Homília - 17.4.2022

Celá sv. omša tu:

Kedysi sa kňazom odporúčalo, aby si pred prípravou nedeľnej kázne prelistovali noviny. Svedectvo Biblie malo sa stretnúť so súčasnou realitou, s novými správami, názormi, udalosťami. Podľa odporúčania prezrel som si noviny, ktoré pred víkendom kupujem. Hľadal som v nich niečo veľkonočné. Veľkej noci sa týkal jeden článok o zdražení nákupov a ešte jeden s názvom: Ako prežiť Veľkú noc. Nečakal som, že tam nájdem niečo vyslovene náboženské, ale predsa som zostal sklamaný. Dočítal som sa, že prežiť Veľkú noc môžeme, ak si na odporúčaných miestach pozrieme výstavu kraslíc, zúčastníme sa hľadania skrytých vajíčok a hry so zvieracími maskotmi, ak prídeme na karneval a zabavíme sa pri muzike. Novinári uviedli aj ďalšie tipy na strávenie nedele, napríklad návštevu skanzenu, prehliadku ľudových remesiel či návštevu hradov a zámkov. Zdá sa, že návšteva kostolov a bohoslužieb nestojí novinárskej verejnosti ani za zmienku.

Na veľké sviatky som vždy premýšľal, ako naše náboženské posolstvo umiestniť do obyčajného života. Ak sa totiž to posolstvo nepretne s obyčajným životom, zostane nemé, nemá čo povedať, a ľudia, ktorí prídu do kostola sláviť, líšia sa od tých, čo neprídu, len tým, že každý sa „baví“ iným spôsobom. Ako sa teda viera, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, pretína či stretáva s naším obyčajným životom? Pri dnešnej bohoslužbe čítame niekoľko svedectiev o ľuďoch, ktorí sa spriatelili s Ježišom, ale každý celkom inak.

Peter sa pôvodne volal Šimon, bol šéfom menšej rybárskej firmy, obyčajný veriaci Žid. Od iných sa asi líšil tým, že bol zdravo nespokojný s pomermi v spoločnosti a v židovskej náboženskej komunite. Ak by bol spokojný, pasívny, či naopak jasný farizej, nebol by dôvod, aby s bratom Ondrejom chodili za Jánom Krstiteľom a aby Peter pozýval Ježiša na pohostenia a debaty do svojho domu. Petrovi nešlo v prvom rade o politiku, ani o horlivejšie zachovávanie náboženstva. Peter to neskôr zhrnul do krátkej výpovede: „Ježiš, kade chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých.“ To ho oslovilo, podľa toho spoznal, že s Ježišom koná Boh (Sk 10,38).

Pavol, od ktorého sme dnes počuli krátky úryvok z listu Kolosanom, na rozdiel od Petra bol jasný farizej. Z viacerých svedectiev Sv. písma vieme, že zažil zjavenie vzkrieseného Ježiša pri Damasku, keď šiel lapať a trestať kresťanov. V 9. kap. Skutkov apoštolov čítame hroznú vetu, že Saul (tak sa Pavol pôvodne menoval) „dychtil po vyvraždení Pánových učeníkov“ (Sk 9,1). Môžeme sa pýtať, prečo sa Ježiš zjavil práve takému človeku. Povedal by som, že zraniteľné miesto, kade mohlo do Saula/Pavla preniknúť Božie oslovenie, bol jeho úprimný zápal za náboženstvo a národ. Pavol bol naozaj – ako sa kedysi na Slovensku hovorilo – za Boha a za národ. Pavol nebol farizej, ktorému išlo v prvom rade o moc, kariéru či peniaze. Išlo mu o Boha a národ. Pokiaľ si myslel, že kresťania sa Bohu rúhajú a národ rozkladajú, bol proti nim. Po svojom obrátení sa raz vyjadril, čo sa s ním stalo a prečo neskôr dokázal zmeniť seba, prvú cirkev a napokon aj celú rímsku ríšu: Spoznal som, že som Bohom milovaný, nie kontrolovaný.

Niečo podobné zažila aj Mária Magdaléna, ktorú spomína dnešný text z Jánovho evanjelia. Azda ona je tá žena, ktorú spomína iné (Lukášovo) evanjelium, keď sa píše, že z Márie, zvanej Magdaléna, vďaka Ježišovi vyšlo sedem zlých duchov (Lk 8,2). Ak je to ona, na rozdiel od Petra a Pavla bola celkom iný prípad. Pri Ježišovi zažila čosi ako predsmrtné vzkriesenie, Ježiš ju vrátil do života. Keď potom zažila jeho smrť, znovu sa jej svet rozpadol. Podľa svedectva Jánovho evanjelia vnímala to tak, že „vzali jej Pána“, teda toho, v kom našla usmernenie a oporu (Jn 20,13). Rozprávanie o stretnutí s Ježišom, ktorého najprv nepoznávala, svedčí o tom, že vzkriesený Ježiš sa nepoznáva zvonka, ale zvnútra, podľa toho, ako nás vracia do života, ako smútok mení na radosť, hoci sa zdá, že nie je nato žiaden dôvod.

S ľuďmi, ktorí sa na veľké sviatky potrebujú len zabaviť, sa Ježiš ani jeho cirkev nestretnú. Nemajú na sebe to zraniteľné miestečko, kadiaľ by Božie oslovenie mohlo do nich preniknúť. Nemajú záujem zmeniť pomery, ako mal Peter, nejde im o Boha a národ, ako o to išlo Pavlovi, a ani nehľadajú, ako sa oslobodiť od zlých duchov, ako sa od nich túžila oslobodiť Magdaléna. Na Veľký piatok sme možno viacerí sledovali prenos z krížovej cesty, ktorá sa konala v Ríme v blízkosti slávneho Kolosea. Tento rok texty pripravili zástupcovia rôznych rodín. Striedali sa pri nesení kríža a hovorili o svojich krížoch a krízach, omyloch a postihnutiach, zlyhaniach a smrti. V závere pri jednom zastavení niesli spolu kríž dve ženy, ktoré v Taliansku pracujú ako opatrovateľky – jedna Ruska a jedna Ukrajinka. Na stránke https://www.vaticannews.va/cs/papez/news/2022-04/krizova-cesta-v-rimskem-koloseu.html si možno pozrieť z tejto veľkonočnej udalosti krátke video.

Je to malé svedectvo o tom, že vzkriesený Ježiš aj dnes koná a kráča s nami, že ako kedysi zmenil Petrovi, Pavlovi a Magdaléne život, mení ho aj nám, že tam, kde nebolo nič alebo úplný prepad, prináša zásadnú zmenu a vracia nás opäť do života. Na nás je, aby sme pred svojimi rodinami, vo svojej obci, vo svojom meste i v širšej verejnosti ukázali, že v náboženstve nejde o ďalší voľnočasový program, ale o najkrajšie vnímanie a uskutočňovanie života. Prajeme si k tomu dnes veľa sily, radosti a vďačnosti!