H - 14.5.2026

Keď počúvame alebo čítame zo Sv. písma rozprávania o Ježišovi, máme sklon ich vnímať ako viac-menej presné opisy udalostí, ktoré sa stali. Cieľom týchto rozprávaní však nie je podať presný záznam o udalostiach, ale poukázať na ich význam a nás vtiahnuť do týchto udalostí, aby sme žili, konali z týchto udalostí.

Na dnešný sviatok Nanebovstúpenia Pána čítame ako prvý text Sv. písma začiatok knihy Skutky apoštolov. Lukáš, autor tejto knihy, sa tu predstavuje aj ako autor knihy „o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku až do dňa, keď bol vzatý do neba“. Tou knihou myslí svoje evanjelium. Teraz, vo svojej druhej knihe, chce podať svedectvo o tom, ako v tom všetkom, čo Ježiš robil a učil, pokračujú jeho nasledovníci. Obe svoje knihy Lukáš adresuje istému Teofilovi, čo môže byť meno nejakého významného kresťana, ale môže ísť aj o fiktívne meno, ktoré označuje každého záujemcu o Ježišovo posolstvo. (Meno Teofil sa dá z gréčtiny preložiť ako „milovník Boha“.) Na začiatku svojej druhej knihy Lukáš podáva správu o ďalšom zjavení vzkrieseného Pána učeníkom. Z tejto správy sa dozvedáme, že posledný raz sa im Ježiš zjavil na 40. deň po Veľkej noci. Keď svojich učeníkov opätovne poveril, aby sa stali jeho svedkami až po kraj sveta, podľa Lukášovho rozprávania vzniesol sa do neba a viac ho už jeho učeníci nevideli.

Keď som ako chlapec počúval v kostole alebo doma čítal zo Sv. písma o týchto udalostiach, predstavoval som si, že na tú prvú Veľkú noc, zo soboty na nedeľu, Pán Ježiš vstal z mŕtvych, ten deň ráno sa stretol s Máriou Magdalénou, potom večer po prvý raz so svojimi učeníkmi, o týždeň znova, keď tam bol aj Tomáš, a niekedy o dva týždne znova s nimi pri jazere, keď išli loviť ryby. A po tých 40 dňoch odišiel do neba. Keď som bol starší, položil som si otázku, kde bol Pán Ježiš počas obdobia tých 40 dní – prv ako odišiel do neba. Azda sa niekde skrýval a len občas sa ukázal? Takéto myšlienky a otázky sú však len naše detské predstavy. Správna odpoveď je, že Ježiš odišiel do neba hneď pri svojej smrti a nezjavoval sa postupne. Ježišova smrť a jeho zmŕtvychvstanie sú súčasne aj jeho nanebovstúpením, a zároveň aj zosalním Ducha Sv. Nepredstavujme si to ako reťaz udalostí v kalendári, ide o jednu udalosť, ktorá sa deje, ale nie na jeden časový dátum. Prečo sa potom spomína, že Ježiš sa vzniesol do neba na 40. deň od Veľkej noci?

Vo Sv. písme, v tradícii Blízkeho východu, majú niektoré časové údaje náboženský význam. Zvlášť sa to týka čísla 40. Napríklad po 40 dňoch ustúpili vody potopy a Noe s osádkou svojho korába bol zachránený. 40 rokov trvalo putovanie Izraelitov po púšti. 40 dní strávil Ježiš na púšti po svojom krste. Obdobie 40 týždňov presahuje normálne obdobie od počatia do narodenia nového človeka, a tak číslo 40 naznačuje čas zavŕšenia, plnosti, čas darovaného života, nad ktorý už nie je čo dodať alebo doplniť. Jednotlivé rozprávania o Ježišových zjaveniach po jeho zmŕtvychvstaní nechcú teda rozprávať o udalostiach, ktoré po sebe časovo nasledovali, ale poukazujú na rôzne skúsenosti, ktoré sme so zmŕtvychvstalým Ježišom získali. Dnešné rozprávanie o nanebovstúpení je o skúsenosti s Ježišom, ktorého navonok nevidíme, ale o to mocnejšie ho vnútorne prežívame.

Na konci sv. omše odnesieme dnes symbolicky sochu vzkrieseného Pána Ježiša z priestoru nášho kostola. Tým si pripomenieme to isté, čo bolo pripomenuté podľa Lukášovho rozprávania Ježišovým učeníkom: „Nepozerajte do neba.“ Pozerajte do seba, do svojej skúsenosti a spoznávajte, ako Ježiš pôsobí vo vás. Z tejto skúsenosti choďte všade, kde sa odohráva váš život, z tejto skúsenosti žite a konajte!