H - 23.8.2026

Úvod do liturgie

Dnes slávime 21. nedeľu liturgického obdobia cez rok. Čítanie zo Starého zákona spomína udalosť, ktorá sa udiala niekedy okolo r. 700 pred Kr. Išlo o výmenu vysokého funkcionára kráľovstva. Ten človek mal v kráľovstve významnú pozíciu, ktorá mala veľa spoločného s poverením, ktoré podľa dnešného evanjelia dostal od Ježiša apoštol Peter. Obrazne povedané, obaja dostali kľúče – symbol moci a zodpovednosti za spoločnosť. Slová apoštola Pavla v druhom čítaní sú záverom jeho premýšľania o osude pohanov a Židov. Apoštol chváli Boha za jeho múdrosť a nabáda k triezvemu posudzovaniu Božích plánov a zámerov, ktoré zo svojho malého ľudského výhľadu nedokážeme rozpoznať.

Homília

Keby som sa spýtal, kto má tu v kostole najväčšie kľúče, možno by sme ani nemuseli dlho hádať. Temer každý má pri sebe nejaké kľúče, od domu, od auta, ale najväčší kľúč má medzi nami asi pani kostolníčka: Ten od hlavných dverí do kostola. Náhradný kľúč mám v taške aj ja, na dĺžku má 15 cm. Keď som bol kaplánom v Trnave, tam bol železný kľúč od kostola sv. Mikuláša omnoho väčší, vážil niekoľko kíl.

Keď dnes počúvame z evanjelia, že Peter dostal od Ježiša kľúče od nebeského kráľovstva, môžeme si ich predstavovať všelijako, ale tušíme, že sú inakšie ako naše kľúče od domu alebo od kostola. Zvláštne je už to, že, keď Peter nimi zamkne alebo odomkne niečo na zemi, zamkne sa to alebo odomkne aj v nebi. Pravdepodobne chápeme, že Ježiš to myslel obrazne, symbolicky, ale zároveň skutočne. Petrove rozhodnutia budú podľa Ježiša otvárať alebo zatvárať prístup k životu, k dobrému, priam nebeskému životu.

Občas si pripomenieme, čo sa v evanjeliu myslí nebeským alebo Božím kráľovstvom. Všeobecne sa tým myslí šťastný, plnohodnotný život, a konkrétne sa myslí taký prístup k životu a také fungovanie spoločnosti, ako to napríklad nedávno pri stretnutí s mladými ľuďmi v Assisi vyjadril pápež Lev, keď povedal: „Každá generácia zdedí úlohu utvárať svoju vlastnú dobu, keď umožní histórii dozrieť a vytvoriť priestor, kde bude chránená dôstojnosť každej ľudskej bytosti, kde bude podporovaná spravodlivosť a umožnený rast bratstva.“ Zároveň pripomenul, že každá doba sa stretáva aj s rizikom, že vytvorí odľudštený a nespravodlivejší svet, ako bol ten predchádzajúci. Nebeské kráľovstvo sa teda tvorí našimi rozhodnutiami, našou spoluprácou s Bohom a jeho plánmi, a kráľovstvo zlého ducha sa tvorí spoluprácou so zlým duchom a jeho plánmi. Niekto sa možno pri formulácii – zatvárať alebo otvárať na zemi a súčasne v nebi – podivuje, ako sa to dá, ako môže niekto svojimi činmi na zemi rozhodovať o tom, čo sa udeje v nebi. Ale nie je to vôbec podivné. Keď idem autom okolo čerpacej stanice a vidím temer každým dňom vyššie ceny benzínu a nafty, vždy si predstavím tých svetových politikov, ktorí na tomto zdražovaní majú najväčšiu zásluhu. Pritom nejde len o ceny pohonných hmôt. Ten, kto má moc vo svete, rozhoduje o vojne a mieri, o bohatstve a chudobe, o rozvoji života alebo jeho záhube. Naše ľudské rozhodnutia môžu mať naozaj globálne, vesmírne, priam nebeské dôsledky. Prinášajú požehnanie alebo záhubu. Ak Ježiš dáva Petrovi úlohu zväzovať a rozväzovať – a Peter tu zastupuje každého z Ježišových učeníkov –, poveruje ho úlohou chrániť svet pred mocou zlých a zlého a vytvárať priestor dobra, spravodlivosti a lásky vo svete.

Venujme ešte pozornosť tomu, na čo Ježiš reagoval, keď dal Petrovi ten prísľub o kľúčoch, ktorými bude Peter otvárať alebo zatvárať, oslobodzovať alebo zväzovať. Ježiš to povedal ako odpoveď na Petrovo vyznanie viery, že v Ježišovi nevidí iba múdreho a odvážneho proroka, ale najmä Mesiáša, Syna živého Boha. Podľa poznámky v Matúšovom evanjeliu Ježiš sa pýtal svojich učeníkov, čo si o ňom myslia, v blízkosti mesta Cézarea Filipova. Toto mesto sa nachádzalo na severe krajiny pri prameni Jordánu a boli tam postavené chrámy zasvätené pohanským božstvám a osobitne cisárovi Augustovi, ktorý sa nechal oslovovať ako Syn Boha. Keď si to prenesieme do súčasnosti a predstavíme si, aké hviezdy, celebrity či božstvá uctieva dnešný svet, aké sú tie tzv. božstvá politické, finančné či mediálne, lepšie si uvedomíme, čo značí uprostred týchto božstiev povedať Ježišovi: Ty si pre mňa Mesiáš, ty si môj Pán, ty si Syn živého Boha.

Kto má kľúče, odomkne dom, otvorí kostol, naštartuje auto, otvorí trezor... Kto má kľúče moci rozhoduje o osude sveta. Vieme, že Ježiš nám nezveril predovšetkým také nástroje moci, aké používa svetová politika a ekonomika. Ježiš nám zveril prostriedky a možnosti, ktoré idú ďaleko poza každú politiku a ekonomiku, poza každé mediálne ovplyvňovanie. Ako povedal 6. 8. 2026 v Assisi pápež Lev, ak budeme „dôverovať Bohu, objavíme ako sv. František a sv. Klára svet bratov a sestier, ktorým budeme slúžiť, nie z nich ťažiť a ovládať ich. Objavíme svet, ktorý nemáme poraziť, ale objať. Dokážeme to, ak zapojíme najlepšiu energiu zo svojho vzdelania, svojich schopností, práce, priateľstva, zo svojej lásky a modlitby.“

Aké kľúče, aké nástroje máme vo svojich rukách? A čo nimi chceme zatvárať alebo otvárať? Každý z nás niečím, aspoň v malom rozsahu, rozhoduje o svojom osude, o svojej rodine a obci, napokon o osude sveta. Nedajme sa oklamať umelými božstvami, ktoré sa nám ponúkajú do priazne a pozornosti. Nanovo si porozumejme s Ježišom a od neho si prevezmime kľúče, pomocou ktorých rozhodneme o budúcnosti sveta a celého nášho života!