Homília - 18.5.2023

Sviatok Nanebovstúpenia Pána sa v katolíckej liturgii slávi na 40. deň po Veľkej noci. Vychádza sa z údaju, ktorý je na začiatku knihy Skutky apoštolov. Lukáš, autor tejto knihy, spomína, že Ježiš sa 40 dní po svojom utrpení zjavoval svojim apoštolom a potom ich poveril, aby boli jeho svedkami až po kraj sveta. Druhé čítanie je dnes z Listu Efezanom. Apoštol hovorí o Ježišovi ako Pánovi, ktorý je povýšený k Bohu. Obrazne sa vyjadruje, že Ježiš je po Božej pravici, teda na najčestnejšom mieste. Z tejto pozície pôsobí ako hlava cirkvi. Dnešné čítanie z evanjelia spomína poverenie, ktoré od Ježiša dostali jeho učeníci. Majú ísť do celého sveta, majú učiť v Ježišovom mene a krstiť, zasväcovať ľudí do spoločenstva s Bohom.

Homília

Nebo a Ježišovo nanebovstúpenie patria k tým témam, o ktorých máme v detstve trochu rozprávkové predstavy, ale čím sme starší tým menej si nebo (a seba v ňom) vieme predstaviť. Predstavivosť kresťanov najviac ovplyvnili maľované obrazy, ktoré na túto tému vznikli v minulosti. Na týchto obrazoch vidieť Ježiša, ako sa vznáša do výšky, medzi oblaky, a jeho učeníci s vystretými rukami – akoby ho chceli privolať späť – sa dívajú dohora za ním.

Čiastočne sa tieto obrazy Ježišovho odchodu do neba opierajú o texty Sv. písma v Novom zákone. Napríklad v 1. kap. Skutkov apoštolov čítame, že po tom, ako Ježiš povedal svojim učeníkom, že dostanú moc Ducha Sv. a stanú sa jeho svedkami až po kraj sveta, „vzniesol sa hore, až im ho oblak vzal z dohľadu“. Keďže sa nevedeli od toho pohľadu odtrhnúť, zrazu sa pri nich objavili dvaja neznámi muži a povedali im, aby do neba už nehľadeli a že „tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás do neba, príde takisto, ako ste ho videli do neba odchádzať“ (Sk 1, 9-11).

Okrem Skutkov apoštolov píše sa o Ježišovom odchode do neba ešte v troch evanjeliách a v každom trochu inak. Kým v Lukášovom evanjeliu sa to malo odohrať v blízkosti Jeruzalema, v Matúšovom texte (z ktorého sme dnes čítali) udialo sa to v Galilei na bližšie nepomenovanom vrchu. Udalosť, ktorú nazývame nanebovstúpenie, sa v každom z tých troch evanjelií označuje za jedno zo zjavení vzkrieseného Pána. Treba si všimnúť, že sa pritom Ježišov odchod spája s poverením jeho učeníkov. Tak sme to aj dnes čítali u Matúša: Majú ísť do celého sveta, majú učiť a krstiť všetky národy. Ježiš im zároveň zaručuje, že bude s nimi po všetky dni až do konca sveta.

Tak odišiel alebo zostal? Naše slová majú často viacero významov. Ak o niekom povieme, že „odišiel“, môžeme hovoriť o jeho fyzickom odchode, ale môžeme myslieť aj na „odišiel“ z nášho života, stratil sa, nie sme už priatelia... Vo fyzickom význame Ježiš odišiel od svojich priateľov svojou smrťou. Ak hovoríme, že vstal z mŕtvych, tým nehovoríme, že sa do fyzického života vrátil, ale že „žije“ novým spôsobom. Ak sa pýtame akým, na to odpovedá vyjadrenie, že „vystúpil do neba“, teda, že žije v Bohu. Slávnostne povedané: Je na čestnom mieste po pravici Božej. „Odišiel“ Ježišovho nanebovstúpenia a „odišiel“ jeho smrti majú teda rôzne významy. Vystúpenie do neba označuje ukončenie obdobia, počas ktorého Ježišovi učeníci po jeho smrti poznávali, že žije u Boha, a zároveň sa zaúčali do novej skúsenosti, ako zostane s nimi. Táto nová skúsenosť sa označuje ako skúsenosť Ducha Sv. alebo Ježišovho Ducha. Ide o niečo podobné, ako keď deti dospejú, už nie sú fyzicky s rodičmi, ale keď si rodičov vážia, žijú zo skúsenosti, ktorú pri rodičoch nadobudli, žijú to čiastočne inak ako rodičia, ale v ich duchu, v hodnotách, do ktorých ich rodičia uviedli.

Pri sv. omši minulej nedele sme deťom i sebe položili otázku, kde vo svojom živote vidíme prejavy Božieho Ducha. Ide vlastne o otázku, z čoho rozmýšľame, z čoho konáme, prečo sa nám podarí niekedy urobiť niečo naozaj dobré. Niekto možno povie: Lebo sa nám to tak chce, lebo si to tak myslíme. Ale cítime, že to nemôžeme odbaviť len ako vec náhody alebo naopak nutnosti. Ako som hovoril, je to otázka inšpirácie, toho, čo je do nás vdýchnuté a nami aj cenené a prijaté. Ježiš pre nás nie je predsa len svätý obrázok, nie je len slovo, ktoré o ňom čítame, nie je len história. Ježiš nám podľa poslednej vety Matúšovho evanjelia hovorí: „Som s vami po všetky dni až do konca sveta.“ Nie až na konci sveta, je s nami po všetky dni.

Pozrel som si, čo o téme nanebovstúpenia píše David Steindl-Rast, ktorému hovoríme Brat David, vo svojej knihe Hlbšie než slová. Kniha vyšla pred rokom po slovensky. Brat David spomína, že ako dieťa si predstavoval, že Pán Ježiš raz príde súdiť svet, ale že dnes si myslí, že to, že Ježiš príde, to, že bude s nami, značí, že je s nami už teraz, aby cez nás konal vo svete. Preto je dôležité sa pýtať, kde vidíme prejavy pôsobenia Božieho Ducha, prejavy, udalosti, ktoré sa dejú cez nás v našom svete. Brat David píše, že deti, keď sú malé, kreslia na papieri nebo ako modrú čiaru hore nad domami a stromami. Neskôr, keď sú staršie, však vyfarbia celé pozadie výkresu na modro. Akoby pochopili – nebo je tu všade. Vskutku, sme so svojím svetom ponorení do neba. (Hlbšie než slová. Žijeme apoštolské vyznanie viery, Petrus, Bratislava 2022, 161-170.)

To nebo nevidí každý, lebo na rozdiel od modrej nebeskej oblohy toto Božie nebo je ako život dávajúca miazga, ktorá preniká rastlinky od korienkov až po kvet, ktorý sa z nich rozvinie. Božie nebo pôsobí zvnútra, svoju moc dáva tým, ktorí po nej túžia a sa tejto moci – hoci spočiatku váhavo – otvárajú. Po rozkvitnutých kvetoch svojho života, svojich vzťahov a svojej práce spoznáme, že sme sa nepomýlili a právom sme sa moci Božieho pôsobenia otvorili.