Homília - 1.1.2022

Celá sv. omša tu:

Pred rokom 1. januára som končil príhovor uvažovaním, že nevieme, čoho bude v roku 2021 viac – či anjelského spevu alebo požiarov a búrok. Anjelský spev povzbudil pastierov, aby sa poponáhľali a vyhľadali Máriu, Jozefa a dieťa. Keď ich našli, tešili sa a všade s radosťou rozprávali o tom, čo zažili. Tie požiare a búrky spomenul kedysi jeden spisovateľ v tom zmysle, že s nešťastiami musíme vždy počítať, ale nemáme sa dať nimi zaskočiť, naopak, máme s nimi bojovať a nepoddávať sa, najmä, ak veríme, že za všetkým je Božia myšlienka, čo riadi svet. Uvedomujeme si – ľahko sa povie, ľahko sa na Boha odvolá, ale ťažšie si to dávame do súladu s tým, čo zažívame. Lebo na konci roka, čo uplynul, si musíme priznať: Veľa bolo požiarov a búrok.

Aký svet, aký život by sme však chceli? Naozaj bez všetkých väčších problémov, bez chorôb, nešťastí a hriechov? Jeden z filmov, ktorý často opakujú počas sviatkov, je starší komediálny český film: Jak utopiť Dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách. Vodníci boli nesmrteľní, robili ľuďom zle, ale nakoniec sa radšej svojej nesmrteľnosti zbavili, aby mohli žiť ako normálni ľudia. Rozprávka vlastne hovorí, že žiť ľudsky je ťažké, ale v zásade pekné. A nemohlo by to byť pekné, ak by sme boli nesmrteľní, čiže, ak by sme mali všetko zaistené vopred a nemohli si voliť medzi dobrom a zlom, medzi radosťou a smútkom. Hovoril som o tom aj na polnočnej sv. omši, keď som citoval spisovateľa Dušanu Mitanu, že Kristus hovorí: „Aké hrozné je vidieť človeka a aké krásne je ním byť!“ Áno, ľudský život je často ťažký a naše správanie občas hrozné, ale byť človekom a nie nemou tvárou či robotom, je v zásade skvelé a krásne.

To dobré a krásne však súvisí s tým, ako svojmu životu rozumieme a pre čo sa v ňom rozhodujeme. Na dnešný sviatok čítame myšlienku apoštola Pavla z Listu Galaťanom o rozdiele medzi „byť pod zákonom“ a „byť synom“. Ak je človek neveriaci, tak asi verí, že je pod zákonom prírody (čokoľvek si pod tým už predstavuje). Jestvujú, samozrejme, aj spoločenské zákony, nutnosť prispôsobovať sa iným. Vojnoví zločinci sa na súdoch po Druhej svetovej vojne vyhovárali, že museli poslúchať rozkazy predstavených. Museli? Asi verili, že museli... Jestvuje aj náboženský zákon, pociťovaný ako čosi zvonka, niečo nanútené. Keď apoštol o tom píše, zjavne myslel na skúsenosť židovskej náboženskej tradície. Vybrať si a byť pod zákonom Boha, hoci sa ho aj báť, a preto konať dobro, je samozrejme neporovnateľne viac ako veriť, že sme pod zákonom prírody a ospravedlňovať zlo tým, že inak sa nedá. Vďaka skúsenosti s Ježišom Kristom však apoštol videl rozdiel medzi tým, že niekto je pod Božím zákonom ako malé dieťa, ktoré ešte nemá rozum, alebo ako otrok, ktorému sa rozum používať ani nedovolí, a byť voči Bohu ako synovia a dcéry.

Musel dozrieť čas, nastať plnosť času, napísal Pavol. Vtedy Boh poslal svojho Syna, a ten sa narodil tiež pod zákonom, ale preto, aby vyslobodil z jeho moci tých, čo boli pod zákonom. Tých, čo aj náboženstvo brali ako svoj osud. Zmena nastala tak, že vďaka Kristovi sme vo svojom srdci začali volať k Bohu: Otec, otče, otecko. Ježiš Kristus sa s nami podelil o svojho Ducha. Poeticky to nazývame narodením z Ducha. Už nie si otrok, ale syn. Si vo vzťahu, to, čo robíš, robíš, lebo chceš, lebo to pokladáš za správne. A za správne to pokladáš, lebo sa cítiš byť prijatý, milovaný.

Jeden môj priateľ mi občas napíše pozdrav a nezabudne pripomenúť: „Milí moji, nebojte sa slobody. Strach vám nikto nevezme, Boh vám ho dal do svedomia, aby ste nerobili zlo. Ale viera v evanjelium Ježiša Krista zbavuje strach jeho moci nad vami.“

A tak sa už ani nepýtam, či budú aj tento rok zasa búrky a požiare – politické, ekonomické, sociálne, zdravotné... Budú tak ako vždy. Ak teda prajem niekomu šťastný alebo požehnaný nový rok a dodávam dovidenia v lepších časoch, ani veľmi nemyslím na nejaké bezproblémové časy, ale na časy, ktoré sa stanú lepšie vďaka tomu, že sme sa nepodvolili osudu a zažili Boha ako Otca, ako lásku, ako najkrajšiu inšpiráciu svojho života. Prajem nám všetkým takéto lepšie časy zrodené z našej skúsenosti, z nášho rozumu a srdca!