádeji a láske, ale aj spoločenstvo ľudí, ktorí s Bohom spolupracujú na tvorbe spravodlivého sveta. V Matúšovom evanjeliu sa podobenstvo o družičkách nachádza spolu s podobenstvami o zverenom majetku a poslednom súde v 25. kapitole. Je to posledná kapitola pred rozprávaním o Ježišovej smrti. Všetky tri podobenstvá ohlasujú príchod nebeského kráľovstva alebo Boží zásah do dejín, ktorý nastal s Ježišovým príchodom na svet. Všetky tieto rozprávania majú charakter súdu, ide o buď-alebo, vojdeš alebo dvere pred tebou zostanú zatvorené. Ježiš sa v obraznom rozprávaní prirovnáva k ženíchovi, ktorý má prísť na svadbu. Družičky potom predstavujú židovský ľud, ktorý čaká na svojho Mesiáša a na lepší svet, ktorý prinesie. Múdre družičky predstavujú Ježišove učeníčky a učeníkov, ktorí v ňom spoznali Božie zjavenie, a tie nerozumné zasa ostatných Židov, ktorí tiež čakali na Mesiáša, ale neboli schopní spoznať Božie zjavenie v Ježišovi.

Ako rozpoznávame Božie konanie dnes – vo svojom osobnom živote, vo svete a cirkvi? Počítame vôbec s tým, že nás Boh uprostred našich všedných dní oslovuje? Možno nie vždy, ale často sme postavení do situácie, keď môžeme niečo dobré urobiť, niečo vyriešiť, o niečom rozhodnúť, ale my to neurobíme a vhodnú chvíľu premeškáme, lebo nie sme pripravení. Nie je to nič zvláštne, ak niektorý veľký problém v rodine nevieme hneď vyriešiť, alebo ak nemáme okamžite názor na nejakú veľkú tému v spoločnosti. Mali by sme si však vyčítať, ak sme neschopní zahĺbiť sa do problémov, otázok a tém, s ktorými sa stretávame, ak sa len pohybujeme po povrchu, ak ničomu nevenujeme dostatočnú pozornosť, a vlastne ani nevieme rozlíšiť, čo je hodné našej pozornosti.

Autor pravidelných zamyslení na nedeľné témy v slovenských Katolíckych novinách k téme dnešného evanjelia cituje evanjelického teológa Dietricha Bonhoeffera, že hlúposť je nebezpečnejším nepriateľom ako zlo. Proti zlu sa dá bojovať, vidíme ho, utekáme pred ním alebo ho chceme poraziť. V hlúposti však človek problémy nevidí, veci a udalosti odmieta vidieť, aké sú. Taký človek má svoje presvedčenie, aj keď je v rozpore so skutočnosťou. Nejde pritom o neprítomnosť vzdelania či osobnej inteligencie. Ide o problém duchovného nastavenia. Hlúpy človek má vopred daný názor a nepýta sa, ako sa veci naozaj majú a čo sa dá robiť. (porov. Marián Bublinec, Treba s tým prestať, Príloha KN, 8.11.2026.)

Do ktorej skupiny patríme my? Sme ako múdre alebo hlúpe družičky? Ako som spomenul, ak sa máme k niečomu vyjadriť, zvlášť verejne, je dobré pripraviť si poznámky. Ak ich v živom rozhovore alebo pri nejakej skúške nepoužijeme, neznamená to, že boli zbytočné. Premýšľanie, trápenie sa nad možnými odpoveďami, hľadanie správneho riešenia je ako to dolievanie oleja do lampy alebo dnes dobíjanie bateriek v nejakom zariadení. Stále treba dolievať, stále dobíjať. Potom, keď príde chvíľa skúšky, nebudeme opakovať naučené frázy a nebudeme ani zaskočení. Dokážeme vnímať skutočný problém, rozlíšiť dôležité od vedľajšieho a v tom všetkom nepremeškať aj podnet či dotyk Boží do nášho života i do veľkých dejín sveta.