H - 5.7.2025

Sviatok sv. Cyrila a Metoda je iný ako iné veľké sviatky. Napoly je to sviatok cirkevný, napoly spoločenský či dokonca štátny. Na dnešný dátum, 5. júla, sviatok ustanovili v 19. stor. slovenskí kňazi na čele s vtedajším biskupom v Banskej Bystrici, Štefanom Moyzesom, ktorým záležalo na povznesení slovenského národa. V nasledujúcich desaťročiach sviatok zažíval podporu, ale často aj nezáujem. Jedna z najkrajších osláv sa konala v roku 1985, keď sa na moravskom Velehrade pripomínalo 1100 rokov od úmrtia sv. Metoda. Vtedajšie komunistické úrady chceli určovať, kto na oslavách môže prehovoriť a ako to má prebiehať, ale na púť prišli státisíce ľudí, ktorí komunistických rečníkov odmietli a žiadali slobodu pre cirkev.

Zo Sv. písma dnes čítame záver Matúšovho evanjelia. Ježiš sa zjavuje naposledy svojim učeníkom a poveruje ich úlohou, aby v jeho mene učili a krstili všetky národy. Tento úryvok evanjelia dobre vystihuje, čo je na sv. Cyrilovi a Metodovi najdôležitejšie. Boli poslami Ježišovho evanjelia, zvestovateľmi viery – osobitne pre slovanské národy.

Nakoľko je toto poslanie dnes dôležité pre nás? Byť poslom evanjelia znamená byť poslom radosti pre život. Euangelion po grécky doslova značí posolstvo radosti. V tomto prípade ide o Ježišovo posolstvo radosti. Sú aj iné posolstvá radosti. Niektoré sú osobné a krátkodobé, napríklad sa niekto dozvie, že mu zvýšia plat. Iné osobné posolstvo radosti je dlhodobé a priam život meniace, napríklad, že sa narodí dieťa. Okrem osobných správ či posolstiev jestvujú aj posolstvá s veľkým spoločenským dosahom. Ako si máme predstaviť také radostné posolstvo pre celý národ? Azda, že naši favoriti vyhrajú politické voľby? To je však len správa o udalosti, pre jedných šťastná, pre iných nie. Posolstvo radosti v Ježišovom chápaní bol program i aktivita zároveň. Môžeme ho označiť aj za program oslobodenia. Keď Ježiš povedal svojim učeníkom, aby učili a krstili všetky národy, nemyslel na nejaké školenie so záverečným vysvedčením, ktorého súčasťou by bol krst. Mali robiť to, čo robil on. Mali ľuďom približovať Boha, jeho oslovenie a lásku a uzdravujúco konať v Božom mene a z Božej sily.

Takéto poslanie môže mať rôzne podoby. Misionári kedysi v Afrike, Amerike či Ázii prinášali posolstvo radosti – evanjelium často najprv tak, že domorodcov liečili a založili školu. Od praktickej pomoci potom prešli k náboženskému vyučovaniu. Naopak, bolo tragédiou, ak sa niekde kresťanstvo len nanútilo z moci vrchnosti. Aj na začiatku misie sv. Cyrila a Metoda bola najprv konkrétna pomoc. Knieža Rastislav žiadal o misionárov v Ríme a potom v Byzancii najmä preto, aby upevnil svoj štát pomocou vlastnej cirkevnej organizácie. Dovtedy sa totiž naše územie bralo ako misijné územie nemeckých biskupov. Tento cieľ sa podarilo splniť, keď pápež potvrdil sv. Metoda za veľkomoravského arcibiskupa. Skutočným evanjeliom – posolstvom radosti sa misia sv. Cyrila a Metoda stala tým, že obaja sa snažili o to, aby nevytvorili len organizáciu cirkvi, ale aby ju naplnili kvalitným obsahom. Ten obsah tvorili nimi vychovaní kňazi spomedzi našich predkov, nie už cudzinci, ale vlastní vzdelaní ľudia, ten obsah tvorilo písmo, dobre vyjadrujúce slovanskú reč, dôležité knihy preložené do tejto reči, školy, a napokon schválenie bohoslužieb v staroslovenčine, čo bol vtedy unikát na celom svete. Zachoval sa záznam, že slovanská liturgia bola schválená v r. 868 pápežom Hadriánom II. v chráme Santa Maria Maggiore a že naši ľudia, ktorí boli pri tom, od radosti celé dni spievali.

Otázka pre nás dnes je, čo môžeme urobiť, aby Ježišovo evanjelium bolo aj pre nás, a zvlášť pre mladú generáciu, posolstvom radosti. A to tej najväčšej a najdôležitejšej. V čase komunistického režimu sa cirkev, kresťanstvo stali aj pre nekresťanov symbolom slobody. Pre nás kresťanov cirkev a naša viera neboli len symbolom, ale naozajstnou skúsenosťou sily, radosti a slobody. Dnes, keď mnohí nemajú iný program ako len svoje osobné šťastie, žime svoju vieru tak, aby bolo zjavné, že nám ide o radosť evanjelia ponad naše súkromné životy, o uzdravenie sveta z jeho dnešných zlyhaní a chorôb.

Na dnešnom Slovensku máme tiež dosť obáv, problémov a trápení. Akokoľvek veľké oslavy sv. Cyrila a Metoda to nevyriešia. Ale povzbudiť a potešiť by sme sa nimi mohli. A nie hádať sa o tom, či vláda na oslavy míňa veľa. Neviem posúdiť, čo je málo a čo veľa, ale ak nám nielen na sv. Cyrilovi a Metodovi, ale aj na sebe záleží, zostaňme pri svojej úlohe: Žiť Ježišovo posolstvo tak, aby bolo naozaj našou radosťou a záchranou chorého sveta.