H - 5.7.2026

Úvod do liturgie

Na dnešnú nedeľu pripadol sviatok sv. Cyrila a Metoda. Uctievame ich ako apoštolov slovanských národov. Na územie Slovenska a Moravy prišli v r. 863. O niekoľko rokov dosiahli, že v Ríme bola schválená liturgia v reči našich predkov. Sv. Cyril zomrel v Ríme r. 869 a sv. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu ako arcibiskup, kde pôsobil do svojej smrti v r. 885. Žiaci sv. Cyrila a Metoda neskôr šírili kresťanstvo v južnej a vo východnej Európe a významne prispeli k štátnosti a kultúre týchto krajín. Pri sv. omši dnes čítame chváloreč zo Starého zákona na ľudí, ktorí si zaslúžia úctu a vďačnosť. O našom povolaní a daroch Ducha Sv. čítame z listu apoštola Pavla. Dnešné evanjelium spomína našu zodpovednosť za hlásanie Ježišovho posolstva vo svete.

Homília

Jednou z typických vlastností súčasnej spoločnosti je rozmanitosť. Máme rôzne záujmy, rôzny pôvod, rôzne povolanie a prácu, rôzne vzdelanie i spôsob života, a v zásade nás to nevyrušuje. Jestvujú však oblasti života, kde prijatie rôznosti nie je jednoduché. Zvlášť sa to týka náboženstva, politiky a morálky. Ak majú rodičia pre svoje dieťa vysnívané povolanie a ono si zvolí niečo iné, môže to chvíľu trvať, kým to rodičia prijmú, ale nič vážne sa nedeje. Pre rozdielne politické názory sa však ľudia ľahko začnú nenávidieť alebo sa prestanú vzájomne rozprávať. Spolu vedia žiť aj ľudia rôzneho náboženstva, ale nie vždy sa to podarí. Napokon aj z vlastnej skúsenosti vieme, aké to môže byť bolestné, ak nemáme v rodine spoločné náboženské a mravné ideály.

Na dnešný sviatok sv. Cyrila a Metoda sme čítali úryvok z Listu apoštola Pavla Efezanom. V prvej vete sa Pavol predstavuje ako väzeň v Pánovi. Pavol bol v r. 58-60 po Kr. vo väzení v Cézarei, to väzenie nebolo veľmi prísne, takže využil čas a napísal list kresťanom do Efezu a okolia. Apoštol zdôrazňuje, aby kresťania žili dôstojne podľa svojho povolania. Byť kresťanom je povolanie od Krista – vytvárať vzťahy v jednote ducha a vo zväzku pokoja. Síce rôzni, ale spolu máme tvoriť dielo, ktoré Pavol vznešene nazýva „budovaním Kristovho tela“. Cieľom je dospieť do jednoty viery a ľudskej zrelosti podľa Krista.

Apoštol Pavol vo svojom odporúčaní spomenul niekoľko konkrétnych postojov, ktoré by pre kresťanov mali byť typické: pokoru, miernosť, zhovievavosť. Tieto postoje, ak narazíme na neprijateľné názory, neznamenajú, že sa zľakneme a odmlčíme alebo sa dokonca podriadime. Znamenajú, že svoje názory presadzujeme predstavou a prístupom Kristovým. Z Listu Efezanom na dnešný sviatok čítame preto, lebo apoštolove myšlienky vhodne vystihujú situáciu, v ktorej sa v 9. stor. ocitli sv. Cyril a Metod na Slovensku a Morave. Obaja svätí bratia prišli k našim predkom na pozvanie kniežaťa Rastislava. Prišli do spoločnosti, ktorá bola na začiatku zoznamovania sa s kresťanstvom a kultúrne bola napoly barbarskou spoločnosťou. Aby túto spoločnosť pozdvihli, vytvorili v reči našich predkov, Slovenov, knihy náboženské i právnické, preklady Sv. písma, zriadili vyššie školstvo a pripravili na schválenie liturgiu vo vtedajšej podobe slovenskej reči. Hoci prišli z Byzancie, z centra vzdelanosti a kultúry, ktorému sa nič v Európe nemohlo rovnať, neprišli presadzovať svoju reč a kultúru, ale dali si námahu všetky tie duchovné poklady pretlmočiť do reči našich predkov a do pomerov, v ktorých tunajší ľudia žili. Keďže vedeli, že reč Slovenov používa zvuky, ktoré sa v gréčtine a latinčine nenachádzajú, sv. Cyril vytvoril aj písmo so znakmi zodpovedajúcimi slovenskej výslovnosti. Hoci prišli z východnej časti cirkvi, rešpektovali, že naše územie patrí pod právomoc rímskeho biskupa, a odišli do Ríma obhájiť svoj program cirkvi, ktorý bol vtedy úplne výnimočný. Vieme, že zvlášť biskupi z Nemecka na dielo s. Cyrila a Metoda žiarlili, Metoda dokonca pri návrate z Ríma zajali a väznili a prepustili ho až po zásahu pápeža.

Niekto sa môže pýtať, aký význam má po viac ako tisícke rokov ešte spomínať na sv. Cyrila a Metoda. Žijeme vo svete, ktorý je v súčasnosti nielen rozmanitý, ale aj rozhádaný a rozbitý. Z vlastnej skúsenosti poznáme, ako sa vieme pohnevať pre svoje rozdielne názory. Keď bol v r. 2021 pápež František na návšteve Slovenska, vo svojom príhovore v Bratislave povedal: Vaša náboženská skúsenosť má pôvod v kázaní a službe žiarivých osobností sv. Cyrila a Metoda. Oni nás učia, že evanjelizácia nie je nikdy jednoduchým opakovaním minulosti. Cyril a Metod boli tvoriví v pretlmočení kresťanského posolstva. Boli tak blízko ľudu, s ktorým sa stretávali, že sa naučili rozprávať jeho jazykom a prijali jeho kultúru. Nepotrebuje to isté aj dnešné Slovensko? Nie je to azda najnaliehavejšou úlohou cirkvi pri dnešných európskych národoch – vymyslieť nové „abecedy“, aby zvestovala vieru? V pozadí máme bohatú kresťanskú tradíciu. V mysli mnohých ľudí zostáva, žiaľ, dnes táto tradícia len v spomienkach na minulosť, ktorá už neposkytuje orientáciu. Zoči-voči strate zmyslu pre Boha a radosti viery nepomôže nárek, potrebujeme tvorivosť evanjelia. Evanjelium ešte nie je uzavreté, je otvorené, pokračuje! (Príhovory pápeža Františka na Slovensku, SSV, Trnava 2021, 22.)

Pokračujme aj my v tvorivosti viery, nemerajme sa svojimi ohraničenými predstavami a názormi, ale dospelosťou Krista. Prajeme si dnes k tomu veľa odvahy, radosti a síl!